Prišiel moment finálneho verdiktu a zarytí fanúšikovia si už môžu brúsiť klávesnice.
Siedma séria najepickejšieho a najznámejšieho seriálu súčastnosti je za nami a vy už tušíte, čo po nej musí nasledovať. K všetkým predchádzajúcim sériám (s výnimkou tej 6.) by som s radosťou pripísal ďalší superlatív, ako napríklad perfektný, skvelý či úžasný. V tomto prípade by som však iba klamal, a to nie len sám seba, ale aj všetkých vás, čitateľov. Je jasné, že už týmto úvodom si na seba pletiem bič obrovských rozmerov, no popravde mi je to vcelku jedno. Nie preto, že by mi ako recenzentovi nezáležalo na spätnej odozve. Skôr preto, lebo som rozhorčený a nemôžeme niečomu pripisovať body len preto, že je to veľkolepé a obľúbené. Bez dlhšieho rozkecávania... Z milovaného Game of Thrones sa v jeho poslednej sedmičke epizód stala nudná záležitosť plná fillerov, účelných nelogickostí, zlého scenára a čudesných momentov. Ako to vôbec niekto mohol dopustiť?
Na túto otázku vám nedokážem dať presnú odpoveď, lebo tá snáď ani neexistuje. Došiel showrunnerom dych, alebo sa proste iba prestali snažiť? Je šanca, že sa v zákulisí vyskytli problémy, o ktorých nevieme? Je na vine to, že im chýba pevná predloha Georga R. R. Martina? Ja si myslím, že trocha z každého a opäť poriadny kusisko z toho posledného. Je totiž až zarážajúce, koľko sprostostí dokázali v poslednej sérii vyprodukovať s pocitom, že im to fanúšikovia ospravedlnia. Bohužiaľ. Ho*no posypané zlatom prekukol každý kritickejší divák a ničomu nepomáha ani očividne povrchný fan service, zakrývajúci dieru po akomsi srdci, ktoré Game of Thrones držalo dlhé roky na mainstreamovom vrchole.
Seriál plný skvelej charakterovej šedosti, zákernosti, machiavellizmu, nečakaných zvratov a výrazných dejových posunov sa tak pretransformoval na akýsi pokus o nájdenie zašlej slávy v podobe nepochybne drahých a vizuálne pekných, no príbehovo bezvýznamných bitiek (Lannisterovská armáda vs. Drak), otupovaní postáv (Littlefinger) či účelných trópov (snáď všetko od Eurona až po magické teleporty). Spätne si dokonca čítam spôsob, akým sú písané uvoľnené spoilery a dostávam veľmi zvláštny pocit, že rovnako napísanými opornými bodmi disponovali aj tvorcovia. Keď totiž dokážete okolo jedného zásadného momentu vybudovať 45 minút vaty, asi ste veľa podrobných informácií nepobrali. Aby však recenzia neznela príliš abstraktne, poďme sa na celú sériu pozrieť ešte viac z blízka.
Úvod nepriniesol nič atraktívne, no vyslovene sa nehneval snáď nikto z nás. Rešpektoval som, že postavy treba po veľkých presunoch rozmiestniť a nastaviť im akýsi smer ich character arcu. Povedal som si, že je to okay a poslušne čakal na epizódu s poradovým číslom dva. Tá sa však už od začiatku rozbehla veľmi čudným smerom. Po rozhovore Daenerys s Varysom (spochybňovanie jeho vernosti) som začal mať pocit, že niekoho pri písaní scenára asi skutočne tlačil deadline, a tento pocit ma už neopustil. Čo ďalej? Čudesná sex scéna, ktorá v konečnom dôsledku nemala absolútne žiaden význam, stretnutie s Nymeriou, ktorú sme nevideli 4 sezóny a teraz má pôsobiť pre divákov ako nejaká citová metafora pre život Arye, Samove liečenie Joraha z grayscaleu a v neposlednom rade útok na flotilu Greyjoyovcov. Jednotlivé scénky síce mali potešiť zarytých fanúšikov, ale omnoho viac ako sex nepodstatného eunucha by som uvítal rozvitie postavy Eurona. Preboha, veď je to po dlhej dobe konečne nechutne charizmatická postava, ktorá jednoznačne mieša kartami. Bude z neho iba dvojrozmerná scenáristická barla, ktorá tvorcom pomáha vyrovnať sily?
Veruže áno. O tom sme sa totiž presvedčili neskôr, keď najprv odovzdal Cersei zajatcov a neskôr pri Casterly Rock postavil do patovej pozície armádu Unsullied. Náznak akéhosi príbehu postavy? Žiaden. Jon sa následne konečne stretol s Daenerys, Sansa s Branom a nám neostávalo nič iné, ako zmätene vraštiť čelo. Je pravda, že odchod staručkej Olleny zo scény bol naozaj štýlový, ale seriál v tomto momente stále postupoval rozbehovacím štýlom. Úprimne som čakal, že ďalšia časť ma konečne uspokojí. Bitka epickejšia ako Battle of Bastards? Sem s ňou. Game of Thrones síce nie je primárne o bitkách, no musíte uznať, že už dávno sme nemali lepší pocit, ako keď Jon skoncoval s krutovládou Ramseyho. Tá zo štvrtej epizódy?
Opäť pekne natočená záležitosť pre každého, kto si potrpí na dráčikov, no aby to aspoň trocha emočne konkurovalo BoB, to v žiadnom prípade. Veľmi rád by som vám povedal, čo ďalšie sa udialo v tejto epizóde, ale úprimne? Nemám potuchy, rovnako, ako si nedokážem spomenúť na to, čo presne sa udialo v epizóde číslo päť. Pamätám si, že tam bolo množstvo stredoškolských intríg na Winterfelli, príprava na výlet za Stenu a opäť hromada nepodstatných dialógov. „Šestka" nám ukázala olympionika Furdíka a Gendryho, fantasy zákony fyziky, teleporty, ale aj jeden z prvých zásadných dejových zvratov, a to ten, že Night King má svojho vlastného draka. Oh, a taktiež Benjena. Ako som mohol na tak „skvelú a dôležitú" postavu zabudnúť. To, že sa na miesto činu dostala bez akejkoľvek logiky a následne bola odprataná ako smradľavá mucha už je vec druhá.
Nasledovala finálna epizóda, na ktorú som už defintívne odmietol čakať do tretej hodiny rannej a vôbec ma to nehnevá. Snaha o prímerie priniesla snáď viac facepalmových momentov, ako celá séria dokopy. Začalo to veľmi trápnym rozhovor Hounda a Mountaina, pokračovalo smrťou Littlefingera a končilo to Theonovou bitkou, pri ktorej som sa odmietol pozerať na obrazovku. Na konci sme dostali opäť nejaký ten sexík a konečne sme sa dozvedeli Jonove pravé meno. Na obrazovku vyskočili titulky a mne zišla na um jednoduchá otázka. Čo táto séria vlastne priniesla?. Najzásadnejším momentom bolo to, že Night King má draka a skutočne prekročil stenu. Všetky ostatné dejové linky boli buď urýchlené nechutným spôsobom, alebo totálne zbytočné.
Menujte postavu a ja vám pri drvivej väčšine poviem, čo s ňou bolo zle. Meera Reed? Kto? Varys? Nepodstatný. Littlefinger? Nepodstatný. Jon s Daenerys? Akoby vystrihnutí z telenovely. Sansa a Arya? Linka ako zo zlého obdobia M. Night Shyamalana. Samwell? Expozičná pomôcka. Bran? Na to snáď nemusím odpovedať... Pokračovať sa dá až na niekoľko výnimiek poriadne dlho, ale musím úprimne priznať, že tých pár výnimiek bolo skutočne príjemných. Napríklad Jaime stále prechádza obrovskou charakterovou transformáciou, čo dokázal aj svojim odchodom od Cersei, pričom tá snáď ako jediná (až na ten obmedzený screentime) stále zachováva hnusnú a prehnitú atmosféru seriálu, ktorú sme v prvých sériach milovali. Čakali sme, že všetkých prítomných v závere okašle? Samozrejme, ale aj tak nás to potešilo. Na tú predvídateľnosť sme si totiž už po prvých štyroch epizódach zvykli.
Aby som však iba zatrpknuto nekritizoval, musím uznať, že Game of Thrones je z technického hľadiska opäť lahôdka. Proti réžii, strihu či ozvučeniu nemôžem povedať ani jedno krivé slovo a zábery spoza Steny som si v zasneženom nehostinnom prostredí opäť užíval. Vo vyššie spomenutých riadkoch som sa nakritizoval až-až, ale uznávam, že sme dostali aj značné množstvo scén, ktoré boli jednoducho cool. Škoda, že boli zakryté nánosom všetkej tej špiny okolo. Aj ten spomínaný fan service bol v niektorých momentoch super (Hound a Tormund) a bolo očividné, že to Game of Thrones, ktoré milujeme, tam skutočne niekde je (rozhovor Tyriona a Cersei). Kedysi to všetko zo seriálu priam kvitlo, zatiaľ čo teraz ide o sporadické momenty.
Game of Thrones sa vo svojej siedmej sérii ponáhľalo natoľko, že zabudlo takmer na všetko, čo ho robilo výnimočným. Neboli to bitky, neboli to draci a nebol to ani rýchly beh do cieľa. Boli to najmä premyslené postavy, ktoré sa prispôsobovali svetu, v ktorom žili. Postavy, ktoré boli chladné ako ľad, no rozumeli ste tomu, prečo robia to, čo robia a buď ste ich nenávideli, alebo ste im držali prsty a dúfali, že v tom hnusnom svete, v ktorom ide iba o moc, nám v ďalšej scéne nepomrú. 7. séria ukončila všetko, čo jej nehralo do karát, všetkých pospájala neuveriteľnými zhodami náhod, každou epizódou vyťahovala nelogické momenty a netajila sa tým, že to všetko robila pri plnom vedomí (ja viem, že Rickon nebol práve hviezdou seriálu, ale to fakt jeho smrť nezaujíma nikoho zo Starkovcov?).
Ide zatiaľ o najhoršiu sériu a dúfam, že všetok backlash dá tvorcom poriadnu facku. Do konca totiž ostáva iba 6 epizód a na vatu už čas rozhodne nezostal. Milujem tie postavy, aj ten svet, stále tu boli scény, ktoré sa mi naozaj páčili, ale ako celok išlo o suchý rozjazd pred (dúfajme) grandióznym finále. Veľká škoda. Odomňa si odnáša 6/10 a zdvihnutý ukazovák.
Aby som však bol korektný, v redakcii sa rozdávali lepšie známky (aj keď spokojnosť nepanuje snáď ani u jedného). Táto recenzia je stále čisto subjektívnym názorom mňa, autora. Ako to teda hodnotili kolegovia?
Ľubos C. - 7/10
Jakub P. - 7/10
Dominik V. - 7/10
Jakub S. - 6/10
Martin S. - 7,5/10
Daniel M. - 7/10
Osky A. - 7/10