Opustila rodinu, aby strávila 15 rokov v domácom väzení v boji za demokraciu Mjanmarska. Teraz sa podieľa na genocíde Rohingya moslimov
Mjanmarsko je krajinou v juhovýchodnej Ázii, ktorá sa môže pochváliť dlhou históriou porušovania základných ľudských práv. Pod bývalým vojenským režimom bola situácia týkajúca sa ľudských práv v krajine považovaná za jednu z najhorších na svete.
V roku 2009 vyšla správa monitorujúca slobodu vo svete, v ktorej sa tvrdilo, že vojenská vláda potlačila takmer všetky základné práva svojich občanov a držala viac ako 500 členov opozičnej strany – Národnej ligy pre demokraciu (NLD) – ako politických väzňov.
Jednou z týchto väzňov bola aj Aun Schan Su Ťij, ktorá bola 20. júla 1989 zadržaná opozičnou vládou a prepustená bola až v roku 2010. Za oficiálny dôvod jej zadržania bolo stanovené vyhlásenie, že Su Ťij je niekto, u koho je pravdepodobné, že „podkope mier a stabilitu celej krajiny“. V zajatí dokopy strávila 15 rokov počas 21-ročného obdobia.
Jej vernosť a snaha voči svojmu ľudu si získali obdiv a podporu zo strany obyvateľov Mjanmarska, a dokonca jej bola za činy v roku 1991 udelená Nobelova cena za mier. Ale toto je len časť jej fascinujúceho životného príbehu.
Život pred zatknutím
Aun Schan Su Ťij sa narodila v roku 1945 mocnému vládcovi menom Aun Schan, ktorý bol zakladateľom modernej mjanmarskej armády. V roku 1947 sa mu podarilo vyslobodiť Mjanmar spod britskej kolonizácie a dosiahnuť nezávislosť.
V tom istom roku však bol zavraždený nepriateľskou stranou a nikdy sa nedožil vyhlásenia oficiálnej nezávislosti Mjanmaru. Su Ťij tak vyrastala so svojou matkou a dvoma bratmi, z ktorých jeden sa však nešťastne utopil, keď mal iba 8 rokov.
Su Ťij potom navštevovala strednú školu zameranú na cudzie jazyky a jej mama zatiaľ získala významnú úlohu ako politička v novovytvorenej vláde. Vďaka jej diplomatickej pozícii sa rodina presťahovala do Indie a potom Nepálu, až nakoniec Su Ťij skončila v Anglicku. Tam študovala na Oxforde, kde získala svoj magisterský titul.
Po skončení školy pracovala 3 roky pre OSN a začala vzťah s anglickým historikom Michaelom Arisom, ktorý sa v roku 1972 stal jej manželom. V manželstve mu porodila dvoch synov. V roku 1985 sa jej popri výchove dvoch malých synov podarilo získať aj doktorandský titul v orientálnych a afrických štúdiách na University of London.
I keď žila v Anglicku, pokračovala v spolupráci s pro-demokratickým zväzom v Mjanmarsku a v roku 1988 sa Su Ťij vrátila naspäť do krajiny. Najskôr sa vrátila, aby pomohla svojej chorej matke, ale keď videla situáciu v krajine, rozhodla sa zostať a prijať pozíciu líderky pro-demokratického hnutia.
