Príbeh Nataschi Kampusch, ktorý obletel svet.
V pokojné jarné ráno, 2. marca 1998, kráčala 10-ročná Natascha Kampusch do školy výnimočne sama. Zrazu sa pred ňou, vo viedenskej štvrti Donaustadt, pristavila podozrivo vyzerajúca biela dodávka a akýsi muž. Natascha chvíľu premýšľala, či prejde na opačnú stranu cesty, ale nakoniec si povedala, že nie je žiaden bojko a pokračovala v chôdzi. Toto rozhodnutie sa jej v to ráno stalo osudným a ovplyvnilo celý zvyšok jej života. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o dramatický úvod k thrilleru z americkej produkcie, je to bohužiaľ skutočný prípad únosu, ktorý sa stal v susednom Rakúsku a po odhalení otriasol všetkými svetovými médiami.
Natascha Kampusch
Jej únoscom bol 35-ročný nezamestnaný elektrotechnik, Wolfgang Přiklopil, doposiaľ obyčajný muž bez záznamu v registri trestov. V deň únosu prinútil svoju obeť nastúpiť do dodávky s čiernymi sklami a odviezol ju do svojho domu, v dedinke Strasshof, kde mal dômyselne vopred pripravenú a zabezpečenú miestnosť pod garážou. Priestor o veľkosti 2,8m x 2,4m sa stal na dlhé roky domovom pre nevinné dievčatko a bolo viac než jasné, že Přiklopil si únos plánoval a nenechal nič na náhodu.
Wolfgang Přiklopil
Po tom, ako sa Natascha celý deň neobjavila v škole ani doma, bolo po nej vyhlásené rozsiahle pátranie. Jedno 12-ročné dievča dokonca videlo, ako Nataschu niekto stiahol do bielej dodávky, no zároveň dodalo, že muži boli dvaja. Tvrdenie, že Přiklopil mal komplica sa však nikdy nedokázalo. Ďalší svedkovia potvrdili, že evidenčné číslo na dodávke začínalo na písmeno G alebo F. Po tomto zistení policajti preverili viac ako 700 dodávok v okrese, vrátane tej Přiklopilovej, avšak jeho spojitosť s prípadom sa vtedy nedokázala, a preto ho nechali tak.
Dom Wolfganga Přikopila
Natasha prvé týždne trávila v tmavej miestnosti, ktorej rozmery boli sotva 6 metrov štvorcových, iba s občasným prísunom vody či jedla. Keďže skrýša bola naozaj dobre zabezpečená, trvalo približne hodinu, kým sa k nej Přiklopil dostal cez všetky bezpečnostné opatrenia a následne musel skrýšu opäť rovnaký čas dôkladne maskovať. Neskôr sa rozhodol namontovať domáci telefón, ktorým spolu mohli komunikovať, keď Natascha niečo potrebovala. Postupom času a s pribúdajúcou dôverou, začal Přiklopil svoju obeť púšťať hore do domu. Bol posadnutý poriadkom a perfekcionizmom, preto Nataschu využíval na domáce práce či varenie. Jednou z možných verzií jeho otrasného činu dokonca bolo, že uniesol dievča preto, aby si z nej vyrobil dokonalú ženu. Přiklopil žil sám, ale čas od času ho prišla navštíviť jeho matka. Vtedy musela Natascha v gumených rukaviciach vyčistiť dom tak, aby matka nenašla žiadnu stopu po tom, že sa v dome nachádza ešte niekto ďalší, okrem jej syna. Za každý svoj nájdený vlas bola kruto potrestaná. Počas takejto víkendovej návštevy bola Natascha celý čas zavretá dole v skrýši. Neskôr Přiklopil usúdil, že bude najlepšie oholiť jej hlavu, čím sa vyhnú mnohým komplikáciám so stopami, a tak sa aj stalo.
Prístup do podzemnej miestnosti viedol cez garáž
Roky utekali a záhadne zmiznutie dospievajúcej ženy sa nedarilo objasniť. Natascha sa postupne podvolila životu, aký jej Přiklopil nanútil a mohla sa voľne pohybovať po dome či záhrade. Podľa jej tvrdení spolu prišli do sexuálneho kontaktu až v posledných rokoch, keď z nej bola dospelá žena. To vyvracia verziu, že bola unesená kvôli jeho pedofilným chúťkam. Niekoľkokrát spolu boli aj na verejnosti ako pár, napríklad na nákupe, či výlete, kde ju predstavil najlepšiemu priateľovi ako svoju partnerku. Ten v jeho výpovedi tvrdil, že pri zoznamovaní nespozoroval nič podozrivé na jej správaní. Natascha s Přiklopilom dokonca absolvovali spoločnú lyžovačku v Aspene, pri ktorej sa vynára otázka, prečo neutielka, veď šancí medzi ľuďmi musela mať niekoľko. Tu zohral veľkú rolu pravdepodobne štokholmský syndróm, kedy si obeť s páchateľom vytvorí silné emocionálne puto a v niektorých prípadoch aj akúsi zvrátenú lásku.
O dlhých 8 rokov neskôr, dňa 23. augusta 2006, keď Natascha so svojím mučeníkom umývali auto, mu zazvonil telefón a on sa pre zvuk vysávača musel vzdialiť. Obeti sa tak naskytla príležitosť, ako nikdy predtým. Vybehla z dvora a zalarmovala susedu, ktorá zavolala políciu. Skôr než stihla polícia Přikopila zatknúť, skočil pod vlak. Tým potvrdil slová, ktoré toľkokrát Nataschi vtĺkal do hlavy - že sa zabije, ak ho opustí. Môže sa to zdať divné, ale Nataschu jeho smrť naozaj zasiahla. Chcela sa dokonca zúčastniť aj jeho pohrebu, ale psychológ jej to zakázal. Aj tak však trvala na rozlúčke osamote vo viedenskej márnici.
Dnes je to viac ako 10 rokov od Nataschinho úteku zo zajatia, ktoré trvalo presne 3096 dní. Jej kniha s rovnomenným názvom vznikla najmä preto, aby konečne vyvrátila mnoho konšpirácií, ktoré vyplávali počas vyšetrovania na povrch. Napríklad, že Přiklopilovi porodila dieťa, ktoré zakopali v záhrade, alebo že s jej únosom mali dočinenie jej vlastní rodičia. Vďaka knihe, rozhovorom pre média, či filmom a dokumentom sa stala z Nataschi multimilionárka, ba dokonca až celebrita. Tak či onak, 29-ročná Natascha doteraz trpí úzkosťami a migrénami a snaží sa dohnať stratené roky a pracovať na problematickom vzťahu s rodičmi. Je neustále pod dohľadom psychológov a berie silné lieky, čo spôsobilo aj jej veľký nárast na váhe. Jej prioritou je dobehnúť zameškané vzdelanie, aj keď bolo až zarážajúce, aká sčítaná zo zajatia vyšla. To mali pravdepodobne na svedomí mnohé prečítané knihy, ktorými si krátila roky v Přiklopilovom dome.
Nataschu denne zaplavujú ponuky k poodhaleniu súkromného života s Přiklopilom. Na otázky ohľadne sexuálneho zneužívania sa Natascha vyjadruje len veľmi rezervovane a diplomaticky so slovami: „Nerobil mi nič, čo by mi ubližovalo." Táto stránka jej života v zajatí zostáva doteraz zahalená rúškom tajomstva, ale je jasné, že Natascha Kampusch si svoje spomienky na dospievanie ponesie celý zvyšok života.
