História takýchto mestečiek siaha ešte do 30. rokov minulého storočia.
Saudská Arábia sa pomaly otvára svetu a prechádza zmenami, aké by ešte pred pár rokmi možno nikto neočakával. Súčasťou reformy, za ktorou stojí korunný princ Muhammad bin Salmán, je napríklad otvorenie kín pre verejnosť či zrušenie zákazu šoférovania žien. Aj to je súčasťou reforiem, ktoré spadajú pod program s názvom Vízia 2030. Cieľom je, aby ekonomika nebola závislá predovšetkým na príjmoch z ropy, čo znamená, že krajina sa konečne začne viac otvárať aj turistom.
Korunného princa označujú za progresívneho muža i kritika radikálneho islamu. Práve prísna interpretácia islamu a jeho pravidlá riadia život miestneho obyvateľstva, istý vplyv to má aj na cudzincov žijúcich v Saudskej Arábii. Cudzinci v Saudskej Arábii často žijú v uzavretých spoločenstvách, teda compoundoch, oslobodených od striktnosti, obmedzení, príkazov či zákazov.
Medzi cudzincov, ktorí sa rozhodli žiť v Saudskej Arábii, sa zaradila aj Slovenka Soňa Bulbeck. S manželom sa svojho času presťahovali do Saudskej Arábie, konkrétne do Rijádu. Teraz žijú v Kuvajte, o čom Slovenka aj bloguje, no práve o živote v Saudskej Arábii porozprávala ešte v lete tohto roka pre denník SME. Spočiatku to bol pre ňu poriadny kultúrny šok. Nielenže musela nosiť abáju, teda dlhý čierny odev, ale ani nemohla ísť sama v aute s cudzím mužom bez svojho manžela.
„Všetci sa akurát presúvali z klimatizovaných domov do klimatizovaných áut a z nich do klimatizovaných obchodných domov,“ povedala Bulbeck pre SME. Na správnu mieru uviedla aj to, ako je to vlastne so šoférovaním, ktoré bolo pre ženy zakázané. U nás to vidíme ako niečo diskriminujúce, no tam sa ženám jednoducho šoférovať ani nechce. Ktovie, ako sa vysporiadajú s tým, keď teraz takúto možnosť dostanú. Autá by mohli ženy šoférovať už od najbližšieho leta. Podľa Bulbeck je totiž pre ne pohodlnejšie sedieť v aute a nechať sa bez stresu voziť. Samozrejme, iné je to už pri ženách, ktoré si šoféra nemôžu dovoliť. Ale skupiny, ktoré vyjadria svoj nesúhlas, tvoria podľa nej len malé percento populácie.
Podobný názor majú aj iné Slovenky, ktoré okúsili život v Rijáde. „Saudská žena by nikdy nepovedala, že nemôže šoférovať, ale že nemusí. Saudka nemusí vybehnúť do potravín, ona pošle šoféra. Saudka nehovorí, že nemôže ísť do práce, lebo mohla by, ale väčšina z nich nemusí. O tom je celé tajomstvo,“ povedala pre portál aktuality.sk Ružomberčanka Michaela. Aj ona nasledovala svojho manžela, na život v Saudskej Arábii si však jednoducho treba zvyknúť.
Podľa Soni Bulbeck ale existujú odlišnosti napríklad v normách správania podľa toho, o akú oblasť krajiny ide. Možno to znie pre niekoho nečakane, no práve hlavné mesto Rijád je mimoriadne konzervatívne. Bulbeck však ako cudzinka žila v compounde. Ide o uzatvorené miesta pre cudzincov, v ktorých sa môžu cítiť slobodne. „V compounde som nemusela nosiť abáju a neplatili tu žiadne obmedzenia ohľadom komunikácie mužov a žien,“ vysvetlila.
Život v compounde podrobne opísala aj Mária Traboulsi, ktorá si tiež skúsila život u Saudov. Compound je síce ohradený aj strážený, no v jeho vnútri sa môžu rodiny cudzincov pohybovať slobodne. Ona sa v compounde starala o dcéru aj stretávala s ďalším matkami. Mohli si organizovať aj rôzne stretnutia, no mimo compoundu už platia trochu iné pravidlá. Pripomenula, že život v Saudskej Arábii je podriadený islamu a na to netreba zabúdať. Napríklad mimo compoundov už ženy musia nosiť abáje a nebolo ničím výnimočným, keď si kvôli mravnostnej polícii museli zahaliť aj hlavu. Traboulsi opísala aj ďalšie bežné situácie.
„Počas dňa päťkrát nastane tzv. prayer time alebo čas modlitby, keď sú obchody a reštaurácie asi na polhodinu zavreté a domáci sa modlia. Ženy v Saudskej Arábii sú na verejnosti od mužov izolované, majú určité obmedzenia v cestovaní, možnostiach štúdia či hľadaní zamestnania,“ cituje ju portál Kariéra bez hraníc. Ale napriek tomu tam ženy pracujú napríklad v škole či majú vlastné firmy.
Compoundy začali v Saudskej Arábii vznikať ešte v prvej polovici minulého storočia. V 30. rokoch 20. storočia bol napríklad založený compound Aramco, známy aj ako Dhahranský tábor. Žijú v ňom zahraniční zamestnanci ropnej spoločnosti Saudi Aramco a ich príbuzní. Práve kvôli ťažbe ropy Američanmi compoundy vznikali, aby ľudia z iných krajín mali možnosť žiť podľa seba a aspoň niekde sa nedržať prísnych pravidiel zavedených v Saudskej Arábii.
Firma Saudi Aramco bola známa aj ako americko-saudská ropná spoločnosť. Vznikla ako výsledok spolupráce medzi týmito dvomi krajinami, čo si však vyžadovalo kompromis aj na inej úrovni, čiže v súvislosti so spôsobom života cudzincov a ich rodín. Podľa CNN táto spoločnosť predstavovala akýsi saudský sen, zabezpečenie lepšej budúcnosti, a pre Američanov skôr útek pred Veľkou hospodárskou krízou a tým pádom zabezpečenie ich rodín. Compound vznikol tak, aby sa čo najviac podobal americkému mestu s jeho typickými zariadeniami i pravidlami.
Podľa CNN je compound Aramco replikou typického kalifornského sídla, a tak sú tam zábavky ako napríklad pitie alkoholu či rôzne oslavy úplne bežnou záležitosťou vrátane mixu pohlaví na verejnosti.
Fotografka Ayesha Maliková, ktorá v compounde vyrastala, ho bez okolkov označuje za americké mesto, akurát vytvorené v Saudskej Arábii. Podľa nej sa však netreba pozerať na rozdiely len cez život v compoundoch a mimo nich. Ženy totiž nemožno špecifikovať alebo odlišovať len podľa kusu látky či možnosti šoférovať. Ayesha uviedla, že keď vyrastala v uzavretom mestečku, nikdy nerozlišovala medzi tým, čo je „saudské“ a čo „americké“. Teraz si však uvedomuje, čo všetko sa dá robiť v compounde, no mimo neho už nie. No snaží sa zameriavať hlavne na pozitívne veci.
Mimochodom, pri compounde platí ešte jedno pravidlo – nemožno v ňom bývať večne. Je určené pre zamestnancov a ich rodinny, no keď sa kariéra v Saudskej Arábii raz skončí, je čas nechať miesto iným.
