Potenciál nového Bugatti nelimituje ani aerodynamika či výkon, ale niečo iné.
Pokiaľ ide o nové super či hyperšporty, najväčšia pozornosť sa upriamuje na ich výkon, respektívne akceleráciu. Za ostatné roky sme totiž svedkami noviniek, ktoré dokážu akcelerovať na sto kilometrovú rýchlosť z pokoja za čoraz kratší čas. Inými slovami, pomaly, ale isto sa začína šprint produkčných vozidiel z 0 na 100 km/h približovať k dvom sekundám. Na opačnej strane rýchlostných parametrov, teda maximálnej rýchlosti, nastal však menší útlm. V zásade sa tomu nemožno čudovať, veď bežný človek, za bežných podmienok a na bežnej ceste nevyužije ani len maximálku 250 km/h, čo je méta, ktorú v dnešnej dobe vedia atakovať už aj obyčajné autá. O rýchlostiach nad 300 či nebodaj 400 km/h a ich reálnom využití nemusíme ani debatovať, predsa ale ide o údaj, ktorý v istom slova zmysle vie zaujať či ovplyvniť zákazníka pri kúpe. Svoje by o tom mohlo vedieť najmä Bugatti, ktoré do nemalej miery stavia svoje počiny za účelom stanoviť rekord v maximálnej rýchlosti a aj nový Chiron je toho dôkazom. Lenže...
V duchu Guinessovej knihy rekordov je Veyron stále oficiálnym držiteľom rekordu v najvyššej rýchlosti medzi produkčnými automobilmi - model Super Sport dosiahol na trati Ehra-Lessienm v roku 2010 s deaktivovaným obmedzovačom rýchlosť 431,072 km/h v smere proti vetru, resp. 434,211 km/h pri testovaní s vetrom. Dokonca, na rovnakej trati dosiahol čínsky závodník Anthony Liu rýchlostný rekord aj s otvorenom verziou Veyron Grand Sport Vitesse WRC. Pokoril totiž hranicu 400 km/h, pričom maximálna rýchlosť sa vyšplhala až na úroveň 408,84 km/h, čím ide naďalej o najrýchlejší sériový automobil bez strechy na svete. Bugatti sa však už dlhé roky netají tým, že s Chironom chce svoj vlastný rekord prekonať, doposiaľ sme sa však pokusu o rekord nedočkali. Môžu za to dva aspekty, i keď ten prvý je len otázkou času, kedy sa zmení. Bugatti v súčasnosti nestíha ani pokrývať dopyt po rezervovaných exemplároch, nieto ešte nejaký vyrobený kus patrične pripraviť a zobrať na testovaciu trať (i keď na Nürburgringu sa posledné obdobie objavuje jeden testovací Chiron, že by snaha o nový lap rekord?!).
Kameň úrazu je ale niekde úplne inde. Zo zákulisia značky sa síce objavujú správy o tom, že najbližším cieľom je pokoriť hranicu 450 km/h, avšak prvotným zámerom bolo atakovať 300 míľ za hodinu, čiže 483 km/h, respektíve napokon aj 500 km/h. Ako sa ale ukazuje, ambiciózny plán je, bohužiaľ, v nedohľadne. Ako asi tušíte, zásadným problémom sú pneumatiky. Andy Wallace, jeden z testovacích jazdcov, totiž otvorene povedal, že v súčasnosti neexistujú na svete pneumatiky, ktoré by dokázali zvládnuť takúto rýchlosť. Pointou je pochopiteľne nielen odpor ako taký, ale hlavne prítomnosť extrémne veľkej odstredivej sily (nielen) na kolesách. Ako uvádza na príklade sám Wallace, pri rýchlosti 420 km/h je preťaženie kolies a pneumatík tak enormne veľké, že len maličký 2,5-gramový ventil pri tejto rýchlosti váži približne 7,3 kilogramu!
Nie je žiadnym tajomstvom, že Bugatti úzko spolupracuje so spoločnosťou Michelin a dvornými technikmi, ostatne, už aj obutie predošlého Veyronu nebolo zďaleka konvenčné. Doposiaľ však svetlo sveta neuzreli pneumatiky, ktorými je možné osadiť štandardne homologizované vozidlo atakujúce také rýchlostné méty. Ľudia z Michelinu tvrdia, že v tomto momente neexistuje technológia, ktorá by umožňovala prekonať vozidlu hranicu 280 míl za hodinu, teda viac než 450 km/h. V najbližšom časovom horizonte tak budeme určite svedkami snáh o pokorenie "aspoň" avizovanej 450-ky, k bájnej 500-ke sa však tak skoro žiadny automobil nepriblíži. Bez debaty ale treba podotknúť, že práve Chiron má k päťstovke určite najbližšie, a to nielen preto, že do tejto rýchlosti ma ciachovaný rýchlomer.
Ako aj viacerí interní technici prízvukujú, konštrukčne, teda po stránke aerodynamiky, pohonu i podvozku by Chiron túto hranicu vedel dosiahnuť. Dokonca, Andy Wallace prezrádza viacero postranných detailov, ktoré jasne naznačujú, že táto 16-valcová famóznosť bola vyvíjaná za účelom zvládať mimoriadne rýchlu jazdu. Bežné automobily majú napríklad interiérové obrazovky s rozlíšením 125 dpi, Chiron sa však pýši až 300 dpi displejmi, čo je na úrovni špičkových displejov v iPhone 6. Palubný počítať tak vie zobraziť obrovské množstvo informácii naraz a veľmi kvalitne, navyše, dané údaje sa v závislosti od rýchlosti prispôsobujú - čím ide vozidlo rýchlejšie, tým nenej informácii skrz väčšiu bezpečnosť zobrazuje. Niektoré zobrazované dáta vie systém prediktívne predvídať, čím vie vodiča vopred informovať či upozorniť.
Wallace dokonca poukázal aj na to, že predné špičkové full-LED svetlomety rozložené do osobitných 4 segmentov dokážu tak precízne (jasne a do veľkej diaľky) dávkovať svetlo v závislosti od rýchlosti, že s Chironom je možné uháňať 400 km/h aj v noci! O prítomnom hliníku, karbóne a iných kompozitných materiálov, či až 420-milimetrových karbón-keramických kotúčoch brzdového systému netreba bližšie polemizovať, no a kapitolou samou o sebe by mohla byť nielen plejáda sofistikovane uložených chladičov, ale aj zadné 5-úrovňové krídlo. Chiron tak netají obrovské predpoklady, za svoje limity však v konečnom dôsledku nemôže, keďže jeho potenciál narazil na nemilosrdnú fyziku. V tomto momente tak naozaj nikto nevie, respektívne nevie relevantne podložiť to, čoho by bol po stránke maximálnej rýchlosti Chiron schopný, keby problémom neboli pneumatiky. Čas však ukáže.
Na záver len dodávam, že o pohon sa stará obrovská 8-litrová W16-ka so štvoricou turbodúchadiel (o 68 % väčšie než mal Veyron), ktoré agregát preplňujú v dvoch stupňoch - do 3 800 otáčok sú "aktívne" len dve. Výsledok je famózny - 1 103 kW / 1 500 koní a dych-berúci krútiaci moment vo výške až 1600 N.m v spektre od 2000 - 6000 otáčok za minútu! Motor známy z Veyronu dostal nové vstrekovanie, medzichladiče, karbónové sanie, väčšie turbá, novo-vyvinuté výfukové potrubie či až šesticu katalizátorov. O prenos sily na všetky štyri kolesá sa stará sedemstupňová dvojspojková prevodovka. Chiron váži až 1 995 kg, akceleráciu z 0-100 km/h zvládne za menej ako 2,5 sekundy, na dvestovke je za menej ako 6,5 sekundy, no a cez tristovku sa prehupne len za necelých 13,6 sekundy. Maximálna rýchlosť je obmedzená na 420 km/h, uvidíme však, kam ručička rýchlomera zájde po jeho odblokovaní. Nechajme sa teda prekvapiť...
