Alebo ako príjemne stráviť silvestra, keď už je všade obsadené.
Sviatky radosti a pokoja sú za dverami každého správneho nákupného centra a my, aby sme boli aspoň trochu originálni, vás nebudeme otravovať Vianocami, ale rovno Silvestrom. Na ten si dnešný človek, žiaľ, často spomenie, až keď zistí, že všetky chaty sú obsadené a lístky na párty v obľúbenej knajpe vypredané. K novoročnej noci patrí nepochybne kvalitný a zábavný silvestrovský program, no a keďže naše a české televízie tieto kritéria televízneho vzruchu každoročne tvrdošijne opomínajú, neostáva vám nič iné, než si zostaviť svoj vlastný. Ak sa teda nechcete na domácom silvestrovskom posedení uspokojiť so small-talkom so známymi, ktorí ostali v rovnakej nemilej situácii ako vy, chcelo by to nejaké audio-vizuálne spestrenie.
Keďže úvody nemám rád, nejdú mi a lepší som nevedel vymyslieť, preskočme rovno k veci. Týchto päť komédií so štyrmi notoricky známymi velikánmi francúzskeho filmu zo začiatku druhej polovice minulého storočia síce nepatrí k ich najikonickejším, no ručím vám, že ich výberom nič nepokazíte. Práve naopak. Ich snímky poznáte a možno ste videli aj niektoré z týchto, no dôvod, prečo som ich vybral, je ten, že sú často neprávom podhodnocované či ignorované.
„Tatínku, budeme mu říkat Blaise.”
Prečo nezačať chronologicky a zároveň tým najväčším a najlepším. Pre niekoho trápny šašo, pre iných kráľ francúzskej veselohry. Kontroverzný, no svojím spôsobom geniálny Louis De Funés. Našincovi známy ako strážmajster Cruchot zo sérií o policajtoch zo Saint Tropez či komisár Juve z filmov o tajomnom Fantomasovi. Možno poznáte aj príjemný, zábavný a nápaditý muzikál Piti piti pá, ale keď sa v súvislosti s Funésom spomenie Oscar, väčšine zrejme napadne zlatá hollywoodska soška a nie rovnomenná inscenácia (celý film sa odohráva v jednom dome) od Edouarda Molinara nakrútená podľa vtedy veľmi úspešnej divadelnej hry, v ktorej si zahrali takmer všetci zúčastnení.
Neskromne bohatý priemyselník Bertrand (Funés) si vychutnáva raňajky vo svojej štýlovej vile, keď mu pri dverách zrazu začne vyzváňať jeden zo zamestnancov, mladý Christian Martin (rovnako vynikajúci Claude Rich). Keďže prívetivosť a Bertand k sebe patria asi ako Harvey Weinstein a zdržanlivosť, pošle mladého kade-ľahšie a pokračuje vo svojich ranných rituáloch. Martin je však neoblomný a nakoniec z neho vypadne, že podnikateľa šikovnou lsťou okradol o niekoľko miliónov frankov, ale vráti mu ich, ak mu dá ruku svojej dcéry. Transakcia, zdá sa, prebehne bez problémov, no na scéne sa zjaví neznáma Jacqueline a všetko sa začne zamotávať a komplikovať.
Kufrík, prepustená slúžka, ktorá si má vziať uhrovitého baróna, nasprostastý masér Philippe Dubois a v neposlednom rade Bertrandov bývalý šofér Oscar, ktorý je katalyzátor takmer všetkých udalostí. Skvelé hlášky, situačná komika, absurdná zápletka, herecký koncert hlavných, ale aj vedľajších aktérov a v neposlednom rade vynikajúci český dabing s Františkom Filipovským - to všetko sú atribúty, ktoré robia túto snímku výnimočnou a v podstate nesmrteľnou, pretože v prvom pláne funguje dokonale aj po 50-tich rokoch.
Ak máte radi komédie na spôsob podstatne novšieho Blbec na večeru (Francis Veber), Oscar je jednoznačná voľba. Film mal vo francúzsku mimoriadny úspech, o čom svedčila aj návštevnosť 6 miliónov divákov. Dokonca sa, ako inak, dočkala o 24 rokov neskôr amerického remaku so Silvesterom Stallonem, kde tvorcovia podnikateľské prostredie vymenili za mafiánske. Film síce nedosahoval kvalít originálu, no nejednalo sa o taký kardinálny prúser ako v prípadoch iných prerábok francúzskych klasík.
Ďalším skvostom malého neurotického komika je nenápadný Tetovaný (Denys de La Patellière), ktorý vznikol o rok neskôr. V ňom si strihol duet s jeho niekdajším hereckým sokom Jeanom Gabinom, s ktorým sa nikdy nemali príliš v láske. Dokonca sa povráva, že pri nakrúcaní tohto filmu spolu mimo kamier neprehodili ani slovo. Čo na tom, v žiari reflektorov predviedli svoj štandardný skvelý výkon a ukázali, ako vyzerá buddy-movie na francúzsky spôsob.
Bohatý obchodník s umením Mézeray (Funés) sa pri jednej zákazke u maliara minie s veteránom Legrainom (Gabin) prezliekajúcim sa z uniformy, v ktorej pózoval na portrét. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ňou v tej chvíli neodkryl tetovanie na svojom chrbte, lepšie povedané obraz vytetovaný slávnym talianskym maliarom Amedeom Modiglianim. Čo bude nasledovať si zrejme domyslíte.
Mézeray si vybaví kšeft s americkými kupcami a kožu z generálovho chrbta sa snaží získať za každú cenu. Tou je kompletná prerábka Legrainovho zámku, ktorý už desiatky rokov chátra. Navyše, starý vojak musí dodržiavať zdravú životosprávu, aby jeho koža bola pripravená na zákrok a nedošlo k poškodeniu umeleckého diela. Naopak, jednou z Legrainovych podmienok je, aby Mézeray navštívil jeho zámok a strávil s ním niekoľko dní na vidieku odpútaný od luxusu a zhonu veľkomesta.
Sériu zábavných príhod a groteskných situácií rámcuje naivný, no milý príbeh o zblížení dvoch starých a nie najpríjemnejších páprdov, ktorí nakoniec prekonajú mantinely svojich vrtošivých pováh a začnú si naplno užívať život. V mene celej redakcie vás vítam na Legrainovom zámku, ktorého základy sú vybudované v štýle románskom a z historického hľadiska...
Presuňme sa do ďalšieho desaťročia, do rokov sedemdesiatych, ktoré boli nemenej bohaté na kvalitné komédie, ktoré hravo strčia do vrecka väčšinu tých dnešných. Jean Rochefort, nosatý sympaťák s typicky francúzskym lookom, ktorého poznáme ako dobráckeho kráľovského policajta z Angeliky, Belmondovho Cartouche či Richardovho Veľkého blondína, sa postaral o hlavnú úlohu v prachom takmer úplne zapadnutom Záletníkovi (Yves Robert) z roku 1976. Etienne Dorsay (Rochefort), vedúci informačného oddelenia na jednom ministerstve vedie príkladný a stabilný život, má sympatickú manželku, dve krásne dospievajúce dcéry, rozbehnutú kariéru a dobrých kamarátov, s ktorými chodí hrávať tenis.
Ideálna životná situácia na to, aby naplno prepukla kríza stredného veku a nudný úradníček si po vzore svojho sukničkárskeho kamaráta Boulyho chcel spríjemniť dennú rutinu neverou s krásnou modelkou. Pôvodný názov filmu je odvodený z jednej detskej riekanky o slonovi a Etienne je pri svojich pokusoch naozaj ako taký slon v porceláne, pričom patálie, ktorými sa náš hlavný hrdina bude musieť pretĺcť, aby sa dopracoval k želanému výsledku, vám precvičia bránice alebo si aspoň užijete retro-pohodičku a šarm štýlového Paríža z rokov sedemdesiatych.
„To jsem nebyl já, co jsem vám volal před chvílí.”
Snímka bola nominovaná na Zlatý glóbus, dočkala sa nie príliš zaujímavého pokračovania a samozrejme amerického remaku od Genea Wildera, ktorý bol slabý ako čaj. Ďalší francúzsky nosáč a takmer Rocherfortov rovesník vám bude o čosi známejší. Veľký blondín s červenou topánkou, Rana Dáždnikom, Horčica mi stúpa do nosa, Utečenci a Otec a otec. Ak sa vám v pamäti vynoria blonďavé kučery, vysoké čelo a prenikavo modré šibalské oči, máte prehľad, pretože hovoríme o Pierrovi Richardovi, roztržitom dobrákovi, ktorému nestačí veľa a je po uši v problémoch. Uvedené tituly patria k jeho najznámejším, ale vedzte, že kvalitných komédií má na konte oveľa viac.
Film Som hanblivý, ale liečim sa, ktorý aj režíroval, poníma príbeh tragikomického hanblivca Pierra. Ten sa rozhodne svoj ostych liečiť a najme si odborníka Alda (Aldo Maccione). Aby toho nebolo málo, zaľúbi sa do pôvabnej a zámožnej Agnes, ktorej srdce bude chcieť s kamarátovou pomocou získať.
Opäť sa dá hovoriť o buddy-movie, Pierre s Aldom sa vydajú za tajomnou kráskou naprieč celým francúzskom a spolu zažijú vďaka Pierrovej terapii a Aldovmu prehnanému sebavedomiu nejednu absurdnú situáciu, z ktorej pôjdete do kolien. Umývanie tanierov v reštauračnej kuchyni, obed v luxusnom hoteli alebo petang s nešťastným koncom sú iba zlomok zábavných momentov, aké tento film ponúka. Treba samozrejme zohnať s výborným českým dabingom, kde si Pierra strihol Petr Oliva, ktorý patril k jeho najlepším dabérom.
„Časy jsou zlé, Kamile.”
Posledného pána snáď nemusím nikomu do detailu predstavovať. A ak náhodou áno, zrejme ste tu zle. Jean Paul Belmondo spolu s Alainom Delonom (spolu sa objavili v mafiánskom thrilleri Borsalino) sú asi najvýraznejšie tváre francúzskej novej vlny, charizmatickí fešáci, rebeli a miláčikovia žien. Umelecké filmy, čistokrvné akčňáky, drámy či humorom odľahčené dobrodružné snímky. Málokto má také pestré portfólio a širokú hereckú škálu, ako práve Belmondo.
Policajt alebo darebák od Georgesa Lautnera nám ho však predstavuje vo svojej typickej a charakteristickej polohe. Drsný a nekompromisný detektív Stan Borowitz s dobrým srdcom, silnou pravačkou a skvelými hláškami vyšetruje vraždu komisára, ktorý sa zrejme zaplietol s podsvetím. Inkognito sa vydáva do Nice, aby vyšetril nekalé praktiky v radoch miestnej polície. Do cesty sa mu postavia skorumpovaní detektívi Ray a Massard, ktorí sa mu postarajú o nejednu horúcu chvíľku. Aby toho nebolo málo, musí sa ešte starať o štrnásťročnú dcéru. Tá je však rovnaké „kvítko” ako tatko.
Film nevyniká nejakým prepracovaným scenárom ani prevratnými akčnými scénami, no je nabitý skvelými a nezabudnuteľnými hláškami, ponúka vyváženú porciu zábavy aj napätia a to všetko s atmosférou poctivých starých francúzskych kriminálok. Kto má rád odľahčené akčňáky v štýle Lethal Weapon s Gibsonom či Die Hard s Bruceom Willisom a zároveň nepohrdne snímkou starej školy, kráľovsky sa zabaví.
Pokiaľ sa vám jeden film s Belmondom máli, zožeňte si aj Eso es (Gérard Oury) alebo snímku Senzi finta (Alexandre Arcady), ktorá sa nesie v podobnom duchu, pričom sa v nej objaví aj Kim Cattral zo Sex and the City. Ak už teda siahnete po ktoromkoľvek z nami spomínaných francúzskych skvostov, ručíme vám za kvalitný a plnohodnotný filmový večer plný inteligentného a srdečného humoru. V časoch, kedy vzniká čoraz menej dobrých a inteligentných komédií, sú podobné návraty skutočným balzamom na dušu. Na zdravie!
