Filmy, ktoré sa do vás zaryjú na veľmi dlhý čas...
K najčastejším problémom spôsobujúcim rozklad manželských vzťahov nepochybne patrí nevera, alkoholizmus, potreba sebarealizácie, odlišné životné očakávania či rutina všedných dní. Do rebríčku sme sa snažili umiestniť filmy, ktoré nie sú príbehovo jednotvárne, ale spracúvajú tematiku manželskej krízy z viacerých hľadísk.
Vyznačujú sa viacvýznamovým scenárom, kontrastmi ľudských charakterov, psychologickou hĺbkou, strhujúcimi hereckými pózami, ale aj prvotriednym filmárskym prevedením.
Je z nich cítiť vlastný tvorivý rukopis a originálny pohľad na svet. Niektoré sú zúfalo pesimistické a ponuré, v iných tvorcovia závažnosť témy nadľahčujú humorom a absurdnými scénami. Niektoré pomenúvajú problém explicitne, v iných musíte hľadať skryté myšlienkové posolstvá.
Kto sa bojí Virginie Woolfovej? (Who´s Afraid of Virginia Woolf?, réžia: Mike Nichols, 1966)
Jedinečná psychologická dráma, priam fyzicky bolestným spôsobom zobrazujúca tragiku nešťastného manželstva. Emocionálne drásavá a vyčerpávajúca, atmosfericky temná, herecky suverénne stvárnená, obsahovo znepokojivá.
Elizabeth Taylor a Richard Burton vytvorili na plátne ukážkovú hereckú dvojicu – ich vnútorne prehnité postavy, ktoré sa vzájomne bičujú uštipačnými slovnými prestrelkami plnými urážok, pretvárky a lží, vám ani na chvíľu nedajú vydýchnuť.
Znamenite im sekundujú George Segal a Sandy Dennis ako manželský pár, ktorý je mladšou, no rovnako zvrátenou verziou ich samých. Okrem hercov triumfuje najmä perfektný mnohoznačný scenár, v ktorom sa „bije“ snová a realistická rovina, a ktorý dáva vyniknúť kontrastným postavám, pohrávajúcim sa s pravdou a ilúziami. Film natoľko bohatý, že tie nekonečné metafory medzi riadkami ani nie je možné vstrebať na jedno pozretie.
Vojna Roseovcov (The War of the Roses, réžia: Danny DeVito, 1989)
Jeden z najlepších filmov o manželstve vôbec, odlišujúci sa od ostatných najmä štýlom rozprávania, skvelým čiernym humorom a sarkazmom. Tragikomické situácie režisér stupňuje do absurdných rozmerov, pričom na konci vo vás film napriek poriadnej dávke grotesknosti zanechá trpkú príchuť z kruto realistickej, majstrovsky predostretej štúdie manželského života, ktorý pohltila honba za peniazmi.
Partnerské spolužitie hlavných postáv stvárnených vynikajúcou hereckou dvojicou Michaelom Douglasom a Kathleen Turner prechádza klasickými štádiami od počiatočnej zamilovanosti cez rutinu bežných dní až po bezprostrednú, rokmi narastajúcu nenávisť a odpor.
Psychologický vývoj postáv je fenomenálny, atmosféra mrazivá, napätie dokonalé vygradované. Životné dielo Dannyho DeVita.
Eyes Wide Shut – Spaľujúca vášeň (Eyes Wide Shut, réžia: Stanley Kubrick, 1999)
Hypnotické, hororovo sugestívne, zmyselne erotické, dráždivé… Nejako takto možno opísať posledné dielo filmového génia Stanleyho Kubricka inšpirované Snovou novelou rakúskeho doktora Arthura Schnitzlera, ktorým zavŕšil svoju kontroverznú kariéru. Režisér bravúrne využíva koncepciu psychoanalýzy – nevedomých duševných procesov, ktoré priamo ovplyvňujú správanie postáv.
Hlavná hrdinka sa svojmu manželovi prizná, že by za sexuálny zážitok s iným mužom dokázala opustiť svoju rodinu. Spúšťačom manželskej krízy je teda fantázia tkvejúca v hlbinách jej mysle. Má sen o nevere rovnakú váhu ako skutočná nevera? V podaní nevýrazného tvorcu by z diela ľahko vzišlo zabudnutia hodné erotické béčko.
Kubrick z pútavého námetu vykúzlil osobitý, psychologicky prenikavý thriller blúdiaci po neprebádaných zákutiach ľudského vnútra. Oplývajúci spleťou mystiky a erotického dobrodružstva, doprevádzaný opojnou minimalistickou hudbou a podporený vynikajúcimi výkonmi Toma Cruisa a Nicole Kidman.
Núdzový východ (Revolutionary Road, réžia: Sam Mendes, 2008)
Brilantná, emocionálne dusná vzťahová dráma do hĺbky reflektujúca rozklad jedného navonok šťastného manželstva, ktoré zakotvilo v beznádejnej prázdnote. Dom na predmestí, muž finančne zabezpečujúci rodinu, žena starajúca sa o domácnosť - Frank a April Wheelerovci sa zúfalo priečia americkému ideálu, ktorým žila stredná vrstva v 50. rokoch v Amerike.
Leonardo a Kate patria medzi najsympatickejšie herecké dvojice a pri spoločných scénach z nich priam vytryskuje vzájomná chémia. Ich postavy, zápasiace s každodenným stereotypom a jednotvárnosťou, sú psychologicky vybrúsené a perfektne vybalansované dialógy sa zarezávajú pod kožu. Jeden z najsilnejších filmových zážitkov vôbec.
Interiéry (Interiors, réžia: Woody Allen, 1978)
Od tohto chytrého analytika partnerských vzťahov sú notoricky známe Annie Hall a Manhattan, no Interiéry sú neprávom opomínané. Na rozdiel od iných diel tu síce absentuje Allenov špecifický humor a nadhľad, no vychutnáte si umelecké kvality a pravú európsku atmosféru nesúcu sa v duchu švédskeho velikána Ingmara Bergmana.
Namiesto typickej urečnenosti Allen vsadil na dlhé zábery bez slov a sugestívnym spôsobom, za pomoci obrazov a metafor, zachytáva vnútorné poryvy postáv, utápajúcich sa v depresii, sklamaniach, vzťahových problémoch či osobných a umeleckých krízach.
Dôsledky rozpadu manželstva na celú rodinu sú rozpitvané až na dreň a Allen sa opäť prejavil ako bystrý pozorovateľ ľudských charakterov.
Mačka na rozpálenej plechovej streche (Cat on a Hot Tin Roof, réžia: Richard Brooks, 1958)
Snímka občas dopláca na svoj divadelný pôvod – štylizovanosť a prehnané teatrálne pózy sú miestami na hranici znesiteľnosti.
Avšak, z hľadiska výpovednej hodnoty a morálnych úvah dotýkajúcich sa tých najcitlivejších oblastí medziľudských vzťahov ide nekompromisne o filmový skvost – tematicky mnohovrstevný, skúmajúci zhoršujúcu sa manželskú krízu, etické dilemy, prehnitú túžbu po bohatstve vedúcu až k strate ľudskosti a súdnosti, a dokonca aj hľadanie vlastnej identity.
Homosexualita bola síce v dobe vzniku tabu, no napriek tomu sa tvorcom jemnými náznakmi podarilo tento motív zakomponovať do scenára. Úžasne napísané a zahrané dielo plné výrazných ľudských individualít – obzvlášť uhrančivý Paul Newman a svojrázna Elizabeth Taylor vtisli do svojich postáv vnútornú osobitosť a pôvab.
Kramerová vs. Kramer (Kramer vs. Kramer, réžia: Robert Benton, 1979)
Bezchybná dráma, v ktorej vzťahové konfrontácie vyúsťujú do zničujúceho súboja o maloletého syna... On je príliš zaneprázdnený svojou kariérou, ona viac v takom vzťahu nedokáže zotrvať. Spočiatku vzbudzuje sympatie najmä postava Dustina Hoffmana, na ktorého sa zosypali všetky bežné starosti súvisiace s výchovou syna.
S vnútorne rozpoltenou Joannou, opúšťajúcej v návale existenčnej krízy dokonca vlastného syna, je ťažké sympatizovať, no jej záverečný prejav na súde, v ktorom objasňuje svoje rozhodnutia, je fantastický a uveriteľný, na čom má zásluhu precítený herecký koncert Meryl Streep.
Emocionálne odzbrojujúce, obsahovo podnetné dielo postavené najmä na vyspelých hereckých výkonoch ústrednej dvojice. Zaslúžené Oscary vo všetkých hlavných kategóriách.
Americká krása (American Beauty, réžia: Sam Mendes, 1999)
Prehlbujúca sa manželská kríza opäť na Mendesov spôsob. Tematicky podobné s jeho neskorším a emocionálne vyzretejším Núdzovým východom, no celkovým vyznením menej depresívne a skľučujúce.
Napriek tomu, že v Americkej kráse ide skôr o efekt a charaktery postáv sú možno až príliš štylizované, film diváka baví od začiatku do konca najmä vďaka skvelým hereckým výkonom Kevina Spaceho a hysterickej Annette Benning.
Dramatické pasáže Mendes príliš nevyhrocuje, no dodáva im úsmevný, až šteklivo ironický tón a nadhľad. Tragickosť sa tu mieša s bizarnými prvkami, melanchólia a bezvýchodiskovosť s optimizmom a humorom. Americká krása spracúva ťažké témy, no vo výsledku vo vás paradoxne zanechá príjemné, zvláštne hrejivé pocity.
Odlúčenie Nadera a Simin (A Separation, réžia: Asghar Farhadi, 2011)
Deštrukcia dlhoročného manželského vzťahu optikou radikálnej viery a diametrálne odlišných kultúrnych, spoločenských a právnych vzorcov Iránu. Širokospektrálny, myšlienkovo hodnotný a univerzálny príbeh kombinujúci tematiku partnerského odcudzenia so súdnymi, rodinnými a morálnymi problémami, s ktorými sa potýka každá jedna postava.
Je priam neuveriteľné, aké fatálne dôsledky má rad navonok triviálnych situácií na osudy hrdinov podliehajúcich politicko-právnym a náboženským aspektom Iránu. Farhadi pozoruhodne preplieta manželskú krízu so spoločenskou situáciou v tejto krajine.
Postavy sú natoľko živé, mnohotvárne, konfrontácie medzi nimi pulzujúce a autentické, že sa divák nedokáže stotožniť len s jednou z nich. Ich morálne a osobné stanoviská nútia k zamysleniu a zároveň ponúkajú mnoho perspektív nazerania na problematiku. V tomto a tiež v zasadení typických medziľudských problémov do vzdialeného, pre nás mentálne odlišného kúta sveta, spočíva najväčšie čaro filmu.
Dvaja na ceste (Two for the Road, réžia: Stanley Donen, 1967)
Romantická tragikomédia, obsahovo a herecky precítená, odvíjajúca sa v sympatických retrospektívach, ktoré nám umožňujú nazrieť do kľúčových životných okamihov ústredného páru.
Zručne a zároveň ľudsky predostiera základné stupne vývoja vzťahu – od spontánnej, mladistvej lásky cez dozrievanie a prehĺbenie citov až po odcudzenie a sklamania prameniace z nevery či odlišných životných očakávaní.
Vďaka sviežej forme, využívajúcej prelínanie časových rovín, má divák možnosť intenzívnejšie vnímať zmeny v charakteristike a správaní postáv, sleduje variabilitu ich vzťahu a vzájomných citov.
Pôvabný, iskrivý film s vycibrenými dialógmi, presvedčivými hereckými výkonmi Audrey Hepburn a Alberta Finneyho, ktorý napriek zmesi horkosti a melanchólie vyžaruje úžasné fluidum a pozitívnu energiu.
Bonus
Scény z manželského života (Scener ur ett äktenskap, réžia: Ingmar Bergman, 1973)
Dojemný, smutne pravdivý príbeh života jedného manželského páru, poznamenaný neustálymi rozchodmi a návratmi, bolesťou, sklamaniami a výčitkami, ale aj láskou, porozumením a naplnením.
Očarujúci v tom, ako neustále mení polohy, nálady, emócie a pocity, ako obrazmi plynúceho času zachytáva vnútornú nestálosť hlavných hrdinov postavených pred stále nové a nové životné situácie. O to silnejší a úprimnejší, že je Bergmanovou vlastnou sebareflexiou.
V kontexte jeho interpretačne zložitej a metaforami nasiaknutej tvorby sú Scény z manželského života dejovo pomerne jednoduchým filmom, a to aj napriek tomu, že celú minutáž (skoro 3 hodiny) sa objavujú na plátne len dve postavy. Tie sa neustále vzájomne konfrontujú a ich životné prehry i víťazstvá prežíva divák intenzívne s nimi.
Hlboké, vnútorne vyzreté, herecky (duo Liv Ullmann-Erland Josephson) ohromne stvárnené dielo.
Samozrejme, že existuje množstvo iných vynikajúcich filmov s tematikou manželskej krízy, ktoré sa do rebríčku nezmestili. Za zmienku určite stojí ďalšia allenovská dráma Manželia a manželky, emocionálne podmanivé snímky Blue Valentine, Dánske dievča, Električka zvaná Túžba (verzia s Vivien Leigh a Marlonom Brandom) či Faces od Johna Cassavetesa... Aké sú vaše obľúbené filmy dotýkajúce sa témy manželských vzťahov?
