Aj Maďari majú svoje dávne písmo, ktoré používali pred stáročiami.
My sme kedysi dávno mali hlaholiku, z ktorej neskôr vznikla cyrilika (nesprávne nazývaná aj azbuka). Avšak dnes na našom území už máme latinku. Tú naši južní susedia používajú taktiež, ale pred vyše tisíc rokmi mali aj oni svoje vlastné písmo. To si predkovia dnešných Maďarov pravdepodobne doniesli v čase ich príchodu do Karpatskej kotliny okolo konca deviateho storočia.
Nazýva sa rovas (čítajte ako rováš) a je to písmo, ktorého vznik sa pripisuje Húnom a bolo prebraté a používané Maďarmi v ranom stredoveku. Existujú tri hlavné teórie pôvodu runového písma. Prvá hovorí, že pochádza od Turkov, druhá, že z minojského písma a tretia, že pochádza dokonca až z dôb starovekého Egypta.
Isté je však to, že sa v Uhorsku používalo až do korunovácie kráľa Štefana I. na prelome prvého a druhého tisícročia. Vtedy oficiálne od rovasu upustili, ale miestami sa používal ďalej. Vzbudenie záujmu o rovas alebo starú maďarčinu prišlo potom v 19. storočí.
Kameň z 11. storočia s maďarským runovým písmom nájdený v kostole vo Vargyas (maďarská obec v Rumunsku).
Rovas sa píše sprava doľava a jednotlivé slová sa oddeľujú medzerou alebo bodkou. Jeho súčasná abeceda bola prispôsobená a pozmenená k modernej maďarčine. Ľudia, ktorí ho v súčasnosti používajú, postupujú podľa pravidiel maďarského pravopisu a gramatiky.
Značka v meste Csongrád.
Dnes nie je také neobvyklé prísť do kontaktu s týmto písmom, pokiaľ sa vydáte autom do Maďarska. Hlavne na dopravných značkách s názvami obcí sa neraz môžete stretnúť so staromaďarským runovým písmom. Pravdou je, že len malá časť maďarského obyvateľstva ho reálne vie čítať. Je to skôr prejav patriotizmu a snahy ostať v priamom kontakte so svojou históriou.
