Nie všade majú na svetlo a tmu také štastie ako v strednej Európe.
Zamýšľal si sa niekedy nad tým, ako v jednotlivých kútoch sveta vychádza a zapadá slnko? Pretože to, na čo sme zvyknutí v našich končinách, môže byť pre cudzinca maximálne nezvyčajné a naopak aj nám môže pripadať divné striedanie dňa a noci v iných častiach sveta.
Aby sme začali úplne od začiatku, uvedieme si zopár základných faktov. Zo základnej školy by mal každý z nás vedieť, že čím sme bližšie k rovníku, tým sa pomer dňa a noci dostáva na rovnakú úroveň. Čím sa teda od rovníka vzďaľujeme, tým sa zväčšujú aj rozdiely medzi najkratším a najdlhším dňom v roku.
V bežnej reči to znamená, že deň aj noc majú v okolí rovníka kedykoľvek počas roka približne 12 hodín. Uvedieme si príklad. V hlavnom meste Konga - Kinshasa, ktoré sa síce už nachádza na južnej pologuli, no je stále veľmi blízko rovníka, vychádza a zapadá slnko počas najdlhšieho dňa v roku, teda 21. júna 07:03 - 18:55. Naopak, najkratší deň v roku, 21. decembra 05:44 - 18:07. Vidíme, že rozdiely nie sú takmer žiadne a pomer medzi svetlom a tmou je podobný.
V jednom z najsevernejších miest na svete sa už však o vyrovnaných pomeroch hovoriť rozhodne nedá. Longyearbyen, ležiaci na Špicbergoch, ktoré patria pod Nórske kráľovstvo, sú vzdialené iba približne 1 000 kilometrov od severného pólu.
Extrémne nehostinné prírodné podmienky znamenajú, že hovoriť o najkratšom a najdlhšom dni v tomto prípade nemá žiadny zmysel, keďže ďaleko za polárnym kruhom je prítomný polárny deň a polárna noc. V najsevernejších častiach Európy sú však tieto dva fenomény prítomné pár dní, nanajvýš zopár týždňov, no Špicbergy vyčnievajú aj v tomto smere. Polárny deň sa tu totiž začína už 20. apríla a slnko opäť zapadne až 26. augusta. Povedané na dni, slnko nezapadne po celých 128 dní! Osobne som zažil asi len týždeň bez tmy, no slnka som mal už aj tak plné zuby.
Podobne extrémna je aj polárna noc. Začína sa 28. októbra a obyvatelia najsevernejšieho hlavného mesta na svete slnko znovu vidia až 17. februára. Je teda o čosi kratšia, trvá „iba“ 112 dní. 112 dní temna. Nemožno sa čudovať, že tu žije len niečo vyše 2 000 obyvateľov.
Longyearbyen, 12:00 v januári
Longyearbyen, 00:00 v júli
Pokiaľ ide o Slovensko (budem hovoriť konkrétne o Bratislave, aj keď viem, že Bratislava sa nerovná Slovensko), v najdlhšom dni sme vystavení 16 hodinovému slnečnému svitu (04:50 - 20:55), zatiaľ čo v najkratšom dni len niečo málo cez 8 hodín (07:38 - 15:59).
Nedávno preberaná téma, koniec striedania letného a zimného času, by tak pre Slovensko znamenala, že cez leto by slnko vychádzalo síce už o 03:50, no zapadalo by 19:55, keďže originálny čas je ten zimný. Mnohé krajiny sa už jeho používania vzdali (Rusko, Kazachstan, Mongolsko, Čína, Turecko, Bielorusko..) a niektoré ho pre svoje geografické umiestnenie ani nikdy nepoužívali (zväčša krajiny blízkeho východu a centrálnej Afriky). Mapa zobrazuje, ktoré štáty používajú letný čas (modrá), už nepoužívajú letný čas (oranžová), nikdy letný čas nepoužívali (červená).
Pokiaľ ide o zaujímavosti či nevšednosti, ktoré sa vymykajú normálu, potom môžeme hovoriť o Španielsku a Bielorusku, ktoré sa v podstate dlhodobo nachádzajú v „zlom“ časovom pásme, tým pádom je aj ich deň a noc značne mätúci. Hneď vysvetlím prečo.
Aj keď by už po správnosti malo Španielsko ležať v časovom pásme GMT (Greenwich Mean Time), teda podobne ako Spojené kráľovstvo alebo Portugalsko, leží v časovom pásme CET (Central European Time), v ktorom leží napríklad aj Slovensko či Česko. V praxi to znamená, že na severozápade Španielska, napríklad v meste Ferrol, je východ a západ slnka v najdlhšom dni v roku 06:51 - 22:17 a v najkratšom dni 09:01 - 17:58. Slnko tam tak síce počas celého roka zapadá pomerne neskoro, no neskoro aj vychádza.
Video zobrazuje rozdiel vo východe a západe slnka cez leto a v zime v Helsinkách
Bielorusko som spomenul z nasledujúceho dôvodu. Bielorusi ešte z čias minulých stále používajú rovnaký čas ako v Moskve, po našom tzv. MSK – Moskovský čas, ktorý vlastne znamená +2 hodiny (v rámci CET). Takže áno, akonáhle prejdete poľsko-bieloruské hranice, čas sa neposunie o 1 hodinu, ale rovno o 2 hodiny. To spôsobuje, že Bielorusi cez leto zažívajú slnko do cca 23:00, no v zime im vychádza okolo 09:30.
Zvláštnosťou je aj Island, ktorý tiež nepoužíva aj cez svoju severnú polohu letný čas. Slnečný svit si tam v týchto dňoch môžete užívať od 4 do 1. Áno, skutočne tam slnko teraz vychádza 03:55 a zapadá 01:03. Na Vianoce však vychádza tesne pred obedom – 11:30 a zapadá už 15:30.
Ako sa pozeráte na naše slnečné podmienky a menili by ste s nejakou krajinou? Komentáre napíšte do diskusie.
