Fyzikovi Gregovi Spriggsovi sa podarilo digitálne upraviť stovky video záznamov jadrových testov Američanov.
Spojená štáty americké odpálili mnoho atómových bômb vrámci svojich testovacích programov. Najviac z nich explodovalo medzi rokmi 1945 až 1963 v Tichom oceáne.
I keď bola oblasť ďaleko od pevniny a obývaných ostrovov, kontaminovaný mrak, ktorý sa po výbuchu rozniesol do okolia, spôsobil zamorenie nielen oceánu, ale aj ostrovných lokalít.
V rámci testov sa americká vláda zamerala najmä na silu explózie, utvrdenie sa, že zbrane stále pracujú správne a dôsledky nukleárneho útoku pre zasiahnuté územie. USA iba v Tichom oceáne odpálilo viac ako sto atómových zbraní.
Všetky tieto testy si pre študijné účely armáda natáčala a hoci sa nezachovali všetky video záznamy, niektoré sú dostupné dodnes. Fyzikovi Gregovi Spriggsovi, špecialistovi na nukleárne zbrane, sa podarilo získať až 6500 filmov, ktoré analyzoval a nakoniec zdigitalizoval. Podarilo sa mu dostať ku 4400 nikdy predtým nevidených záznamov a na svoj kanál na Youtube nahral 500 videoklipov zachytávajúcich jadrové testy.
Explózie sa merajú na megatony. 1 megatona sa rovná jednému miliónu ton odpálenej TNT a 1000 kilotonám. Ide o explóziu asi 65-krát väčšiu než nad mestom Hirošima.
„K filmom sme sa dostali práve včas," povedal Spriggs v jednom zo svojich videí, „vieme, že tieto filmy sú na pokraji rozkladu, už teraz sú takmer nepoužiteľné. Pre nás sú však veľmi cenné."
Video ukazuje výškovú explóziu nad oceánom z roku 1962. Je natočené 100x vyššou rýchlosťou než bežný film. Detonáciu nazvali Housatonic a patrí medzi 31 jadrových testov operácie Dominic. Explózia vznikla vo výške 3700 metrov nad atolom Jonhnston o sile 8,3 megatony.
V júni 1962 odpálili takzvaný Harlem, táto explózia bola o čosi miernejšia a mala 1,2 megatony. Vznikla vo výške 4160 metrov nad Vianočnými ostrovmi v Indickom oceáne.
Operácia Hardtack I trvala od 28. apríla do 18. augusta a odpálilo sa pri nej až 35 jadrových zbraní. Táto konkrétna mala názov Juniper a silu 65 kiloton. Video je na rozdiel od ostatných vytvorené s menšou rýchlosťou a detailnejšie tak zachytáva vznik mraku. Explózia vznikla vo výške 12190 metrov.
Vzduch v oceánoch bol tak vlhký, že sa pri výbuchu voda skondenzovala a vzduch zaplnili kvapôčky vody. Rozdielna vlhkosť a tlaku vzduchu v rozličných výškach potom spôsobili, že sa tvar mraku zmenil na prsteň.
10. júna 1958 Američania odpálili Maple. Uvoľnilo sa pri nej 215 kiloton energie. Na videu môžeš vidieť Wilsonov efekt, ktorý pomenúva vznik ohnivej gule v mraku. Meno dostal podľa škótskeho vedca Charlesa Thomsona Reesa Wilsona. Ten študoval radiáciu v takzvaných hmlových komorách.
Okrem Tichého oceánu Američania na testovanie jadrových zbraní využívali aj púšť v Nevade.
Explózia Tesla v roku 1955 bola slabšia ako tá v Hiroshime a mala iba 7 kiloton. Bola súčasťou operácie Teapot a výbuch siahal do výšky 90 metrov.
Sanfordský test odpálili 26. októbra 1958 počas operácie Hardtack II v Nevade. Jej sila bola 4,9 kiloton a bola špeciálne navrhnutá pre ponorkové rakety.
Rushmore bol takisto súčasťou operácie Hardtack II a explodoval v októbri 1958. Išlo o menší výbuch, ktorého sila bola 188 ton a oblak sa vzniesol do výšky 150 metrov. Malé bomby si Američania, Rusi aj Pakistan šetrili na vojnové konflikty, no nakoniec neboli nikdy použité.
Výbuch takzvaného Turka v Nevade v roku 1955 bol trikrát silnejší ako ten v Hirošime. Video zachytáva jeho obrovskú deštruktívnu silu.
Po roku 1963 sa USA, Rusko aj Veľká Británia dohodli, že svoje testy budú vykonávať iba pod zemou. Američania sa o to pokúsili už v roku 1957, kedy pri operácii Plumbbob odpálili 1,7 kiloton silného Rainera. Išlo o prvú explóziu jadrovej bomby pod zemou, ktorá nezanechala žiadne následky na okolí.
Nie všetky podzemné testy však dopadli tak ako Rainer. V roku 1963 odpálila americká vláda výbušninu Danny Boy, mala silu iba 0,430 kiloton, no i tak zamorila pôdu aj ovzdušie v oblasti. Mala byť súčasťou jadrového mínového systému.
