Aj napriek tomu, že jej kariéra nebola dlhá, jej šarm, krása a príťažlivosť si podmanila srdcia celého Mexika.
Češka, ktorá sa stala hviezdou mexickej filmovej scény sa narodila 26. februára v roku 1925 v Prahe. Prirovnávajú ju k Marilyn Monroe a vďaka svojmu exotickému zjavu si v Mexiku získala priazeň tisícky divákov. Veľa malých dievčat, počas, ale aj po jej ére nazývali menom Miroslava, ani čo by tušili, akého je pôvodu. Aj napriek tomu, že jej kariéra nebola dlhá a účinkovala iba v pár úspešných filmoch, jej šarm, krása a príťažlivosť si podmanila srdcia celého Mexika.
Ako dieťa si ju adoptovala rodina doktora Oskara Šterna s manželkou. Nakoľko boli židovského pôvodu, počas druhej svetovej vojny emigrovali z Československa do slnečného, neznámeho Mexika. V sedemnástich rokoch bola mladunká Miroslava Sternová poslaná študovať architektúru a dizajn do New Yorku. Netrvalo dlho a osud ju zavial naspäť do Mexika, akoby bolo už predurčené, že tam patrí. Dôvod náhleho návratu bola smrť jej matky, na čo Miroslava upadla do ťazkej depresie a ako to už u slávnych ľudí býva, trpela ňou po zvyšok svojho života.
Herecká kariéra tejto ženy sa začala formovať hodinami herectva, na ktoré ju prihlásil jej otec. Tam spoznala Jesúsa Gómeza Obregóna, syna zámožnej mexickej rodiny. Slovo dalo slovo a dvojica sa vzala. Asi by to bolo priveľmi všedné, keby bol ich vzťah hneď zo začiatku ideálny. Veľmi rýchlo nasledoval rozvod, a to z dôvodu manželovej homosexuality, ktorú jeho rodina dokonca aj tušila. Sobášom s krásnou Miroslavou sa mal Jesús "napraviť". Nepodarilo sa. Pár sa rozišiel ešte v ten rok ako sa vzali. Onedlho na to dostala Miroslava Stern, alebo ako ju prezývali Miros Mango ponuku, účinkovať v melodráme Tragická svadba. A to bol odrazový mostík jej budúcej hviezdnej kariéry.
V roku 1947 získala rolu vo filmy Cassanove dobrodružstvá, objavila sa v titulkách niekoľkých ďalších mexických filmov a darilo sa jej aj na plátnach Hollywoodu. Jej sláva stúpala s jej prichádzajúcimi ponukami. Počas nakrúcania filmu Udatní býci sa spozná s režisérom Robertom Rossenom, ktorý je v onej pohnutej dobe podozrievaný zo sympatií ku komunizmu. Keď sa dali s Miroslavou dokopy, bolo to ešte okatejšie, nakoľko pochádzala z východnej Európy. S Marilyn Monroe, ku ktorej ju často prirovnávali, ju spájal aj fakt, že Rossen bol režisérom rovnako ako Arthur Miller, ktorý bol manželom Marilyn. Aj napriek politickým diskrimináciám ju nechali natočiť ešte jeden film v americkej produkcii. Za jej osemročnú kariéru stihla natočiť tridsať filmov. Nie všetky by sa mohli merať s kvalitou, ale medzi jej najúspešnejšie trháky patrí komédia Škola vandrákov z 1954 a Zločinný život Archibalda de la Cruz natočeného o rok neskôr. Počas natačaní často trpela depresívnymi stavmi a pocitmi úzkosti. Užívala antidepresíva, a to je opäť jedna z podobných okolostí, ktoré prenasledovali aj jej americkú dvojníčku.
Čo by to bol za slávny životný príbeh nádhernej úspešnej ženy, ak by na jeho konci nebolo zlomené srdce? Miroslava prežila krátky románik s najslávnejším španielským toreádorom všetkých čias, Luisom Miguelom Dominguinom. Bola za ním v Európe, prežili chvíľe plné vášne a dobrodružnej lásky a Dominguin jej sľúbil aj svadbu. Keď sa však Miroslava vrátila do Mexika a o nejaký čas si prečítala, že jej láska si v USA vzala niekoho iného, zničilo ju to.
Podobné okolnosti ako pri smrti blond hviezdy filmu Niekto, to rád horúce, sprevádzali smrť aj tejto mexickej divy s českými koreňmi. Niekoľko dní po zistení, že si jej budúci manžel stihol zadovážiť inú, povedala svojej slúžke, aby k nej nikoho nepúšťala a ani otca. Keď jej o pár dní na to vylomili dvere do izby, našli ju mŕtvu, pravdepodobne po užití veľkého množstva liekov. V izbe našli list pre jej otca, v ktorom stálo: „Tati, prepáč mi, už nemôžem ďalej. Nie som tak statočná, ďakujem ti za všetko a odpusť mi, že nemám vôlu ďalej žiť. Milujem ťa, Bambulka.” Počas umierania vraj držala v ruke fotku svojho milovaného toreadora. Krásna Miroslava Stern mala vtedy iba tridsať rokov.
