Náhľad do klaustrofobického prostredia koncentračných táborov očami českých, slovenských, poľských, maďarských, východonemeckých a ruských režisérov
V našom prvom prehľade diel odohrávajúcich sa v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny, sa zameriame na tituly nakrútené v bývalom východnom bloku. Respektíve aj na tvorbu po páde komunistického režimu. Dôležitá je pre nás lokalita a k tomuto špecifickejšiemu rozdeleniu som sa rozhodol z nasledovných dôvodov. Filmov odohrávajúcich sa v koncentračných táborov je veľké množstvo a ak sa bližšie pozrieme na krajinu vzniku, často narazíme práve na všetkých našich okolitých susedov. Je to samozrejme spôsobené aj tým, kde sa jednotlivé tábory nachádzali a koľko "masla" si už dlhé desiatky rokov nosíme na hlave a v mnohých prípadoch ani nechceme zmazať.
Tým sa dostávame k dôvodu číslo 2. Dnešná doba, charakteristická silnou polarizáciou spoločnosti a silnejúcim extrémizmom, opäť vyžaduje po umelcoch vyťahovať zo šuplíka minulosti staré, zabudnuté rany a pripomenúť spoločnosti, kam sa môže neuváženými krokmi opäť dostať. Mentalita jaskynného človeka v nás totiž stále je zakódovaná a kedykoľvek môže vystúpiť na povrch a prevalcovať naše civilizačné chovanie v Európe. Množstvo titulov vzniklo v československej produkcii, na Barrandove a sem-tam aj na Kolibe. Poliaci majú s vojnou veľmi špecifické skúsenosti, Maďari a nacionalistický extrémizmus je stále aktuálna téma a tak by sme mohli pokračovať ďalej.
Ak vzniklo viacero filmov ukazujúcich hrôzy koncentračných táborov v týchto končinách už v 60. rokoch, ako môže dnes ešte niekto obhajovať politiku Slovenského štátu? Preto sme zvolili pri prvom výbere aj širší náhľad do vlastnej kinematografickej kuchyne, aby sme si pripomenuli, aké to bolo, keď v koncentráku trpel Slovák alebo Čech. Samozrejme aj z dôvodu ich jednoduchšej prístupnosti oproti niekoľkým rovnako kvalitným, nespomínaným zahraničným titulom. V druhej časti článku sa zameriame na svetovú tvorbu, nevynímajúc ani dokument o súčasných pomeroch v Severnej Kórei. Nie, koncentračné tábory nie sú ani dnes archaizmom.
Přežil jsem svou smrt (Vojtěch Jasný, Československo, 1960)
Prvý šokujúci náhľad na hrôzy odohrávajúce so počas druhej svetovej vojny v Európe ponúkol Alain Resnais v dokumente Noc a hmla z roku 1955. Netrvalo dlho a aj v našej kinematografii sa začali hýbať ľady a tvorcovia si začali uvedomovať potrebu reflektovať nedávnu minulosť. Jedným z prvých bol renomovaný československý režisér Vojtech Jasný, ktorý počiatkom 60. rokov nakrútil príbeh boxera Tondy Majera, uväzneného do tábora smrti za bitku s esesákom. V tomto koncentráku sa tvrdo maká, vynášajú sa do kopca veľké kamene a nie každý väzeň na to má kondičku. Film obsahuje niekoľko silných scén, vychutnáte si najmä "výstup po schodoch" a možno si pri ňom spomeniete na Lumetov legendárny Pahorok. V hlavných aj vedľajších úlohách sa objavujú napríklad Jiří Sovák, Václav Lohniský, Vlastimil Brodský alebo Martin Ťapák.
Boxer a smrť (Peter Solan, Československo, 1962)
Napínavý a divácky vďačne spracovaný príbeh boxera Komínka v ringu v lágri nakrútil podľa novely Józefa Hena Peter Solan. Boxer a smrť patril medzi tzv. veľkú trojku roku 1962 (spoločne s Havraňou cestou Martina Hollého ml. a Slnkom v sieti Štefana Uhra). Všetky tri filmy odštartovali možno najsilnejšiu dekádu v histórii slovenskej kinematografie. Úspech Boxera a smrti pramení v konfrontácii športových fair play pravidiel s absurditou zákonov, panujúcich v koncentračnom tábore. Solan priniesol na plátno viac ako iba jednorozmernú postavu nacistu. Áno, nemecký herec Manfred Krug hrá stále bezcharakterného veliteľa tábora, ale Kraft je plnohodnotná postava, charakterizovaná najmä silnými dialógmi s Kvietikovým Kamínkom. Prínosom a výraznou zmenou oproti 50. rokom je nedramatická hudba Viliama Bukového.
Transport z ráje (Zbyněk Brynych, Československo, 1962)
Predlohou snímky Zbyněka Brynycha bola poviedková kniha Arnošta Lustiga Noc a naděje. Ocitáme sa v starom, dobre známom Terezíne a sledujeme mozaiku osudov viacerých postáv. Režisér zvolil odťažitý, chladný prístup a ide tak o menej divácky príťažlivé dielo. Chlad je docielený napríklad snímaním osovo symetrickou kamerou a pohybom postáv v priestore akoby v smrteľne naaranžovanom predstavení. Často sledujeme vyľudnené priestory ghetta, keď zrazu pred kamerou prebehne človek a obraz dopĺňa iba zvuk jeho krokov. Z postáv sa postupom času stáva pre nacistický režim tak potrebné stádo oviec. V hlavných a vedľajších úlohách Zdeněk Štepánek, Ilja Prachař, Vlastimil Brodský, Jozef Abrhám alebo Jozef Vinklář. Veľmi depresívny zážitok.
Nahý medzi vlkmi (Nackt unter Wolfen, Frank Beyer, Georg Leopold, Východné Nemecko, 1963)
Aj v samotnom Nemecku, tentokrát v tom východnom, relatívne skoro po konci druhej svetovej vojny, dokázali reagovať na hrôzy spôsobované ľuďmi vlastnej národnosti. Možno aj preto, že bolo čo adaptovať. Predlohou pre Nahého medzi vlkmi sa stala kniha Bruna Apitza. Ocitáme sa na sklonku vojny, v jari roku 1945, v koncentračnom tábore v Buchenwalde. Miestni väzni nájdu zmysel života a spôsob uchovania si zdravého rozumu v ukrývaní a záchrane života malého trojročného židovského chlapčeka. To si vyžaduje množstvo odvahy a schopnosti odolávať nátlaku nacistov. Veľmi napínavý, výpravný a klasicky prerozprávaný film. V jednej z hlavných úloh sa objavuje vtedy ešte menej známy Armin Mueller-Stahl. Možno ho nespoznáte, má totiž vlasy.
Pasažierka (Pasazerka, Witold Lesiewicz, Andrzej Munk, Poľsko, 1963)
Najexperimentálnejším zástupcom nášho výberu je bezpochyby poľská Pasažierka. To nie je spôsobené ani tak zámerom tvorcov, ako nešťastnými okolnosťami nakrúcania. Počas produkcie totiž umrel režisér Andrzej Munk a film, ako ho poznáme v dnešnej podobe dostal konečnú tvár až o 20 rokov neskôr vďaka Witoldovi Lesiewiczovi. Ten pridal medzi hotové scény fotografie z nakrúcania. Dve ženy. Väzenkyňa a väzniteľka. Obe v koncentračnom tábore. Tá prvá rozpráva na lodi príbeh svojej smutnej minulosti manželovi. Skutočnosť ale bola možno tragickejšia, čo sa dozvedáme z flashbackov. Munk sa nevyhýba brutalite, zároveň sa ale snaží o vierohodné zobrazenie psychologického rozpoloženia oboch hlavných postáv.
Kukačka v temném lese (Antonín Moskalyk, Československo, Poľsko, 1984)
Obzvlášť dusné normalizačné obdobie 70. rokov na čas nedovoľovalo ani autorskejší pohľad na obdobie druhej svetovej vojny, preto sa razom ocitáme v rokoch osemdesiatych. Niekoľko diel v tejto dekáde, nakrútených na našom území, ale stálo skutočne za to. Možno najkvalitnejším dielom je Kukačka v temném lese, nakrútená na motívy hneď dvoch predlôh, románov Eduarda Pergnera a Zdeněka Karla Slabého. Trinásťročná Emilka sa dostáva na prevýchovu do rodiny veliteľa koncentračného tábora. Svet vojny očami detí nie je v kinematografii nič neobvyklé, ale v prostredí lágru sa nám takýto pohľad naskytuje málokedy. Miroslava Součková a Oleg Tabakov vo svojich úlohách excelujú a aj vďaka nim ide o veľmi silný emocionálny zážitok. Možno, ak by nešlo o koprodukciu s Poľskom, dočkali by sme sa Oscara. Bohužiaľ sa to nikdy nedozvieme.
Zastihla mě noc (Juraj Herz, Československo, 1985)
Pokiaľ vám tu chýbalo nejaké notoricky známe tuzemské meno, tak to bol zrejme všestranný a depresívne témy vyhľadávajúci režisér Juraj Herz. K téme holokaustu sa dostal až v roku 1985, ale čakanie stálo za to. Nacisti si nevyberali svoje obete iba na základe rasových predsudkov, ale aj politickej ideológie. Bol si, alebo lepšie povedané, bola si komunistka? Pôjdeš do lágru...O tom, že režim si nevyberal, sa presvedčila aj Jožka Jabúrková, komunistická odbojárka a novinárka. Spoločne s ňou sa ocitáme v tábore Rawensbruck. Herz ponúka komplikovanú štruktúru rozprávania, vo výsledku je ale príbeh prehľadný. Janu Rihákovú-Dolanskú v hlavnej úlohe dopĺňajú Jana Brejchová, Rudolf Hrušinský, Dagmar Veškrnová-Havlová či Jiří Schmitzer.
Posledný motýľ (Karel Kachyňa, Československo, Francúzsko, Veľká Británia)
V silnej koprodukcii vznikla tesne po páde komunistického režimu snímka Posledný motýľ v réžii ďalšieho velikána tunajšej kinematografie, Karla Kachyni. Hlavnou postavou je francúzsky mím Antoine Moreau, zatknutý a uväznený v Paríži gestapom. Dostáva za úlohu zinscenovať hru o perníkovej chalúpke, aby tak presvedčil delegáciu Medzinárodného červeného kríža o šťastnom živote v ghette. Pokiaľ si na rozprávku spomínate, asi tušíte, kde treba hľadať paralely s vyhladzovaním obetí v táboroch. Záverečné scény divadelného predstavenia pred očami esesákov sú veľmi silné a dôvodom bude zrejme kombinácia irónie a krutosti toho, čo symbolizujú. Kachyňa ukazuje, čo robí umelca skutočne umelcom aj v ťažkých, represívnych časoch.
Európa, Európa (Europa, Europa, Agniezska Holland, Poľsko, Francúzsko, Nemecko, 1990)
Poľská režisérka Agniezska Holland a jej prvý pohľad na holokaust. Ide o príbeh židovského chlapca Sallyho, ktorý si prešiel stalinskou prevýchovou, plukom vo wermachte a nacistickým učilišťom pre Hitlerjugend. Predobrazom postavy Sallyho sú osudy skutočnej postavy, Solomona Perela. Holland využíva čierny humor a do hlavnej úlohy vybrala mladého nemeckého debutanta Marca Hofschneidera. Režisérka sa k tématike vrátila v roku 2011 s dráme V temnote a podľa vlastných slov, vyslovených na minuločročnej prednáške v rámci Visegrad film forum na pôde VŠMU, má v pláne ďalší film o holokauste. Ak sa jej spýtate, prečo zase táto téma, tak vám odpovie, a prečo ďalšia romantická komédia?
Saulov syn (Saul fia, László Nemes, Maďarsko, 2015)
Minuloročný oscarový víťaz nesmie v našom výbere chýbať. Ani nie tak preto, že sa mu podarilo dosiahnuť métu, o akej sa slovenským tvorcom môže nechať iba zdať, ale vďaka funkčnému využitiu moderných formálnych prostriedkov v klasickej téme osudu väzňa koncentračného tábora. Na postave prilepená a nepokojná ručná kamera, to sú postupy, aké koncom 90. rokov zaviedli v európskej nezávislej tvorbe bratia Dardennovci. Ako je vidieť, podobným štýlom sa dá nakrútiť aj historický film. Takmer nulová orientácia diváka v priestore, neznesiteľná klaustrofóbia, intenzívne prežívanie hrôz a ľahká identifikácia s hlavnou postavou, Saulom Ausänderom, členom Sonderkommanda.
Bonus: Pamätaj si svoje meno! (Sergej Kolosov, ZSSR, 1974)
Viac menej každý film v našom výbere je známy vďaka uvedeniu v televízii alebo premietaniu v kinách. Sovietsky film Pamätaj si svoje meno! je ale v našich končinách takmer neznámy. Preto nie je od veci naňho upozorniť v dobe, kedy dochádza k určitej rehabilitácii skutočne kvalitných vojnových diel z tejto krajiny prostredníctvom vysielania v televízii (napr. Osud človeka). Sergej Kolosov rozpráva príbeh matky a dieťaťa rozdelených v koncentračnom tábore. Materinská láska je ale silnejšia, ako svojvôľa nacistických väzniteľov. Pokiaľ vám v našom výbere chýba napríklad vynikajúci Jakub Klamár s geniálnym Vlastimilom Brodským, tak ten sa celý odohráva v ghette, preto dostali prednosť iné filmy, sústredené priamo do "centra zla". Nabudúce sa teda dostaneme do väčších geografických šírok a budeme spomínať aj notoricky známe, ale neprehliadnuteľné diela typu Schindlerov zoznam.
Ďalšie dôležité tituly: The Last Stop (Wanda Jakubovska, Poľsko, 1948), Hviezdy (Sterne, Konrad Wolf, Východné Nemecko, Bulharsko, 1959), Deviaty kruh (Deveti krug, France Štiglic, Juhoslávia, 1960), Job´s Revolt (Jób lázadása, Barna Kabay, Maďarsko, 1983)
