Prišiel rok 2018, čo znamená, že sa pozrieme na zúbok tomu najlepšiemu z alternatívnej slovenskej hudobnej tvorby za uplynulých 12 mesiacov.
Rok 2017 nám ubehol ako voda a vo svete bol na hudbu veľmi plodný. Albumy vydali napríklad Gorillaz, Björk, Kendrick Lamar, alt-J či The xx, no ako sa viedlo našincom? Albumy nie sú vôbec zoradené po poradí (či už chronologickosťou alebo obľúbenosťou), ide len o selekciu nováčikov či stálic, ktoré v slovenskej hudbe neustále dvíhajú latku vyššie a vyššie - čomu sme samozrejme, veľmi radi. Tu je výsledok!
Tante Elze - Hmota
Dvojica, ktorú si možno niektorí z vás pamätajú z Demovnice_FM, vydala minulý rok album Hmota. Skladby od Tante Elze skôr pripomínajú zhudobnené básne. Texty sú totiž veľmi neštandardné (oproti prvému EP sú čisto slovenské), no o to viac poetickejšie. Sú o každodennom živote a maličkostiach, ktoré ho dotvárajú a robia ho fascinujúcim - tracky ako Každý deň či December tam teda nie sú úplnou náhodou. Hudobný sprievod dotvára zväčša klavír či gitara, a tak album Hmota pôsobí idealizovane, až zasnene.
Korben Dallas - Stredovek
"...mal by som byť tvrdý...", spieva Juraj Benetin v úvodnej skladbe Tvrdý na Stredoveku, ktorý vyšiel na jar minulého roku. Čo dodať ku Korbenom? S najväčšou pravdepodobnosťou to, že dosahujú svoj vrchol. Stredovek len potvrdzuje, že dospelá hudba na Slovensku s intelektuálne vyzretejšími textami existuje. Žiaľ (a možno aj vďakabohu) sa takáto hudba "rádiám do nohavíc nezmestí". Niekedy jemná, inokedy s rockovým a ťažším nádychom - čo tvorí skvelú rôznorodosť. V textoch žiadna póza, ale maximálna ľudskosť. Pridaj k tomu Jurajov hlas a máš všetko, čo potrebuješ.
Fallgrapp - V hmle
Projekt Jureša Líšku menom Fallgrapp je známy najmä svojou nadčasovou produkciou a citom pre perfektné vizuály. Vzorom mu je napríklad Bonobo a oproti debutu Rieka je nový počin V hmle tak trochu naozaj "v hmle" - znie záhadne. Veľkým plusom je napríklad prítomnosť mužských vokálov - menovite Juraj Benetin z Korben Dallas (s ozaj hlbokým, mužným hlasom) či Vec.
Producentsky na albume hosťoval napríklad Jimmy Pé z labelu Gergaz, pod ktorým Fallgrapp aj Jimmy fungujú. Hoci je Jimmy známy svojou klubovou elektronikou, na skladbe Session sa naladil na jednu vlnu a prispôsobil sa organickému zvuku a živým nástrojom, signifikantným pre Fallgrapp.
Nvmeri - I Don't Think So
Po štyroch rokoch od eponymného debutu vydalo v lete(!) trio Nvmeri album I Don't Think So. Prečo výkričník pri slove "leto"? Toto ročné obdobie totiž nie je optimálny termín na vydávanie dosky. Je to uhorková sezóna, všetci oddychujú, no paradoxne práve na tom fungovalo celé promo I Don't Think So. Klišé artworky a otázky tvorili jeho gro a Nvmeri sa nevyhli ani Joe Trendymu, ktorý sa s nimi porozprával.
A čo hudba? Decentný odklon a posun v tvorbe sa nevnucuje, hoci sa nenápadne vrýva poslucháčovi pod kožu. A počúva sa to príjemne. Pišta Kráľovič sa s kapelou skôr vracia späť ku koreňom a pridáva vplyvy černošskej a gospelovej hudby. Album je vskutku živý a vyzretý - jednak znie veľmi živo, sviežo a živo, no čo sa týka inštrumentov, tie pôsobia nerušivo a veľmi organicky. Všetko do seba zapadá a jeden by klišovito dodal, že toto ani nie je slovenské. Ale je. A mimochodom, na kreatívnom procese sa podieľala aj naša bývalá redaktorka Adela z NewSoundu.
Bad Karma Boy - Prekrásny nový svet
Prekrásny nový svet je síce pôvodne dielom Aldousa Huxleyho, no rovnako pomenovali svoj album aj Bad Karma Boy. Ten vyšiel po troch rokoch od toho, čo uzreli svetlo sveta Údolia a kopce. Za tú dobu sa na bicích vymenil Roman Lauko s Petrom Hraběm, ktorý odišiel a kapelu vždy symbolicky dopĺňa Alan Prekop z Purist. Vypichol by som umelecký cover, ktorý sa niekomu možno núka ako neprístojný, no sú to len obnažené ľudské telá. Ľudské a prirodzené.
Na novom albume okrem Juraja Medveďa Marikoviča zaznieva aj klávesáčka Adela Tihláriková, ktorá si odkrútila svoj spevácky debut v BKB. Ide o príjemné prekvapenie, keďže jej hlbšie posadený hlas zapadá do celkového konceptu albumu. Za zmienku stoja záležitosti ako SFP (Sedíme, fajčíme a pijeme) či Global Kalamita. Doska je oveľa melancholickejšia než prvé dve - Bad Karma Boy sa tak nejak uzavreli do seba a vytvorili si svoj svet. Svoj prekrásny, nový svet.
Tolstoys - Botanika
Banda na čele s Elou Tolstovou toho stihla za zhruba jeden rok existencie celkom dosť. Tolstoys a ich zasnený pop zožal neuveriteľný úspech - 25 koncertov v 13 rôznych mestách, vystúpenia na Grejpe a Pohode(!) či vystúpenie s Billy Barman. A pritom vekový priemer kapely je okolo 20 rokov a vznikla viacmenej náhodou, keď Ela Tolstová chcela odprezentovať výsledok svojho projektu v rámci mentoringového programu, na ktorom sa zúčastnila.
Botanika je snívavým indie-popovým počinom, v ktorom ale nechýbajú husle, kontrabas či synťákové linky. Zvláštnym faktorom je však zmena tempa a atmosféry pri simultánnej zmene jazyka. Kým sú texty v angličtine, všetka hudba znie veľmi príjemne, až upokojujúco. Výnimku na albume tvoria skladby Motto a Dieťa slnka (v slovenčine, prirodzene), kde Ela znie oveľa prenikavejšie.
Ospalý pohyb - Úzkosť a rozklad
Ospalý pohyb je formácia už trochu starších pánov, ktorá je (chrono)logickým vyústením predošlých projektov skladateľa Martina Burglasa. Ten spolu s Petrom Zagarom stiahol k sebe aj moderátorskú dvojicu Rádia_FM Baláža a Hubináka a vznikla experimentálna skupina s melancholickým posolstvom či reflexívnym pohľadom na spoločnosť ako takú. Ide skôr o album na zamyslenie s ťažšími textami, než je bežne počuť v slovenskej tvorbe. Ak máš slabšiu chvíľu a cítiš sa neistý, potom ťa temné skladby vtiahnu do nekonečného kolotoča úvah. Už len preto stojí Úzkosť a rozklad za zmienku.
Archívny Chlapec - Tranzit
Plný elektroniky, ale aj akustiky - to je Tranzit od Archívneho Chlapca. Skvelá hudba ozvláštnená autentickými textami, ktoré sa viac nerýmujú ako rýmujú a znejú skôr ako zo života. Chlapcovi pomáhal napríklad aj Erik Horák (ex-Noisecut, ex-Zlokot), Roland Kánik (stály spolupracovník Modrých hôr) či Stanka Apfelová. Nečakaj však hudbu pre rádiá - Poetický Archívny chlapec si ťa podmaní progresívnym folkom, ktorý je elektronickejší ako jeho debutová vec Zvery.
Bulp - Yrsa
Hypnotické duo Bulp aka Samo Štefanec a jeho sestra Jana vydali album Yrsa, čo je islandské ženské meno. Poňal by som ho asi rovnako ako V hmle od Fallgrappu - doska je veľmi tajomná a poslucháč sa na ňu ihneď namotá. Energické záležitosti vyvolávajú rôzne vlny emócií, čo bolo zjavne zámerom súrodencov. Ak sa k tebe ešte duo Bulp nedostalo, odporúčam si prv vypočuť Far Light a Endian EP, potom naskočiť na Yrsu. Čaká ťa chytľavý a veľmi fresh zvuk, rytmicky zároveň rýchle aj pomalé skladby.
A kde je ten desiaty počin?
Deväť by sme už mali, čo ten desiaty? Rozhodli sme sa, že posledný hudobný počin, ktorý by podľa nás mal stáť za to, neuvedieme. Je rad na tebe, aby si nám dal vedieť, čo sa ti z alternatívnej hudby páčilo tento rok najviac - a môže to byť pokojne aj album, EPčko či singel. Prikladáme zopár tipov nižšie.
Honorable mentions (čo dokázali aj iní, čo sa nedostalo do zoznamu, čo sa oplatí vypočuť)
Majster klubovej elektroniky Jimmy Pé vydal dve EPčka - WuShu a Masika a posledné dni koncertoval v Ázii; Purist nahrali EP Lingers; Modré hory vypustili album Luxus klan a čaká ich turné; Jimmyho kolega z labelu Gergaz menom FVLCRVM zas vydal single Hi! či Tape Me a podpísal zmluvu s rakúskym Universalom. Čakáme, čo bude tento rok a veľmi sa tešíme!
Oplatí sa vypočuť aj Petijeeho a jeho Soul Paper Scissors - tiež skvelá producentská vec plná klasických hip-hopových a RnB beatov a Papyllon vydali eponymný debutový album po dvoch rokoch od EP Sink or Swim. Ozaj, Elections in the Deaftown vydali EP Minutiae. A ako bonus vyšla v decembri kompilačka Ostrov hudby 2, ktorá naväzuje na prvý diel a združuje umelcov viacerých slovenských labelov - vrátane nvmeri, Bulp, Katky Málikovej či už spomínaných Elections in the Deaftown.
