Pred problémom novodobého otroctva by nikto nemal zatvárať oči.
Ak máš kde bývať a čo jesť, už teraz si bohatší ako milióny ľudí na tejto planéte. Ak si okrem toho môžeš dopriať aj exotickejšie jedlo, každý deň si vyberať z množstva tvojho oblečenia, vlastníš smartfón aj notebook, už teraz si môžeš povedať, že máš istý životný štandard. Pre civilizované krajiny je to niečo tak samozrejmé, že si väčšina z nás ani neuvedomuje, koľko ľudí naň v skutočnosti drie v ťažkých podmienkach. Vrátane detí. No moderná spoločnosť, v akej žijeme, nie je len o konzume, ale aj osvete, aby sme si tento problém uvedomili a mohli s tým niečo robiť. Na to snaží upozorniť aj organizácia Slavery Footprint. Už dávnejšie spustila zaujímavú a pre niekoho kontrovezrnú, no zároveň zmysluplnú interaktívnu kampaň. Jej súčasťou je aj akási kalkulačka toho, koľko ľudí v skutočnosti drie na to, aby sme my ostatní žili na úrovni.
Na stránke slaveryfootprint.org to môžeš zistiť takmer okamžite. Stačí, ak sa priznáš, v akých podmienkach bývaš a čo všetko máš k dispozícii. Web sa postupne pýta na to, koľko oblečenia, elektroniky, drogérie či športových potrieb máš doma, ale aj na to, či si zvykneš dopriať exotické ovocie, orechy, morské plody či mäso. Následne podľa toho zistíš, koľko otrokov sa podieľa na tvojom životnom štandarde a koľko ich je potrebných na výrobu konkrétnych tovarov. A aj keď nevlastníš auto, dom či veľa elektronických zariadení, sa toto číslo dokáže vyšplhať aj na viac ako 60 otrokov na hlavu.
Výsledné číslo ale nie je alfou a omegou celej kampane. Tá nechce moralizovať ani vyvolať v ľuďoch pocit viny. Skôr len umožniť to, aby sme sa nad týmto svetom a našimi skutkami zamysleli. Ak kvôli nej niekto obetuje kúpu ďalších a ďalších podobných džínsov, aké už má v skrini, a jedlo z chladničky zbytočne nevyhodí, je to aspoň malá výhra. A prísľub toho, že to s nami nakoniec nemusí byť až také zlé.
Nejeden človek sa však nad samotným slovom otrok pozastaví. Veď otroctvo je predsa zakázané, v civilizovanej spoločnosti nemá čo robiť. A predsa sa nás týka viac, ako by sme si želali alebo vôbec vedeli predstaviť.
Práve preto chce americký web Slavery Footprint na túto problematiku upozorniť. Otroctvo chápe ako to, koľko ľudí, vrátane mužov, žien či detí, pracuje v hrozných, teda otrockých, podmienkach v tých najchudobnejších a rozvojových krajinách. Ich práca stojí za tým, aby sme si mohli vyberať z toho, čo si obliekame, akú elektroniku používame a aké jedlo si doprajeme. Žiaľ, až znepokojivo často je to práca ľudí vtiahnutých do nútenej či detskej práce. V zlých podmienkach a za almužnu.
Kampaň a samotný web vznikol v spolupráci s americkou vládou a organizáciou Made in Free World ešte v roku 2011. Lenže aktuálna je stále, rovnako ako problém novodobého otroctva. Preto by pred ním nemal nikto zatvárať oči, týka sa totiž všetkých bez ohľadu na to, ako ďaleko žijú od krajín, kde sa s pracovníkmi zaobchádza otrasným spôsobom.
Našťastie, pribúda ľudí, ktorí sa rozhodli nakupovať len férovo, od lokálnych vyrobcov či dizajnérov, nepodporovať mašinériu masovej výroby. Aj to je jedna z ciest, ako proti tomu bojovať. Ďalšia pracuje s projektom na medzinárodnej úrovni. Je ním program vedený Medzinárodnou organizáciou práce a ďalšími organizáciami a partnermi s názvom 50 for Freedom. Cieľom tohto programu je presvedčiť najmenej 50 krajín, aby do konca roku 2018 ratifikovali Protokol o nútených prácach. Podporiť ho svojím podpisom môže každý. Je tak aj v tvojich rukách, či prispeješ ku skoncovaniu s moderným otroctvom. V pasci nútených prác sa podľa programu 50 for Freedom totiž nachádza 25 miliónov ľudí, v skutočnosti ich však môže byť oveľa viac.
