Silný príbeh, veľmi schopná réžia a skvelý Joaquin Phoenix v nenápadnom a zároveň výraznom filme.
48-ročná škótska režiséra Lynne Ramsay nie je veľmi známa, minimálne nie u nás. Ak ste však videli jej skvelú drámu Musíme si pohovoriť o Kevinovi z roku 2011, poznáte jej rukopis.
Po piatich rokoch bez vydania nového filmu sa postarala o ďalších skvost.
Reč je o thrilleri You Were Never Really Here/Nikdy si tu nebol, ktorý si sama napísala podľa knižnej predlohy.
Snímka si z Cannes odniesla ceny pre najlepší scenár a najlepší herecký výkon (Joaquin), a to popri 15-minútovom Standing Ovation. Čo okrem toho ponúka?
Joe je traumatizovaný vojnový veterán a bývalý agent FBI. Zachraňuje dievčatá pred obchodom s bielym mäsom a vracia ich naspäť domov.
Keď si ho najme newyorský senátor, aby vyslobodil jeho neplnoletú dcéru Ninu z manhattanského bordelu, tak sa Joe vydáva na nebezpečnú cestu korupcie, násilia a pomsty. Okrem iného sa musí vysporiadať s vnútornými démonmi, ktorí ho prenasledujú od detstva.
To je všetko, čo o deji potrebujete vedieť. To je viac-menej aj všetko, čo sa dozviete z filmu. Ten je z hľadiska deja/zápletky vcelku jednoduchý. Nedočkáte sa v ňom žiadneho vetvenia deja a dokonca ani klasických vedľajších postáv. Veľa priestoru tu totiž nemajú, rovnako ako dialógov.
You Were Never Really Here je totiž vcelku tichým filmom, ktorý s divákmi komunikuje skrz flashbacky Joea, dianím na obrazovke a taktiež aj tými niekoľkými dialógmi.
Tie netlačia na pílu, pôsobia autenticky a o viac než vysvetlenia príbehu/zápletky predstavujú charakterový vývoj a vzťahy medzi jednotlivými postavami.
Snímka je síce jednoduchá, no problém s ňou môžu mať diváci dožadujúci sa detailnej dejovej expozície. Vykreslenie udalostí je priame, stručné a vnímame ho skôr očami/myšlienkami Joea, než nejakým dômyselným výkladom (v skutočnosti môžeme tento spôsob aj za dômyselný výklad označiť).
Ak sa radíte k divákom, ktorých netreba vodiť za ručičku a ktorí dokážu čítať v scénach/dialógov a celkovom dianí na plátne, o príbehu, zápletke a Joeovi sa dozviete všetko potrebné.
Narozdiel od takého Ghost Story, kde pár divákom mohla absencia dialógov a expozície vadiť, v tomto prípade ide skôr o detailne premyslený plán, ako diváka namotať od samého začiatku. Vystavanie scén je veľmi prístupným a jasným posúvačom deja.
Prvotný zvrat a odhalenie zápletky nepôsobí šokujúco, ba naopak, veľmi autenticky. Následné zobrazenie deja a cestou pomsty je, rovnako ako vyznenie filmu samotného, priamočiare a elegantné. Brutalita je síce prítomná, no nijako rušivá a prirodzene zobrazená.
Väčšinu kreditu by som asi pripísal perfektnej réžii, ktorá nespomaľuje, dáva priestor potrebným kľúčovým momentom a spoločne s Joaquinovým výkonom sa dokáže dostať pod kožu postave a jej vnútornému rozpoloženiu. Mnohým divákom bude zrejme prekážať absencia hlbšieho pohľadu na vzťah ochrancu a chránenkyne.
Rozhodne nie je detailný, a tak je divák nútený výraznejšie sa o ňom zaujímať a premýšľať o všetkých zodpovedaných i nezodpovedaných dejových kľúčoch, ktoré by ho hlbšie vysvetlili.
You Were Never Really Here ťaží zo skvelej réžie, sympatickej hlavnej postavy či priamemu ťahu na bránu. Príbeh o pomste, pri ktorom musíte viac rozmýšľať a naplno sa ponoriť do psychológie postáv je výborne spracovaný. Necítite účelovosť, hluché miesta ani zámer nechať diváka v tme.
Naopak, film vás veľmi prirodzene a pútavo necháva hlbšie prenikať do jeho podstaty a vzťahu dvoch neznámych ľudí.
Vzhľadom na jeho priamočiarosť sa ukrojilo aj zo stopáže. Snímka má len hodinu a pol, počas ktorej sa nebudete nudiť ani chvíľku. Teda ak vám nevadí, že Joaquin Phoenix nepredvádza pred kamerou náročné súbojové choreografie. Jeho "nedotknuteľného" veterána mu bez problémov veríte, rovnako ako bezmocnosť jeho obetí.
You Were Never Really Here je skvostným poňatím klasickej revenge story s pár peknými kamerovými či strihovými nápadmi, skvelým hlavným hrdinom a filozofiou výkladu deja.
Nesadne síce každému, no ak ste v cieľovke, budete z neho nadšení. Rovnako ako ja. 8,5/10.
