Hokej je krásna, no tvrdá hra.
Keďže ľudia mali odjakživa potrebu súťažiť medzi sebou, netrvalo dlho a vznikli olympijské hry. Už starovekí Gréci vymýšľali všelijaké disciplíny. Počas tisícročí tak ľudstvo vymyslelo veľké množstvo športov, dokonca aj tých na obrazovkách našich počítačov. Šport však so sebou nesie obrovské riziko zranenia, či už nesprávne vykonaným pohybom, precenením svojich síl alebo následkom stretu s iným telesom. A hoci sa chrániče a pravidlá neustále vylepšujú, nikdy športovcov neochránia na sto percent.
Zatiaľ čo v našom súčasnom hokeji prevládajú spory, pripomeňme si udalosť, ktorá otriasla celým Česko-Slovenskom. V Košiciach sa 5. januára 1990 hral úplne bežný ligový zápas medzi VSŽ Košice a SK Zlín. Stretnutie sa chýlilo ku svojmu koncu, ostávalo už iba 122 sekúnd. Z košického obranného pásma bol vyhodený puk a za ním korčuľovali dvaja hokejisti. Útočník Anton Bartánus sa snažil zabrániť avizovanému zakázanému uvoľneniu a obranca Ľudek Čajka mu v tom chcel zabrániť. Ako sa blížili k bránkovej čiare, Bartánus sa pokúsil nadvihnúť svojmu súperovi hokejku.
Ľudek Čajka následne v plnej rýchlosti nakorčuľoval do ryhy a spadol na ľad. Na videu môžeme vidieť slabý náznak kontaktu, nebol však dostatočný na to, aby zapríčinil Čajkov pád. Hrozivý stret s mantinelom mu spôsobil vážne zranenia krčnej chrbtice a miechy. Hlavný rozhodca Skačáni ihneď ukončil zápas a vylúčil zavinenie Bartánusom. Za Čajkom sa ihneď ponáhľali na pomoc hráči aj lekári. Obnovili mu dýchanie a previezli ho do nemocnice, kde podstúpil operáciu. Doktor Klíma však konštatoval zranenia nezlučiteľné so životom a Čajka im po 40tich dňoch podľahol.
Pád Ľudka zachytený na videu v čase 0:30.
Ľudek hral hokej od 12 rokov v českom meste Havířov. Počas vojenskej služby hral za Duklu Jihlava, zvyšok svojej krátkej kariéry odohral za TJ Gottwaldov (neskôr SK Zlín). Ukázal sa aj v reprezentácii, nastúpil na 58 stretnutí a dal 3 góly. Zo 157. miesta ho draftoval v roku 1987 klub New York Rangers. Pred sebou mal sľubnú kariéru v NHL, pretože po udalostiach z novembra 1989 už mohol po sezóne do zámoria odísť. Osudný pád mu v tom zabránil. Zimný štadión v Zlíne dostal meno po tomto skvelom hokejistovi a na jeho pamiatku tu visí aj jeho dres.
Tragický pád mal obrovský vplyv na fungovanie hokejových líg v celom Československu. Hráči požadovali zmeny v poistení, prestupnom poriadku či odchodmi do zahraničia, a preto štrajkovali. Liga bola dočasne pozastavená a nastúpiť na stretnutie nechceli dokonca ani dorastenci zlínskeho klubu. Hoci Anton Bartánus neniesol žiadnu vinu na Čajkovom zranení, bol psychicky zdrvený. Nedokázal ani trénovať. Nešťastie otriaslo celým športovým svetom.
Následkom tejto udalosti prijalo IIHF dôležitú zmenu pravidiel. Zakázané uvoľnenia sa v dobe Čajkovho pádu pískali až po dotyku brániaceho hráča s pukom podľa NHL. Pravidlo sa tak upravilo, aby sa už podobné situácie nikdy nezopakovali.
Do roku 2014 bolo odpískané každé vyhodenie puku brániacim hráčom z vlastnej polovice za bránkovú čiaru. Pred sezónou 2014/2015 ale IIHF zaviedlo pojem „hybridné zakázané uvoľnenie“. Jeho podstatou je umožnenie útočiacemu hráčovi korčuľovať za pukom a zamedziť prerušeniu hry. Aby to však neohrozovalo zdravie hráčov, čiarový rozhodca vyhodnotí situáciu a preruší hru v prípade, ak by brániaci hráč dokorčuľoval k puku skôr ako útočiaci. Toto rozhodnutie musí vykonať najneskôr v čase, keď jeden z nich prekoná hranicu bodu na vhadzovanie.
Riziko zranenia je v hokeji, kontaktnom a dynamickom športe, veľmi vysoké. Okolie mantinelov je obzvlášť nebezpečná zóna. Napriek zlepšovaniu úrovne ochrany čelia hráči nejednej nebezpečnej situácii. IIHF aj NHL však robia všetko pre zníženie počtu zranení. Sprísnili sa aj tresty za napadnutie hlavy a krku, ktoré sú posudzované dôslednejšie. Isté riziko tu ale bude vždy.
