Nezvyčajný trest mal lepší účinok než mesiace v nápravnom centre.
Pokiaľ sa neplnoletý človek dopustí nejakého trestného činu, nútiť ho zaplatiť obrovské pokuty alebo ho rovno poslať do nápravného zariadenia nemusí byť vždy najlepší nápad. Legálne je na tom všetko v poriadku, ale treba sa zamyslieť aj nad morálnym vplyvom na samotného previnilca.
S nápadom neposielať mladých ľudí okamžite za mreže súhlasí aj americká sudkyňa Avelina Jacob zo štátu Virgínia. Tá musela rozhodnúť o treste piatich tínedžerov, ktorí zničili historickú školu pre osoby tmavej pleti. Na múry budovy nastriekali hákové kríže a rasistické hlášky.
Avelina však predpokladala, že previnilci jednoducho nemali dostatok poňatia o tom, čo nasprejované heslá a znaky znamenajú. Miesto prísneho trestu sa tak tínedžerom rozhodla dohovoriť a dohodla sa s nimi, že si budú musieť prečítať zopár kníh.
Nešlo však o žiadne výtlačky bez hodnoty, práve naopak. Avelina Jacob sa sama podieľala na výbere a išlo o tituly hovoriace o najtemnejších dobách v histórii ľudstva. Medzi vybranými titulmi sa nachádzali napríklad Noc od Elie Wiesel o holokauste alebo kniha o rasovej segregácii na juhu USA nazvaná Viem, prečo vtáčik v klietke spieva od Mayi Angelou.
Hanlivé symboly a slová už sú dávno premaľované a previnilci sa už svojimi knihami dávno prehrabali a ako sa zdá, rozhodnutie americkej sudkyne bolo viac než múdre. Jeden zo študentov, ktorý čítal Majster šarkanov (Khaled Hosseini) z prostredia Afganistanu, Nezabíjajte vtáčika (Harper Lee) či The Tortilla Curtain (T.C.Boyle) o hodnotách strednej triedy na konci prehlásil, že mu toho knihy dali veľa, pretože ani netušil, čo jeho znaky na škole znamenali. Pre New York Times prezradil, že v skutočnosti nechcel nikoho nahnevať a v čítaní obohacujúcich kníh bude určite pokračovať.
