Literárnym dielam vďačíme za mnoho strhujúcich snímok. Tu sú niektoré z nich.
Filmov podľa knižných predlôh, noviel či poviedok odjakživa vznikalo (a stále vzniká) obrovské množstvo. Literárna tvorba je pre filmárov nenahraditeľným zdrojom inšpirácie a vďaka tomu sme sa už dočkali mnohých skvelých knižných adaptácií.
Keď sme sa pre vás snažili dať dohromady nasledovnú desiatku filmov, rozhodli sme sa, že zaradíme snímky, ktoré síce vychádzajú z kníh či poviedok, ale tvorcovia sa nimi len viac či menej voľne inšpirovali a nebáli sa vykročiť vlastnou cestou.
The Birds (réžia: Alfred Hitchcock)
Legendárny horor Alfreda Hitchcocka sa inšpiroval rovnomennou poviedkou Daphne du Maurier (vyšla niekoľkokrát aj v našich končinách), avšak z predlohy si vzal len originálny nápad o útočiacich vtákoch.
V poviedke je hlavným hrdinom vojnový veterán Nat a jeho manželka. Jedného dňa začnú na ľudí útočiť vtáky a postupne im padne za obeť niekoľko ľudí. Zatiaľ čo film obsahuje v závere pre hlavné postavy aspoň trochu nádeje, v poviedke by sme niečo také márne hľadali. Na jej konci si Nat uvedomí, že vtáky napokon zničia celé ľudstvo.
Hitchcock si pre adaptáciu vymyslel vlastné postavy Melanie Daniels (Tippi Hedren) a Mitcha Brennera (Rod Taylor) a rozohral medzi nimi romantický vzťah. Zásadné úlohy vo filme zohrávajú aj postavy Jessicy Tandy, Veronicy Cartwright či Suzanne Pleshette.
Režisérovi sa podarilo preniesť jedinečne mrazivú atmosféru poviedky aj na plátno a vznikol tak jeden z najlepších hororov všetkých čias.
Sleepy Hollow (réžia: Tim Burton)
Parádny gotický horor Tima Burtona je mnohými považovaný za jedno z jeho najlepších diel. Detektív Ichabod Crane (Johnny Depp) prichádza vyšetriť brutálne vraždy do zapadnutého mestečka Sleepy Hollow. Obete našli bez hlavy a obyvatelia s hrôzou šepkajú, že za vraždami stojí desivý bezhlavý jazdec.
Burtonova snímka zaujme skvelými hercami, nádhernou štylizáciou a pomerne štedrou porciou krvi, čarodejníckych rituálov a odseknutých hláv. Scenáristovi Andrewovi Kevin Walkerovi slúžila ako inšpirácia poviedka The Legend of Sleepy Hollow z roku 1820 od obľúbeného romantického spisovateľa Washingtona Irvinga.
Samotná predloha je vydarená, avšak s Burtonovým filmom má spoločné len málo, maximálne mená postáv. Ichabod Crane v nej nie je detektív, ale učiteľ a môžete tiež zabudnúť na prehnanú temnotu či vraždy. Z dnešného pohľadu už text ani nepôsobí príliš hororovo.
Tvorcovia Sleepy Hollow teda v podstate vytvorili úplne nový príbeh. Samotná poviedka bola sfilmovaná už viackrát, prvýkrát v roku 1922.
Memento (réžia: Christopher Nolan)
Aj slávny thriller Memento od Christophera Nolana si zobral inšpiráciu z literárneho diela. Poviedku Memento Mori napísal Christopherov brat Jonathan a v tlači vyšla v roku 2001. Rovnako ako film, aj predloha rozpráva príbeh muža z anterográdnou amnéziou. V snímke je týmto mužom Leonard Shelby (Guy Pearce).
Ten si každú novú informáciu pamätá len niekoľko minút, avšak napriek tomu sa snaží vypátrať zločinca, ktorý zavraždil jeho manželku a jeho pripravil o pamäť.
Nolanove majstrovské dielo je rozprávané odzadu a na prvé pozretie môže pôsobiť mierne mätúco. Ide ale o strhujúci thriller a právom sa mu dostalo diváckeho aj kritického uznania.
V poviedke sa hlavný hrdina volá Earl a jeho príbeh sa odvíja v dvoch líniách: V prvej je Earl zavretý v psychiatrickej liečebni, v druhej sa mu podarí ujsť. Následne sa vydáva nájsť vraha svojej ženy.
Základ teda ostal rovnaký, vrátane niektorých detailov (Earl si informácie, ktoré si chce zapamätať, tetuje na telo) aj vo filme, avšak Christopher Nolan príbeh trochu viac rozviedol, pridal nové postavy, dodal deju na košatosti a celkovo väčšej komplexnosti. Poviedka sa neskôr objavila ako skrytý bonus na špeciálnej DVD edícii Mementa.
The Curious Case of Benjamin Button (réžia: David Fincher)
Pôsobivá fantasy romantická dráma od Davida Finchera našla svoj literárny podklad v rovnomennej krátkej poviedke od F. Scotta Fitzgeralda. Snímka nám predstavila Benjamina Buttona (Brad Pitt), ktorý sa narodil ako starý človek a následne počas svojho života mladne. Jeho životná láska Daisy (Cate Blanchett) však starne ako všetci ostatní.
Vo Fitzgeraldovej poviedke sa však žiadna osudová romanca nekoná. Autor nám síce tiež prerozpráva Benjaminov zvláštny život od jeho narodenia až po smrť, ten je však radikálne odlišný od toho, čo sme mohli vidieť na filmovom plátne. Zameriava sa skôr na obyčajné životné problémy, ktorým Benjamin musí čeliť.
Kvôli tomu, že vyzerá na 50 rokov, ho nechcú prijať na univerzitu, napokon sa ožení a stane sa z neho pomerne slušný biznismen. Bojuje v španielsko-americkej vojne v roku 1898 a po návrate svoju firmu predá do rúk synovi. Stále mladne a jeho minulý život sa mu z pamäti postupne vytráca, až ostáva len tma.
Fitzgeraldova poviedka je rozhodne kvalitná, je však cítiť, že tvorcovia si (podobne ako pri The Birds) vzali z predlohy len ústredný nápad a všetko ostatné ignorovali.
Blade Runner (réžia: Ridley Scott)
Kultový sci-fi masterpiece Ridleyho Scotta vychádza z románu Do Androids Dream of Electric Sheep? od Philipa K. Dicka, jedného z najvýznamnejších autorov science-fiction.
Vo filme je hlavným hrdinom detektív Rick Deckard (Harrison Ford). Ten dostane za úlohu vypátrať replikantov (androidov), ktorí unikli z kolónií na iných planétach a dostali sa na Zem.
Zároveň sa stretne s novým modelom replikanta - krásnou Rachael (Sean Young). Snímka sa síce v dobe svojho uvedenia stretla s vlažnými kritickými reakciami, postupom času sa z nej však stalo kultové dielo, ktoré ospevujú diváci aj recenzenti.
Blade Runner ponúkol fantastickú atmosféru, filozofické otázky a výborné herecké výkony. V knižnej predlohe Philipa K. Dicka je tiež hlavným hrdinom Rick Deckard, avšak samotný príbeh obsahuje viacero odlišností.
Tak napríklad v knihe je Deckard ženatý, podstatne iný je jeho vzťah s Rachael, čo platí aj pre niektoré dejové zvraty a celkovú atmosféru.
Tiež niekoľko kultových scén (napríklad legendárny monológ replikanta Roya Battyho) však na stránkach knihy nenájdete. Možno teda povedať, že Ridley Scott sa inšpiroval základnou príbehovou kostrou, ale navešal na ňu nové významy.
Children of Men (réžia: Alfonso Cuarón)
Pochmúrna post-katastrofická vízia, o ktorú sa postaral Alfonso Cuarón, je adaptáciou knihy britskej autorky P. D. James. Príbeh Cuarónovho diela nás zavádza do roku 2027, kedy ľudstvo zápasí s neplodnosťou.
Už 19 rokov sa nenarodilo nové dieťa, z Veľkej Británie sa stal totalitný štát a núdza nie je ani o krvavé teroristické útoky odbojových skupín. Bývalý aktivista Theo (Clive Owen) teraz pracuje pre vládu a je zmierený s tým, že ho skôr či neskôr čaká smrť.
Následne sa však dostane do medzi odbojovú skupinu vedenú Theovou bývalou ženou Julian (Julianne Moore). Tá ochraňuje mladú Kee (Clare-Hope Ashitey), ktorá je tehotná.
Predloha vyšla v roku 1992 a na rozdiel od filmu má zložitejšiu naratívnu štruktúru, čím je pre niektorých čitateľov náročnejšia. Strieda sa v nej tretia a prvá osoba, Theo je v predlohe profesor histórie a výňatky z jeho denníka sú dôležitou súčasťou diela.
Viacero postáv bolo zlúčených do jednej či vyškrtnutých. Zmeny sa dotkli aj viacerých zásadných dejových zvratov. Mnohí kritici a diváci tvrdia, že Cuarónova adaptácia je dokonca lepšia než predloha. Režisérovi sa podľa nich omnoho lepšie podarilo vykresliť jednotlivé charaktery, ich premeny a celkovú atmosféru dystopickej budúcnosti.
Planéta opíc (réžia: Franklin J. Schaffner)
Planéta opíc Franklina J. Schaffnera dnes už právom patrí medzi klasiku sci-fi žánru. Americký astronaut Taylor (Charlton Heston) a jeho dvaja kolegovia stroskotajú na záhadnej planéte.
Najprv sa zdá byť opustená, ale astronauti čoskoro zistia, že jej vládnu inteligentné opice, pričom ľudský druh prežíva v primitívnych kmeňoch. Podobný príbehový rámec obsahovala aj knižná predloha od Pierrea Boullea.
V nej sa hlavný hrdina volá Ulysse Mérou, avšak aj on sa spolu s dvomi ďalšími cestovateľmi dostane na planétu, ktorej vládnu opice. Scenár však vychádzal z knižnej predlohy len voľne, takže hoci sa aj tu nachádzajú postavy Novy, Ziry či Corneliusa, ich osudy sú podstatne iné.
Aj príbeh obsahuje viaceré odlišnosti, napríklad Ulysseovi porodí Nova syna a čitateľ sa dozvie ako došlo k pádu ľudstva. Nezabudnuteľný záver snímky tiež nemá oporu v knihe. Pôvodný záver predlohy využil až neskôr Tim Burton vo svojom reboote.
Stalker (réžia: Andrej Tarkovskij)
Zásadné artové sci-fi Andreja Tarkovského vzniklo na motívy románu Roadside Picnic od Arkadija a Borisa Strugackých. Vzhľadom na fakt, že ide o veľmi voľnú adaptáciu prekvapí, že scenár napísali práve autori knižnej predlohy.
Tarkovského dielo nás prenáša do neurčitej budúcnosti. Stalker (Alexander Kajdanovskij) pravidelne prevádza ľudí cez takzvanú Zónu.
V nej neplatia fyzikálne zákony nášho sveta a na ľudí tam môže číhať smrteľné nebezpečenstvo. V Zóne však existuje záhadná miestnosť, o ktorej sa hovorí, že splní každé želanie toho, kto do nej vkročí. Stalker na ceste sprevádza Spisovateľa (Anatolij Slonitsyn) a Profesora (Nikolaj Grinko).
Film je mimoriadne náročným, ale maximálne fascinujúcim dielom, kde sa stavia na atmosfére, neurčitosti a mnohých filozofických témach a otázkach. Tie od diváka vyžadujú nemalú dávku pozornosti a schopnosti interpretovať jednotlivé obrazy.
10 najhorších filmov od Netflixu alebo Adam Sandler a jeho kamaráti
26. októbra 2021 o 12:30
Kniha však nemohla byť odlišnejšia. Sám režisér sa vyjadril, že jediné, čo majú film a predloha spoločné, sú slová "Stalker" a "Zóna". Je pravdou, že román bratov Strugackých je klasickejšie strihnuté sci-fi, má jednoznačnejší dejový oblúk a tým môže byť pre viacerých ľudí stráviteľnejším sústom než film.
Istú filozofickú hĺbku nemožno uprieť ani knihe, avšak pokiaľ budete očakávať podobný meditatívny a jedinečný zážitok, aký predviedol Tarkovskij, budete nutne sklamaní.
Annihilation (réžia: Alex Garland)
Sci-fi horor Annihilation patrí opäť k tým titulom, ktoré divákov rozdeľujú na dva tábory. Jeden ospevuje kvalitný a myšlienkovo bohatý sci-fi film, druhý hovorí o béčku, nesiahajúcom knižnej predlohe od Jeffa VanderMeera ani po členky. Je pravdou, že Annihilation je adaptácia pomerne voľná a v mnohom sa od knihy odlišuje.
V knihe napríklad žiadna z postáv nie je pomenovaná, meno záhadnej oblasti je Area X a na stránkach VanderMeerovho diela by sme márne hľadali akékoľvek flashbacky.
Hodí sa tiež zdôrazniť, že Annihilation je len prvý diel z trilógie nazývanej aj Southern Reach Trilogy. Rozdiely nájdeme aj v tom, ako skončia jednotlivé postavy. Aj v knihe síce postupne zomrú všetky účastníčky expedície, avšak za iných okolností.
Manžel biologičky Leny v knihe zomrel krátko po svojom návrate z Area X (vo filme The Shimmer), zatiaľ čo vo filme je stále v kóme. Mnoho ďalších príbehových línií Garland proste ignoroval, prípade vymyslel nejaké vlastné.
To platí aj pre samotný záver. V predlohe sa biologička dobrovoľne rozhodne zostať v Area X, aby lepšie pochopila, čo sa stalo s jej manželom.
There Will Be Blood (réžia: Paul Thomas Anderson)
There Will Be Blood má v tomto zozname trochu zvláštne postavenie. Je totiž diskutabilné, či snímku Paula Thomasa Andersona môžeme kategorizovať ako adaptáciu (hoci aj voľnú).
Nech je ako chce, tvorcov inšpiroval román Oil! od Uptona Sinclaira. Ten sa tiež zaoberá ropnou horúčkou či náboženstvom, resp. náboženským fanatizmom, avšak charaktery postáv sú úplne odlišné a ich osudy tiež.
Anderson prebral do filmu niektoré motívy, ale zatiaľ čo u Sinclaira je hlavným hrdinom syn ropného magnáta Jamesa Arnolda Rossa, v snímke je ústrednou postavou práve jeho otec (pomenovaný Daniel Plainview a brilantne stvárnený Danielom Day-Lewisom).
Samotný Anderson sa vyjadril, že film je adaptáciou len prvých 150-tich strán predlohy (dohromady ich má kniha 528).
BONUS: Ready Player One (réžia: Steven Spielberg)
V redakcii sme dlho debatovali, či Ready Player One od Stevena Spielberga zaradiť alebo nie. Rozhodne sa nedá povedať, že by Spielberg na predlohu Ernesta Clinea kašľal.
Vlastne by sme mohli konštatovať, že ide o viac-menej verné prevedenie knižného príbehu na strieborné plátno. Koniec-koncov, samotný Cline participoval aj na scenári.
Výsledná snímka teda rozhodne presahuje len obyčajné inšpirovanie sa. Nie je to prípad The Birds alebo Oil!, kde autori vzali jeden či viac nápadov, na ktorých následne vybudovali nové postavy vo svojom vlastnom svete.
Skôr sa dá povedať, že Spielberg urobil viacero zmien práve preto, aby príbeh lepšie fungoval ako film. Vieme, že to, čo funguje na stránkach kníh, často nemusí fungovať na plátne. Preto sú aj príliš doslovné adaptácie často rizikom.
Niekedy je skrátka potrebné niektoré dejové záhyby trochu pozmeniť a pokiaľ to slúži príbehu a nespreneveruje sa mu, tak prečo nie?
Evidentne aj to je prípad Ready Player One, kedy síce zarytí fanúšikovia knihy prskali jedovaté sliny, ale v konečnom dôsledku nie sú zmeny vôbec na škodu samotného príbehu. A o to by predsa malo ísť v prvom rade.
Tento zoznam si nekladie za cieľ byť úplný, takže sme mnoho adaptácií vynechali. Máte návrh na nejakú z nich, ktorá by tu podľa vás nemala chýbať? Dajte nám vedieť v komentároch.
