Kryptomeny existujú relatívne krátko, ale ich svet je fascinujúci.
Kryptomeny sa stávajú čoraz populárnejšími a postupne sa zvyšuje aj informovanosť širokej verejnosti. Bitcoin dosiahol pred pár mesiacmi vrchol pri hranici 20-tisíc dolárov a aj keď existuje hromada kritikov, množstvo ľudí odhaduje, že 20-tisíc nebol ani zďaleka vrchol. My sme ti preto pripravili zopár zaujímavých informácií o digitálnych minciach, ktoré majú potenciál už o pár rokov spôsobiť revolúciu vo viacerých priemyselných odvetviach.
Svet dodnes nepozná tvorcu Bitcoinu
Zrejme najzákladnejším faktom zo sveta kryptomien je informácia o tom, že samotný tvorca Bitcoinu je dodnes neznámy. Nevieme o ňom takmer nič, ale možno je to tak lepšie. Vystupoval pod menom Satoshi Nakamoto a existujú pochybnosti o tom, či išlo o individuálneho človeka alebo o skupinu spolupracovníkov. V súčasnosti by mal Satoshi vlastniť približne 1 miliónov Bitcoinov, čo pri jeho súčasnej hodnote predstavuje majetok vo výške cez 10 miliárd dolárov. Napriek tomu sa Bitcoiny na jeho účtoch už dlhé roky nepohli a ak sa raz dokáže jeho identita, ku ktorej sa už prihlásilo viacero ľudí, bude možné ju dokázať práve úspešnou transakciou z Nakamotovej peňaženky.
Zničujúca krádež, ktorá položila trh
V začiatkoch kryptomien existovala krypto burza s názvom Mt. Gox. Sídlila v Japonsku a na prelome rokov 2013 a 2014 pokrývala až 70 percent všetkých Bitcoin transakcií na svete. Obrovský podiel na trhu mal byť už v tom čase varovným prstom, čo sa však nestalo. Problémy nastali vo februári v roku 2014, keď burza zbankrotovala po tom, čo z nej bolo ukradnutých viac ako 850-tisíc Bitcoinov vo vtedajšej hodnote 450 miliónov dolárov. Odvtedy sa už podarilo nájsť približne 200-tisíc ukradnutých mincí, ale veľká časť zostala v zabudnutí a zlodeji sa zo svojho lupu museli poriadne nabaliť. Po obrovskej katastrofe sa trh s Bitcoinom prepadol a dlhé mesiace zostával bez výraznejšieho pohybu, avšak postupom času sa kryptomeny spamätali aj z tohto incidentu a zostatok je už len história, pretože Bitcoin minulý december dosiahol hodnotu až 20-tisíc dolárov.
Pozor na ilegalitu kryptomien
Kryptomeny sú v mnohých svetových krajinách oficiálne uznané dokonca ako legálne platidlá, ale aj dnes existuje množstvo štátov, kde s nimi majú veľký problém. So svojím vlastníctvom Bitcoinu by si sa preto nemal veľmi chváliť v krajinách ako Ekvádor, Maroko, Nepál, Alžírsko či Bangladéš. Samozrejme, za vlastníctvo Bitcoinu by si nemal skončiť na desiatky rokov za mrežami, ale predsa len je bezpečnejšie neriskovať. Za obchodovanie s kryptomenami by ti tam mohli hroziť pokuty a miestne vlády sa očividne obávajú toho, že ľudia budú svoje úspory vkladať do digitálnych mincí, čo by teoreticky mohlo viac či menej poškodiť ekonomickú situáciu.
Vlastníci Bitcoinu vždy neinvestujú obrovské čiastky
Bitcoin zažil v polovici decembra obrovský rast až na 20-tisíc dolárov. Spoločne s rastom prišiel aj záujem verejnosti a stovky tisíc nových investorov nakúpili kryptomenu s vidinou neuveriteľného bohatstva. Nanešťastie, celá sieť Bitcoinu zostala kvôli obrovskému dopytu preťažená, a tak sa poplatky za jednotlivé transakcie šplhali až ku závratným číslam. Ešte v polovici decembra 2017 preto až 96 % všetkých Bitcoin adries malo v peňaženkách menej ako 1 Bitcoin a 90 % celkových adries dokonca menej ako 0,1 Bitcoinu. Vtedy to znamenalo, že za transakciu svojich zopár dolárov by museli v niektorých prípadoch zaplatiť viac ako bola hodnota ich samotného Bitcoinu. Až 24 miliónov adries tak nemohlo svoje mince nikam presunúť, avšak dnes sú už poplatky opäť prijateľné.
Dve pizze za 100 miliónov dolárov
Maďarský programátor Laszlo Hanyecz bol veľkým podporovateľom Bitcoinu a kryptomien už od samotného začiatku a do histórie sa zapísal ako prvý človek, ktorý s Bitcoinom urobil komerčný nákup. V máji roku 2010 mal chuť na pizzu, a tak sa rozhodol využiť svoje mince, aby si zaplnil brucho. Nakoniec sa mu podarilo kúpiť dve pizze, avšak s odstupom času mala jeho transakcia jeden veľký problém. Za dve pizze zaplatil 10-tisíc Bitcoinov, čo bolo v tom čase síce ešte akceptovateľných 41 dolárov, lenže dnes by mal jeho nákup hodnotu cez 100 miliónov dolárov. Napriek tomu Laszlo svoj nákup neľutuje a nebyť dvoch pokrmov, Bitcoin by sa možno do siršieho povedomia verejnosti dostával ešte dlhšie.
Nové Bitcoiny budú pribúdať ešte storočie
Bitcoiny len tak nevydáva žiadna spoločnosť ani vláda, ale ťažia ich počítače pomocou riešenia komplexných algoritmov. Za vyriešenie zhluku mnohých algoritmov dostanú majitelia počítačov odmenu vo forme Bitcoinu, pričom za každý vyťažený blok dostávali ľudia spočiatku 50 Bitcoinov. Avšak, každé štyri roky sa odmena za vyťaženia jedného bloku o polovicu zmenšuje, čo znamená, že posledný Bitcoin bude podľa matematických výpočtov vyťažený približne v roku 2136. Bitcoinov bude celkovo existovať iba 21 miliónov, ale teoreticky existuje možnosť, pri ktorej by sa objavilo ešte jedno zmenšenie odmien o polovicu, čo by však znamenalo prekročenie počtu 21 miliónov. Dovtedy už budú ľudia ťažiaci Bitcoin profitovať najmä z poplatok za transakcie namiesto samotného ťaženia.
Americká FBI sa pripravila o milióny
Zatvorenie portálu Silk Road na dark webe prinieslo americkej agentúre FBI aj množstvo digiálnych mincí. Američanom sa podarilo zadržať 144 336 Bitcoinov, ktoré boli na Silk Road uskladnené rôznymi spôsobmi, ale FBI urobilo obrovskú chybu. V krypto komunite existuje názor, že po nákupe mincí ich netreba predávať, ale zopár rokov podržať v peňaženke a počkať, kým sa cena mnohonásobne zdvihne. FBI však svojich 144-tisíc Bitcoinov predala ešte v roku 2013 za cenu 334 dolárov za kus, vďaka čomu zarobila celkovo 48 miliónov dolárov. V tej dobe sa to mohlo zdať ako výhodný obchod, avšak dnes by za rovnaký počet Bitcoinov získali viac ako 1,5 miliardy dolárov.
Ako stratiť finančnú nezávislosť
Veľkým rozdielom medzi krypto peňaženkami a obyčajnými bankovými účtami je fakt, že ak človek zabudne prístupové údaje od svojej peňaženky, už sa k minciam nikdy nedostane. Doplatil na to aj James Howells, ktorý síce svoje prístupové údaje nezabudol, ale disk aj so svojimi Bitcoinami nechtiac vyhodil na skládku. James začal Bitcoiny ťažiť ešte v roku 2009 a získal ich až 7500, lenže v roku 2013 pri upratovaní svojej izby prestal rozmýšľať a disk aj s mincami vyhodil do odpadkov. V súčasnosti sa snaží získať povolenie na prehľadanie celej skládky v meste Newport v Spojenom kráľovstve, ale existuje iba miniatúrna šanca, že by mince ešte niekedy v živote našiel.
Ak raz Bitcoin pošleš, je navždy preč
Obchodovanie s kryptomenami je od tradičného bankovníctva odlišné v mnohých oblastiach. Nielenže môžeš všetky svoje úspory stratiť, ak zabudneš prístupové údaje od peňaženky, ale transakcie na blockchaine sú nezrušiteľné. Ak ju teda raz zadáš a potvrdíš, neexistuje spôsob, ktorým by si ju mohol zrušiť či zvrátiť. Samotná decentralizácia blockchainu znamená, že ti tvoje mince ani transakcie nikto nechráni, a tak jediný preklep či chyba v desatinnej čiarke môžu znamenať stratu desiatok tisíc dolárov.
Dane treba platiť aj za kryptomeny
Aj keď je celý koncept kryptomien založený na decentralizácii, vlády samozrejme nechcú prísť o lukratívny zdroj doplnkových príjmov. Celý blockchain síce funguje len vďaka jeho užívateľom, ale vlády vyžadujú od investorov aj platenie daní. Problém spočíva v tom, že ľudia často spoliehajú na anonymitu kryptomien a svoje obchody daňovému úradu nenahlasujú. Aby však mohli mince premeniť na doláre či eurá, musia si nechať profit poslať prostredníctvom krypto burzy späť na bankový účet, čo už daňový úrad dokáže identifikovať. V roku 2015 v Spojených štátoch amerických uviedlo iba 802 obyvateľov akékoľvek príjmy z Bitcoinu, aj keď skutočné číslo bolo omnoho vyššie. Americká daňová agentúra IRS si dokonca minulý rok vypýtala aj informácie o desiatkach tisíc užívateľov krypto burzy Coinbase, a tak už daniam z mincí nebude jednoduché ujsť.
