Ignorovanie povolenia na odlet zapríčinilo zrážku dvoch plne osadených Boeingov.
Teroristický útok, zlá viditeľnosť, nevyhovujúce letisko a zlé rozhodnutia stoja za doposiaľ najväčším leteckým nešťastím v histórii. To sa odohralo presne 27. marca 1977, pred pár dňami tak ubehlo 40 rokov od nepochopiteľnej havárie, kedy sa na pristávacej dráhe na ostrove Tenerife zrazili dva obrovské Boeingy plné cestujúcich. Katastrofu sa podarilo prežiť 61 cestujúcim, stovky ľudí však také šťastie nemali.
Bolo 27. marca a prvá posádka Boeingu 747 spoločnosti Pan Am mala namierené z Los Angeles do Las Palmas na Kanárskych ostrovoch. Na palube sa v tom čase nachádzalo 396 cestujúcich vrátane pilotov a letušiek. Lietadlo pilotoval Victor Grubbs, ktorý mal za úlohu dostať viac ako tri stovky dôchodcov na Kanárske ostrovy, odkiaľ mali namierené na dobrodružnú jazdu po Stredozemnom mori. Druhý Boeing 747 spoločnosti KLM práve letel na pravidelnej linke Amsterdam – Las Palmas so svojimi 249 pasažiermi. Pilotoval ho Jacob Louis Veldhuyzen van Zanten, ktorý mal na Kanárskych ostrovoch vyzdvihnúť holandských turistov vracajúcich sa naspať do Amsterdamu. Lietadlo teda obývali zväčša rodiny s deťmi. Domov sa však drvivá väčšina pasažierov už nedostala. Už vo vzduchu sa totiž odštartoval neuveriteľný sled udalostí, ktoré vytvorili dokonalé podmienky pre vznik obrovského nešťastia.
Udalosti odštartoval výbuch malej bomby na letisku Las Palmas, ktorý sa odohral len pár hodín pred chystaným pristátím oboch lietadiel. Bombu na letisku nastražili separatisti Fuerzas Armadas Guanchas. Tí navyše tvrdili, že v priestoroch letiska sa nachádza ešte jedna bomba a vyhrážali sa jej odpálením. Letisko Las Palmas bolo preto ihneď evakuované a uzatvorené. Na vyhľadávanie výbušnín boli okamžite povolané policajné jednotky so psami. Všetky lety mieriace sem museli byť preto odklonené na okolité dráhy. V tom čase sa ponad pristávaciu dráhu Las Palmas približoval Boeing Pan Am, ktorého hlavný pilot sa rozhodol, že vyčká vo vzduchu, kým sa letisko opäť neotvorí. Lietadlo malo dostatok paliva, preto sa mu takéto rozhodnutie zdalo najprijateľnejšie. Riadiace veža však s takýmto manévrom nesúhlasila a žiadosť okamžite zamietla. Boeing americkej spoločnosti dostal preto povolenie na letisku Los Rodeos, ktoré sa nachádza na ostrove Tenerife, približne 100 kilometrov od prvotného cieľa. Lietadlo spoločnosti Pan Am pristálo na Los Rodeos ako piate v poradí. Letisko však zväčša slúži len na medziostrovnú prepravu a taký nápor dopravných lietadiel čoskoro nezvláda. V riadiacej veži majú navyše službu len dvaja dispečeri, čo pre aktuálnu krízovú situáciu absolútne nepostačuje.
Letisko s jednou pristávacou dráhou okrem iného nezvládalo ani veľký nápor cestujúcich. Stravovanie a všetok servis išli teda bokom. Pasažieri preto čakali buď priamo na pristávacej dráhe alebo v lietadlách ako tomu bolo aj v prípade Boeingu KLM a Boeingu Pan Am. Holandská posádka spoločnosti KLM bola na pristávacej dráhe prvá v poradí, ak by sa teda letisko Las Palmas opäť otvorilo, štartovalo by ako prvé. Zdržali ich však poloprázdne nádrže, ktoré bolo nutné dotankovať. Počas dopĺňania paliva tak vzlietli tri menšie lietadlá. Na letisku sa tak počet lietadiel výrazne zredukoval. Ostali len dva obrovské Boeingy osadené netrpezlivými pasažiermi. Americká posádka Pan Am navyše nedokázala okolo KLM prejsť, keďže zvyšný priestor ponúkal len 4 metre, čo je v prípade obrovských dopravných prostriedkov „tenká medzera“. Muselo tak čakať, až kým holandská posádka dotankuje. Behom pár minút sa tiež radikálne zhoršilo počasie. Tým, že je letisko Los Rodeos položené v nadmorskej výške 600 metrov, stretáva sa tu horúci vzduch z piesočnatých pláži a chladnejší vzduch z hôr. V priebehu pár minút sa tu tak vytvorila hustá oblačnosť, padajúca pod kritickú hodnotu 600 metrov. Povedané polopatisticky, letisko sa ocitlo v hustej hmle.
583 obetí v rakvách
Dvaja dispečeri z riadiacej veže čoskoro zistili, že sa im obe lietadlá doslova stratili. Ku všetkému letisko nedisponovalo pozemným radarom a dráha bola nedostatočne osvetlená. Na bezpečné opustenie museli preto všetci bezpodmienečne spolupracovať. Holandský kapitán si však bol vedomý blížiaceho sa povinného odpočinku, bez ktorého poruší pravidlá a celej posádke by navyše hrozil aj trestný postih. Vedel, že ak neodštartuje teraz, bude musieť celý let zrušiť. Požiada teda o povolenie k odletu, ktoré mu ale nie je udelené, pretože riadiaca veža presne nevie, kde sa Boeing Pan Am nachádza. Nejasná komunikácia pokračuje osudovým rozhodnutím kapitána - vyštartovať. Holandská posádka však ešte netuší, že ani nie kilometer pred nimi roluje americké lietadlo spoločnosti Pan Am, ktoré uvoľní dráhu až o pár minút. V domnienke, že americký Boeing je už dávno preč, pridáva rýchlosť. V priebehu niekoľkých sto metrov získa plne zaťažené lietadlo veľkú rýchlosť, no k odlepeniu od zeme to nestačí. Boeing spoločnosti KLM sa síce trochu vzniesol, no podvozkom odtrhol hornú časť Boeingu Pan Am. Lietadlo KLM vymrštilo stovky metrov ďalej na dráhu, vzápätí explodovalo. V okamihu bolo všetkých 248 ľudí na palube mŕtvych.
Ku zrážke došlo presne 17:06:56. Preživší amerického Pan Amu čakali na príjazd záchranárov desiatky minút, nikto totiž nevedel, čo sa vlastne stalo. 335 ľudom sa už však pomôcť nedalo. Hmla pôsobila paralyzujúco. Z letiska začali behom chvíle šľahať obrovské plamene a valiť sa hustý kúdeľ dymu. Vtedy bolo už všetkým jasné, že sa stalo niečo strašné. Nevyspytateľný sled udalostí a najmä riskantné rozhodnutie kapitána holandského Boeingu sa stalo osudným pre 583 cestujúcich, čím sa táto havária radí na doposiaľ najtragickejšiu v celej histórii leteckej prepravy.
