Prehliadanie dôležitých problémov životného prostredia a exkluzivita? S Low Impact už nie.
"Práve som vyprázdnila celý môj zaváraninový pohár s odpadom z uplynulých štyroch rokov. Všetko, čo som tam mala, je z plastu, a to takého, ktorý sa momentálne nedá recyklovať v New York City," hovorí Lauen Singer vo videu na Youtube a postupne sa prehrabáva v malej kôpke pozostávajúcej z prestrihnutej kreditnej karty, plastových visačiek z oblečenia či pokrčených slamiek.
"Napriek tomu, že si vždy vypýtam drink bez slamky, niekedy sa slamky predsa len ocitnú v mojom nápoji, pretože je to jednoducho spôsob, akým barmani pracujú," hovorí a dodáva, že všetky veci z jej zaváraninového pohára predstavujú vážne problémy spoločnosti, ktoré treba riešiť.
Zero Waste je naozaj obdivuhodné hnutie, veď ako píše portál Euractiv, na Slovensku sme v roku 2016 vyprodukovali v priemere 348 kilogramov odpadu, recyklovali sme však len 23 % komunálneho odpadu. A tak našu krajinu čaká ešte veľmi dlhá cesta k 50 %, ku ktorým sme sa zaviazali do roku 2020. Za Slovenskom je momentálne podľa eurostatu z krajín Európskej únie len Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Rumunsko a Malta.
Hnutie Zero Waste sa snaží priviesť ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad svojím dopadom na životné prostredie a produkovali tak menej odpadu, volili radšej second hand či opravu namiesto kúpy nového produktu.
Vráťme sa však ešte na chvíľu k Lauen Singer a k jej vyhláseniu o pevnom odpade ako vážnom probléme, ktorý by spoločnosť mala riešiť. Aj keď je jej prístup k životu na planéte veľmi obdivuhodný, v skutočnosti je tých problémov ešte oveľa viac a zredukovať náš odpad na plasty, ktoré môžeme vopchať do zaváraninového pohára, je zjednodušovanie.
O neviditeľnom odpade a nedostatku vody
Niektoré druhy odpadu totiž nemôžeš vložiť do zaváraninového pohára, nemôžeš ich dokonca ani chytiť. Navyše, produkujeme aj taký odpad, ktorý voľným okom vôbec nevidno. Niečo podobné opisuje vo svojom videu youtuberka Shelbizleee:
Prečo stojí vlak do Popradu toľko čo letenka do Milána? Toto sú dôvody
20. augusta 2023 o 12:30
"Mám pocit, že zero waste hnutie sa príliš veľmi zameriava na jednu tému. Tou je redukovanie pevného odpadu." Podľa nej sa treba zamerať aj na iné environmentálne problémy, napríklad klimatickú zmenu či spotrebu vody. Shelbizlee hovorí, že jej videá o druhej z tém "nemajú ani zďaleka takú sledovanosť ako jej ostatné videá, pretože to nie je sexi téma." Podľa nej sú však práve toto otázky života a smrti.
Dokazujú to aj dáta z portálu Water: K bezpečne použiteľnej vode momentálne nemá prístup 844 miliónov ľudí na planéte. To znamená, že problém sa týka jedného z deviatich ľudí. Každých 90 sekúnd zomrie jedno dieťa na Zemi v dôsledku pitia znečistenej vody, píše ďalej portál. Celkovo zomrie každoročne pre špinavú vodu jeden milión ľudí.
To predstavuje vážnu hrozbu, nad ktorou sa musia zamyslieť firmy z celého sveta. Svojou troškou vieš však prispieť aj ty. Nie, nenahovárame ťa, aby si prestal piť alebo sa umývať. No môžeš vypnúť vodu, keď si dávaš na telo sprchový gél či šampón na vlasy. Takisto vypni vodu aj vtedy, keď si umývaš zuby a keď sa ideš kúpať, napusti si do vane len toľko vody, koľko naozaj potrebuješ. Umývačku a pračku spúšťaj len vtedy, keď sú naozaj plné.
O klimatickej zmene
Hoci sa veľa hovorí o dopade klimatických zmien na topenie ľadovcov a čoraz väčšie ohrozovanie ľadových medveďov či tučniakov, menej sa rozpráva o tom, ako zmena v klíme ovplyvňuje včely.
A pritom práve tie sú pre život na Zemi nevyhnutne dôležité. Podľa portálu denníka The Washington Post môžeme jeden z troch hltov jedla prisúdiť tomu, že včely opeľujú plodiny, ktoré potom rodia ovocie či orechy. Populácia včiel v USA však bola v roku 2015 viac ako o polovicu nižšia ako po druhej svetovej vojne.
Za kritický úbytok včiel môže okrem iných faktorov aj klimatická zmena. Napríklad v Austrálii počas leta v roku 2015 sucho spôsobené horúčavami "obmedzilo produkciu nektáru a peľu, čím sa znížila produkcia medu o polovicu a včely zažívali mimoriadny stres." Stres potom môže spôsobiť, že sa nechcú rozmnožovať, ale aj narušiť ich celkovú obranyschopnosť a včely sa tak stanú náchylnejšie na rôzne infekcie. Okrem toho sa v dôsledku klimatickej zmeny sťahujú do chladnejších krajov, píše web humannature.
Otepľovanie považuje za vážny problém aj dvadsaťšesťročný Adam, jeden z mladých ľudí, ktorých sme oslovili v ankete v uliciach Bratislavy. "Hoci k otepleniu by došlo časom tak či tak, myslím, že veci by sa mali diať prirodzene a nikdy nevieš, kedy sa prekročí nejaká hranica, z ktorej už nebude cesty späť," hovorí.
Ako však klimatická zmena vzniká? Ide o zvyšujúcu sa produkciu veľkého množstva skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého a metánu. Čím viac je skleníkových plynov, tým viac sa ohrieva atmosféra. Z atmosféry sa potom teplo vracia späť na Zem.
Medzi najväčších znečisťovateľov planéty patria krajiny, v ktorých je koncentrovaný priemysel. To však neznamená, že jednotlivec nemôže nijako obmedziť svoj dopad na klimatickú zmenu. "Môžu tak urobiť sami šetrnejším používaním energie a tovarov (čo zmenšuje ich emisiu skleníkových plynov do atmosféry), tiež starostlivosťou o zdravý charakter krajiny, ako aj propagáciou takého životného štýlu medzi svojimi známymi," hovorí pre Refresher popredný slovenský klimatológ Milan Lapin. Dodáva však, že "rozhodujúce je to, ako sa k takému správaniu priblížia veľké koncerny a firmy emitujúce veľa skleníkových plynov do atmosféry."
O úspechoch a zlyhaniach
"Odchádzam od Zero Waste, pretože Zero Waste je hnutie plné pokrytectva. Zameriavame sa na to, že stále zlyhávame namiesto toho, aby sme oslavovali pokroky, ktoré robíme, hovoríme o drobných zlyhaniach," hovorí influencerka, Sustainibly Vegan. Tak ako ona, mnohé zero-wasterky majú pocit, že ľudia termín Zero Waste často berú doslovne a zabúdajú, že hnutie malo v prvom rade motivovať ľudí, aby znížili svoj dopad na životné prostredie. Nie naopak, demotivovať ich a dať im pocit, že život bez odpadu nikdy nedosiahnu.
"Stala sa z toho populárna téma, ktorú som videla na viacerých facebookových aj iných skupinách. Videla som ľudí, čo útočili na iných ľudí. Neviete celý príbeh, alebo to, čo majú za sebou hoci podľa vás nie sú dostatočne zero waste," hovorí youtuberka Immy z kanálu The fairly local vegan, ktorá spomína, ako ju takto ľudia atakovali za to, že je potetovaná, alebo za to, že používa elektrickú zubnú kefku či v prírode rozložiteľné plienky.
Aktivistky upozorňujú aj na to, že fungovanie ekonomického systému je nastavené na spoločnosť s odpadom. Preto by sme sa síce mali snažiť zredukovať svoj odpad, no častokrát jeho produkcia nie je naša chyba, odpad môže tvoriť firma, v ktorej pracujeme alebo odvetvie nevyhnutné pre náš život. Preto by sme podľa nich nemali mať pocit viny, keď to jednoducho nie je naša chyba.
O niečom podobnom svedčia aj komentáre pod videami Youtuberiek. "Ako človek s chronickou chorobou, ktorý sa nemôže vyhnúť hromadeniu fľašiek na lieky, si toto video veľmi vážim. Snažím sa mať taký nízky dosah na životné prostredie, ako je to len možné, no perfekcionizmus okolo hnutia Zero Waste môže naozaj spôsobiť, že sa cítiš veľmi veľmi zle, najmä keď tieto veci potrebuješ doslova na prežitie," píše používateľka sociálnej siete YouTube, Annika Victoria.
O novom hnutí bez stigmy perfekcionizmu
"Chcela som vytvoriť inkluzívnejšie hnutie, ktoré by ľudí zbližovalo namiesto toho, aby ich navzájom vzďaľovalo," povedala Immy (Sustainible Vegan) v rozovore pre Emmu Ross. Vysvetľuje, že aj podľa nej je dôležité zamerať sa nie len na pevný odpad, ale aj na iné dôležité témy. Napríklad, Immy osobne verí, že vegánska strava je pre životné prostredie oveľa vhodnejšia.
Immy totiž vytvorila nové hnutie s názvom Low Impact. To si osvojilo všetko dobré, čo v sebe zahŕňal Zero Waste, no bez exkluzivity a perfekcionizmu.
