Mindfulness alebo stav všímavej mysle ti pomôže pri práci aj v osobných vzťahoch. Praktizovať ho môžeš iba pár minút denne.
Počul si už o pojme mindfulness alebo "všímavý stav mysle"? Ide o starobylé budhistické umenie žitia v prítomnom okamihu, ktoré využíva moderná psychológia pri liečbe stresu, nervozity aj neuróz. Pravidelné cvičenie všímavého stavu mysle ti vraj pomôže nielen lepšie sa sústrediť a žiť daným momentom, ale aj zvládať stres a negatívne pocity a situácie.
Všetci svojím vlastným spôsobom dokážeme byť "všímaví". V každej situácii, kedy priamo a vedome zapájame svoje emócie, myšlienky a fyzické vnemy. Avšak až priveľa ráz sa ľuďom stane, že im myšlienky unikajú, robí im problém sústrediť sa, veci robia automaticky, bezducho a poriadne nad nimi nerozmýšľajú.
Jon Kabat - Zinn je americký profesor medicíny pôsobiaci na univerzite v Massachusetts. Roky sa venoval výskumu mindfulness a jej využitiu v neurológii a psychológii. Zistil, že takýto stav mysle aktivuje dôležité oblasti v ľudskom mozgu, ktoré sú spojené s pocitmi šťastia. Takisto pomáhajú pretvoriť či znova nájsť zabudnuté prepojenia neurónov v mozgu. Viac o jeho zisteniach si môžeš prečítať v knihe Guided Mindfulness Meditation.
Podľa psychológov musí byť všímavosť absolútna, neprerušovaná inými myšlienkami či úvahami a nekritická. Teda miesto hľadania chýb na danom okamžiku ho skrátka prijmeš taký, aký naozaj je.
V budhistickom učení má všímavý stav mysle priniesť sebapoznanie a múdrosť, ktorá vedie k osvieteniu a oslobodeniu od utrpenia.
Hoci sa v 70. rokoch začala mindfulness využívať najmä v psychiatrii a v klinickej psychológii pri liečbe depresií, úzkostí a psychóz, dnes túto metódu praktizujú na školách, v centrách zdravého starnutia, nemocniciach, väzniciach, pri problémoch s nadváhou, v zamestnaní, na vojakoch s posttraumatickým stresom, využívajú ju atléti, športovci a pomôcť môže prakticky každému, kto túži po sebazdokonalení.
Ak budeš všímavosť cvičiť pravidelne, budeš lepšie zvládať stres, ľahšie sa ti bude sústrediť, staneš sa kreatívnejším, inteligentnejším, ale aj citlivejším a zlepšíš si vzťahy s ostatnými.
Aké metódy praktizovania mindfulness existujú?
Bežné cvičenie
1. Vyčleň si čas, najlepšie každý deň alebo kedykoľvek cítiš stres a napätie.
Na praktizovanie všímavosti nepotrebuješ veľa času. Niekedy postačí aj pár minút.
2. Pokús sa zamerať na okolie také, aké práve je.
Zo začiatku to môže byť ťažké a myšlienky ti budú unikať, no nevzdávaj sa.
3. Nekritizuj
Ak narazíš na niečo, čo sa ti v danej chvíli nepáči, snaž sa nebyť príliš kritický. Akceptuj svet vôkol taký, aký je.
4. Vráť sa späť, ak ti ušli myšlienky.
5. Buď k sebe ohľaduplný.
Takéto sústredenie je ťažké a vyžaduje prax. Nebuď k sebe príliš prísny, ak sa ti zo začiatku nedarí.
Nabudúce ak ťa niekto naštve, skús si toto jednoduché cvičenie a uvidíš, ako sa ti uľaví a hnev prejde bez toho, aby si si zbytočne kazil vzťahy s blízkymi. To isté platí, pokiaľ cítiš akýkoľvek nepokoj. Cvič aspoň pár minút denne alebo pokým negatívne myšlienky a pocity neodídu.
Meditácia:
1. Nájdi si pohodlné miesto na sedenie (vankúš, stolička).
2. Uvoľni si končatiny (ak sedíš na zemi, prekríž nohy cez seba, ak na stoličke, pohodlne si polož chodidlá na zem. Sústreď sa na pocit uvoľnenia v nohách.)
3. Vystri sa (pozor však na prílišné stuhnutie, poloha musí byť pohodlná).
4. Sústreď sa na ruky (aká poloha je pre ne najpríjemnejšia, nechaj ich relaxovať, užívaj si pocit pohody).
5. Uvoľni tvár (zníž bradu, nechaj hlavu padnúť mierne dopredu, privri viečka).
6. Sústreď sa na svoje dýchanie (nesnaž sa ho však kontrolovať).
7. Všimni si, ak ti náhodou ujdú myšlienky inam.
8. Buď k sebe ohľaduplný (je v poriadku, ak sa zo začiatku nevieš koncentrovať).
9. Otvor oči, keď si pripravený
Táto jednoduchá metóda ti skutočne nezoberie veľa z tvojho času a výsledky na seba nenechajú dlho čakať. Samozrejme, že všímavosť môžeš praktizovať aj pri iných činnostiach. Vyskúšať si ju môžeš napríklad miesto počítania ovečiek, keď nevieš zaspať.
Mindfulness sa hodí aj ku športom a to hlavne k jóge, kde si musíš uvedomovať ako svoj dych, tak aj pohyby celého tela. Dá sa praktizovať v podstate pri akejkoľvek situácii a v akýchkoľvek podmienkach, kedy sa vedome rozhodneš zapojiť telo, zmysly, emócie aj myšlienky.
Za posledných 20 rokov vzniklo takzvané hnutie všímavého myslenia. K masívnemu spopularizovaniu došlo vďaka veľkému množstvu známych osobností praktizujúcich mindfulness, spisovateľom aj médiám propagujúcich túto filozofiu.
