Český dokument ponúka množstvo priestoru pre diskusiu na tému, ktorá trápi aj množstvo Slovákov.
Posledných pár rokov sa naša spoločnosť stretáva s nárastom neonacizmu. A to nie iba u nás. Podobný problém majú aj v susednom Česku. Renomovaný dokumentarista Vít Klusák (Český sen) si pre svoj posledný projekt vybral portrét človeka, imponovaného práve touto zvrátenou ideológiou. A podarilo sa mu vytvoriť kúsok, na ktorý tak ľahko nezabudnete, navyše bude vo vás ešte dlhú chvíľu rezonovať. Je to najmä kvôli jeho titulnému hrdinovi. Svet podľa Daliborka budete môcť vidieť v našich kinách už 23. novembra.
Dalibor celý život nevytiahol päty z rodného Prostějova. Točí videá propagujúce nacizmus, číta Mein Kampf, skladá piesne, píše básne a žije so svojou matkou. Popri tom nadväzuje vzťah s podobne orientovanou dievčinou a zmieruje sa s matkinym novým priateľom. A vy okamžite pochopíte, prečo sa zo sympatizantov našej ĽSNS robí na Facebooku tak intenzívne sranda. Áno, čítate správne. Svět podle Daliborka je totiž komédia. A pokiaľ vo vás drieme dostatočne škodoradostná duša, tak dokonca výborná. Ku cti tvorcom však slúži fakt, že svojho aktéra nedémonizujú a občas sa im darí vyčarovať k nemu aj akési sympatie. Nech to znie akokoľvek nepochopiteľne.
Dalibor je totiž z ústrednej štvorice ten najsympatickejší, najprostejší a najnevinnejší. Jeho sociálna nefunkčnosť je základom pre mnoho komických scén, no tvorcovia nikdy nedovolia svojmu projektu skĺznuť k tomu, aby pôsobil ako obhajoba. Každú chvíľu sa totiž objaví scéna, nad ktorou racionálne zvažujúcemu divákovi zastane rozum a má pocit, že sleduje film zo vzdialeného vesmíru. Tam, kde sa pred chvíľou na hlavnej postave smial, tak za pár minút neskôr mu úsmev zmrzne. A nielen úsmev. Z niektorých výrokov, skutkov a uvedomenia si, že podobných ľudí občas stretávame na ulici, vo vlakoch alebo v parlamente mrazí po celom tele.
Korunu tomu nasadzuje záver s návštevou koncentračného tábora v Osvienčime. Konfrontácia s osobou, ktorá peklo tábora skutočne prežila vo vás utlmí všetku vieru v pacifizmus, empatiu a slušné vychovanie a máte chuť všetkým prívržencom tohto smeru v najlepšom prípade nasadiť zvieraciu kazajku a v tom horšom...o tom sa radšej nejdem rozpisovať. Mimoriadne silná scéna je síce cieľom režisérskej manipulácie, no dostane diváka aj svoj film presne tam, kam potrebuje.
A tým sa dostávame k hlavnému problému vo vnímaní tohoto diela. Klusák totiž zavádza. Veľké množstvo scén je inscenovaných, hraných alebo vedome vedených k výsledku, aký režisér potrebuje. Ja na to nevidím nič zlé, pretože dokument nie je reportáž a podobné triky používal už Robert Flaherty. Mnoho divákov, túžiacich po "čistom" dokumente (ktorý samozrejme neexistuje) však tento prístup môže rozhodiť. Pred očami totiž občas nebudete mať celý čas skutočné postavy, ale hercov hrajúcich samých seba. V podstate niečo ako filmy Michaela Moora (Fahrenheit 9/11, Bowling for Columbine).
Svet podľa Daliborka je výrazným počinom, presahujúcim svoje médium. Okrem toho, že funguje ako mimoriadne zaujímavá sonda do života ľudí, s ktorými sa (dúfam) v bežnom živote zase až tak často nestretávame, tak dokáže rozprúdiť aj mimoriadne zaujímavú diskusiu na rôzne témy. Prečo sa ľudia uchyľujú k nacistickým ideálom? Kde je hranica medzi hraným a dokumentárnym filmom? Je morálne správne zosmiešňovať respondentov, ktorí tvorcom dali svoju dôveru? Ak však na podobné témy nemáte potrebu viesť dialóg, máte tu stále čo dočinenia so zábavným a súčasne mrazivým dielom, ktoré bude vo vás ešte istý čas po zhliadnutí rezonovať. 7,5/10
