Krutý a pustý ostrov Guli otok je pritom len kúsok od pobrežia.
Alcatraz pozná každý. Izolovaný ostrov neďaleko amerického pobrežia vo svojich múroch skrýval tých najnebezpečnejších amerických zločincov. Mafiáni zodpovední za stovky vrážd, ľudia organizujúci miliardové daňové úniky či nájomní vrahovia. Neslávne známa pevnosť Alcatraz takmer nikdy nikoho zo zločinectva nevyliečila, akurát len podporovala už tak dosť plamennú chuť väzňov pomstiť sa Spojeným štátov americkým. Preto sa aj zorganizovalo niekoľko únikov, ktoré skončili smrťami na stranách stráží i väzňov. Len málo ľudí však vie, že aj Európa mala podobné väzenie, akurát v ňom boli väznení aj nevinní.
A to priamo oproti dovolenkovej destinácii. Ostrov Goli otok, v preklade Pustý ostrov, leží približne medzi známymi mestami Senj a Zadar a ľahko ho uvidíš z pobrežných pláží. Goli otok dnes nie je obývaný. Na trajekt by si čakal márne, žiaden most na ostrov nevedie a jednoducho ide o poriadne veľkú skalu v mori, na ktorej sa nachádzajú staré väzenské budovy. Goli otok sa nazýva chorvátskym Alcatrazom, no do toho amerického išli skutoční zločinci. Do toho chorvátskeho išli okrem stalinistov tiež protisystémoví zločinci, teda ľudia, ktorí vykonali neodpustiteľnú vlastizradu v podobe napísania buričskej básne.
Ostrov v strede je Goli otok.
Goli otok je ostrov veľký asi štyri štvorcové kilometre a jeho slovenský preklad pustý sedí. Okrem väzenia nikdy nebol masovo využívaný, akurát pri konci prvej svetovej vojny tam rakúsko-uhorské vojská vyhodili ruských väzňov. Všetko sa to začalo práve v roku 1949, kedy sa otvorili brány väzenskej inštitúcie, kde pykali stovky nevinných. Ostrov padol medzi prísne strážené a prísne tajné lokality. Technicky ho viedli dôležité osobnosti Socialistickej federálnej republiky Juhoslávia (Juhoslávií bolo ale veľmi veľa, toto je tá, kam tvoji starí rodičia chodili na dovolenku; ktorú v rokoch 1991 - 2002 rozdelila občianska vojna na Chorvátsko, Slovinsko, Macedónsko, Bosnu a Srbsko).
Juhoslávia však nebola vždy na sovietskej strane a do roku 1956 vo väzení držala komunistov a stalinistov, ľudí, ktorí často neodpustiteľným spôsobom podporovali neľudské genocídy. V Juhoslávii sa diali čistky, väznili sa odporcovia prezidenta Tita a "mizli" aj dôležití predstavitelia Komunistickej strany. Určite si dokážeš predstaviť, že ak je Sovietsky zväz len kúsok od teba a väznili sa jeho podporovatelia, bol to celkom odvážny krok. Sovieti to niekoľko rokov tolerovali, nakoniec ich však ostrovné väzenie prestalo baviť a aj práve ono bolo jedným z dôvodom, prečo sa vzťahy medzi Juhosláviou a Sovietskym zväzom znormalizovali. Rusko trvalo na tom, aby sa Juhoslávia vzdala väzenia v prospech jej "provincie" v podobe Socialistickej republiky Chorvátsko.
Goli otok navštívilo 16 000 väzňov, mnoho z nich na ostrove zomrelo (číslo nie je presné, rôzne zdroje uvádzajú od 400 do 4 000 obetí). Život na Guli otok bol krutý, no veľmi zvláštny. Väzenie bolo navrhnuté tak, aby z neho Juhoslávia prosperovala, no pre väzňov stále bolo treba vymyslieť aj nejaký extrémny spôsob toho, ako budú trpieť. Okrem prác v kameňolome (aj pri 40 °C, teplo a odpadávajúci ľudia nikoho nezaujímali, aj pri - 15 °C) tu tak boli bitky.
Stráže na príkaz bezdôvodne mlátili väzňov, správali sa k nim hrubo a podporovali násilné rozbroje medzi samotnými väzňami. Cieľom väzenia bolo vytvoriť väzňom čo najväčšie muky a bolesti, no nepresiahnuť hranicu, kedy by nemohli pracovať. Mimochodom, hneď vedľa ostrova Goli otok leží Sveti Grgur, podobne opustená skala v mori, kde sa zasa väznili ženy. Ich podmienky však boli podstatne menej bolestivé.
Ostrov Sveti Grgur
Okrem podporovateľov Stalina tu však boli aj odporcovia vtedajšieho prezidenta, ktorí nemuseli nutne podporovať zločiny Sovietskeho zväzu. Juhoslovanský prezident Josip Broz Tito bol síce zarytým komunistom, no jeho ideály sa výrazne odlišovali od tých východných. Tito veril, že v jeho verzii komunizmu nemá nacionalizmus miesto, a tak nechával väzniť aj autorov tých najmenších nacionalistických prejavov. Nikto nemohol podporovať vlastné krajiny ako Chorvátsko či Macedónsko. Všetci spolu za Juhosláviu! Za mrežami tak skončili napríklad macedónsky premiér Nikola Kljusev, niekoľko kosovských aktivistov, albánski a chorvátski politici, srbskí partizáni, slovinskí novinári a rôzni hudobníci, básnici, maliari a iní umelci vyznávajúci krásu vlastných národov.
Inými slovami, v prvej fáze boli na ostrovnom väzení podporovatelia Stalina, neskôr však už išlo len o hrdých nacionalistov bojujúcich za práva ich krajín (musí sa však povedať, že tiež často podpaľovaním, neúctivými prejavmi či úkladmi). V dnešnej dobe by sa tým ľuďom nič nestalo, pretože len prejavovali svoj názor, ktorý im zakorenila ich láska k rodnej zemi. V Alcatraze trpia skutoční zločinci. Ako však roky plynuli, sovietske i juhoslovanské vzťahy padali, väčšina krajín Juhoslávie sa chcela osamostatniť a v roku 1989 bolo väzenie zatvorené. Dnes na ostrov občas zavíta loďka s turistami alebo pastier z ostrova Rab, ktorému sa na Goli otok pasú obrovské stáda oviec.
