Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Streda 1. 4. 2020 meniny má Hugo

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Zaujímavosti
1
František Kulhánek
16. jún 2018, 11:26
Čas čítania: 3:50

Kde je výskyt samovrážd najčastejší, čo je ich hlavnou príčinou a ako sa autoagresívne správanie formuje?

Téma, ktorá by pre svoju závažnosť nemala byť v spoločnosti tabu.

František Kulhánek
16. jún 2018, 11:26
Čas čítania: 3:50
Kde je výskyt samovrážd najčastejší, čo je ich hlavnou príčinou a ako sa autoagresívne správanie formuje?
Zdroj: pixabay.com
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
1
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Samovražda – slovo, ktoré u väčšiny ľudí vyvoláva strach a beznádej. Definovať samotný pojem samovražda nie je také ľahké, ako sa na prvý pohľad môže zdať. V literatúre sa stretneme s desiatkami rôznych formulácií. Rakúsky psychiater a neurológ Erwin Stengel ju definoval takto: „Suicidálne jednanie je zámerný a sebapoškodzujúci akt, pri ktorom si osoba, ktorá sa ho dopúšťa, nemôže byt istá, či ho prežije.“ Odkiaľ sa však v ľuďoch berie motivácia k jej pokusu, resp. dokonaniu? Aké udalosti v živote jednotlivca musia predchádzať, aby sa pre takýto čin rozhodol? Je samovražda novodobým fenoménom alebo jestvuje v ľudskej populácii už tisícky rokov? Aké skupiny ľudí sú z pohľadu suicidálneho správania najrizikovejšie? Na tieto a ďalšie otázky sa budem snažiť odpovedať v nasledujúcom texte.

 

Kde je výskyt samovrážd najčastejší, čo je ich hlavnou príčinou a ako sa autoagresívne správanie formuje?

 

História samovražedného správania

Fenomén autoagresívneho správania sprevádza ľudstvo už od nepamäti. Jeho vnímanie sa národ od národu líšilo, napríklad u Vikingov a Keltov bola samovražda bežným spôsobom smrti, keďže prirodzenú smrť považovali za potupnú. Naopak, za čestnú a hrdú pokladali smrť na bojiskách, no starí muži už do bojov nemohli, a tak často skákali z útesov. Iné národy ju naopak striktne odmietali. Samovražda v antickom Grécku a Ríme sa do určitej miery akceptovala a hodnotila sa dokonca ako hrdinstvo, napr. ak bolo jej dôvodom uniknúť pred zajatím. S príchodom náboženstiev sa však pohľad na samovražedné konanie radikálne zmenil. Proti suicidálnemu správaniu bojovali učením o posmrtnom živote, zatratení a následnom utrpení. Kresťanstvo dodnes vníma samovraždu ako ťažký hriech.

 

Nanešťastie nás tento fenomén ani po tisíckach rokov neopustil a dnes sa suicidálnym správaním zaoberajú tak lekári a psychológovia, ako aj filozofi, sociológovia a právnici. Jeho ničivá sila nepôsobí len na človeka rozhodnutého spáchať samovraždu, ale samozrejme aj na jeho rodinu, kamarátov a známych, ktorí sa často po takomto incidente pýtajú otázku „Prečo?“. Odpoveď sa však v mnohých prípadoch nikdy nedostaví. Absencia akýchkoľvek záverov tak následne vedie k prehlbovaniu výčitiek svedomia. Žiaľ a smútok, ktorý sa následne u rodiny dostaví, môže byť taktiež veľmi nebezpečný.

 

Kde je výskyt samovrážd najčastejší, čo je ich hlavnou príčinou a ako sa autoagresívne správanie formuje? 

 Výskyt vo svete

Ktoré kúty sveta sú na tom z pohľadu výskytu samovrážd najhoršie a kde je naopak ich prítomnosť veľmi vzácna? Na začiatok treba podotknúť, že grafy sa značne odlišujú, čo je spôsobené najmä dvomi rovinami, ktoré táto problematika ponúka. Hovoríme o pokuse a dokonanej samovražde. Rozličné čísla vznikajú aj v závislosti od toho, či pozeráme na mužské, ženské alebo zmiešané údaje, prípadne či zozbierané dáta ukazujú čísla v rámci jedného roku alebo ide o dlhšie časové obdobie.

 

Ak sa teda pozrieme na výskyt v rámci dlhého časového obdobia, konkrétne od roku 1985 – 2017, je prvá desiatka nasledovná. Grónsko, Litva, Guyana, Južná Kórea, Kazachstan, Slovinsko, Srí Lanka, Maďarsko, Ukrajina, Lotyšsko. Rozdiel medzi prvým Grónskom a druhou Litvou je pritom markantný. Na 100 000 obyvateľov zomrelo v roku 2011 vlastným pričinením v Grónsku až 83,0 ľudí (v Litve 36,7). Aby sme chápali závažnosť situácie v daných krajinách, u nás sa počet ľudí pohybuje v priemere okolo 10. Vysoké čísla vykazujú aj iné postsovietske krajiny (Bielorusko, Moldavsko, Srbsko), no napríklad aj také Japonsko (16,8 ľudí). Naopak, dlhodobo najmenšiu „tradíciu“ majú v štátoch, kde prevláda islam (Egypt, Sýria, Kuvajt, Filipíny, Jordánsko).

 

 

Kde je výskyt samovrážd najčastejší, čo je ich hlavnou príčinou a ako sa autoagresívne správanie formuje? 

 

Formy samovražedného správania

Nápad – Otázka, čo sa s človekom stane po smrti, si aspoň raz položil každý. Podobné fantazírovanie patrí zväčšia k pubertálnemu veku, ktoré je búrlivým životným obdobím azda pre každého. Čo by bolo, ak by som nebol? Ako by na moju smrť reagovala rodina, priatelia, učitelia a nepriatelia? Ako by vyzeral môj pohreb? Bežné otázky, ktoré nie sú rozhodne znakom žiadnej psychickej poruchy alebo samovražedných sklonov. Takže ak sa vaša myseľ niekedy uberala týmto smerom, môžete byť pokojní, ste úplne normálni.

 

Myšlienka – Od nekonkrétneho fantazírovania nad vlastným nebytím sa však môže človek dopracovať až k reálnejším kontúram svojej vlastnej neprítomnosti/smrti. Práve od konkrétnosti jednotlivých myšlienok a času, ktorý dotyčný trávi nad premýšľaním o vlastnej smrti, závisí závažnosť jeho suicidálnych myšlienok. Teda ak premýšľa nad konkrétnym spôsobom či miestom, kde by takýto čin vykonal, normálnosť začína pomaly ustupovať.

 

Tendencia – Suicidálne tendencie značia veľkú časovú angažovanosť, ktorú dotyčný obetuje príprave na vlastnú smrť. Začína si zháňať prostriedky na realizáciu tohto činu (lano, lieky, zbraň). Rieši právne a formálne veci (dedičstvo, poistky). Môže písať list na rozlúčku.

 

Kde je výskyt samovrážd najčastejší, čo je ich hlavnou príčinou a ako sa autoagresívne správanie formuje?

 

Pokus – Rozdiel medzi suicidálnym pokusom a dokonaným suicidiom je zrejmý (suicidálny pokus nekončí smrťou suicidenta). Rozdielov je však oveľa viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Viac samovražedných pokusov sa vyskytuje u žien, zatiaľ čo u mužov je to dokonaná samovražda, s čím súvisí aj fakt, že muži si vyberajú prevažne tzv. tvrdé metódy autoagresie (smrť zastrelením, obesením a pod.), zatiaľ čo ženy volia skôr otravu liekmi alebo podrezanie zápästia. Pokusy sa väčšinou vyskytujú v prvej polovici života, sú málo premyslené až afektívne. Dokonaná samovražda v druhej polovici života, pričom je prevažne dlhodobo plánovaná. Za pokusom stoja v mnohých prípadoch problémy v interpersonálnych vzťahoch. Za dokonanou samovraždou sa zasa skrývajú problémy intrapsychického charakteru (afektívne poruchy, psychózy). Posledným štádiom je suicidium, ktoré končí smrťou.

 

Kde je výskyt samovrážd najčastejší, čo je ich hlavnou príčinou a ako sa autoagresívne správanie formuje? 

Dôvody samovražedného správania

Ako som už načrtol v odseku vyššie, dôvodov takéhoto správania je celý rad. Pod motívom suicidálneho správania rozumieme jedincove pravdepodobné príčiny k samovražednému aktu (napr. depresia, rozvod, práve zistené ochorenie, poníženie, vina, strata). O motívoch a príčinách dokonaných samovrážd sa môžeme skôr dohadovať, ako ich s úplnou presnosťou určiť. Najčastejším prostriedkom používaným k ich odhaleniu bývajú zväčša listy na rozlúčku a ich analýza alebo vyjadrenia pozostalých.

 

U suicidálnych pokusoch je situácia trochu jednoduchšia, keďže motívy, ktoré jedinca k pokusu o samovraždu viedli, môžeme následne prediskutovať. Avšak ani tu si nemôžeme byť istí ich presnosťou, pretože ani jedinec sám si nemusí všetky dôvody uvedomovať. Často zmieňovaným motívom býva tzv. posledná kvapka alebo tzv. provokujúci, bezprostredný faktor, ktorý predchádzal suicidálnemu jednaniu a ktorý je v mnohých prípadoch iba jeho spúšťačom v už rozvinutom suicidálnom procese.

 

 

Tento článok má len informačný charakter. Pri akýchkoľvek osobných problémoch sa neváhajte zdôveriť rodine, priateľom či vyhľadať pomoc odborníka.  

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Zdroj: Sebevražedné chování - Jana Kocourková, Jiří Koutek (Portal, 2007), wikipedia.org, wikipedia.orgFoto: pixabay.com, pixabay.com, wikimedia.org, wikimedia.org, pixabay.com Tagy: ludia, samovražda, psychologie
Ohodnoť článok
42
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Najčítanejšie
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.