Kvalitný zombie horor takmer bez krvi, akcie, hororu a zombíkov. Moment, čože?
Zombie horory frčia. Zdá sa, že po ducharinách ide snáď o najobľúbenejší subžáner. Za tento fakt nemôže len seriálová trvalka The Walking Dead, ale aj kvalitné snímky typu The Girl with All the Gifts či Train to Busan. Ľudožraví nemŕtvi sa skrátka už stali neoddeliteľnou súčasťou filmového sveta a ak sa nič nezmení, len tak nám pokoj nedajú. Čo je samozrejme výzva pre tvorcov, aby sa do látky pokúsili primiešať niečo svojské a originálne. Podobnou cestou sa vybral aj Rod Blackhurst vo svojom celovečernom debute Here Alone. Z festivalu Tribeca si odniesol cenu divákov a vcelku pozitívnu odozvu kritikov. Dorazila k nám teda pecka, alebo nie? No, tentokrát to bude zložitejšie...
Na svete vypukne neznáma epidémia a zavládne chaos. Infikované mŕtvoly napádajú ostatných ľudí. Ann s manželom Jasonom a malou dcérkou utekajú z mesta do lesov. Približne o rok neskôr. Ann stále žije v lesoch a snaží sa prežiť. Zároveň ju ťažia spomienky na nepekné veci, čo sa stali jej rodine (ich príbeh sledujeme prostredníctvom flashbackov). Do jej života potom vstúpi tínedžerka Olivia a jej nevlastný otec Chris...
V prvom rade si preberieme veci, ktoré by ste od Here Alone rozhodne nemali čakať. Rozhodne zabudnite na klasický horor, akciu a vlastne aj na zombíkov. Podobná veta vám môže pripadať absurdná, ale je faktom, že zombíkov vlastne poriadne uvidíme až po viac ako hodine filmu (a potom ešte raz, v závere). Väčšinou sa ale objavujú ako rozmazané šmuhy v diaľke, prípade ich počuť za rohom, alebo z tmy. Z toho vyplýva, že Blackhurstov počin vlastne nie je celkom horor. Omnoho viac sa blíži k psychologickej post-apo dráme.
Vadí to? Niekomu nepochybne bude. Priznám sa, že som tiež očakával úplne iný tón, ale ak mám pravdu povedať: nakoniec som rád, že režisér poňal látku trochu inak. Here Alone má mimoriadne perfektnú atmosféru. Temnú, hustú a po celý čas konzistentnú. Pochmúrne scenérie a ťaživá realita sveta vymknutého z kĺbov, ktorý kontrastuje so zdanlivým pokojom tichých lesov. Všetko je pre diváka priam fyzicky hmatateľné (sem-tam snímka naozaj trochu pripomína The Road, ako sa dalo tušiť už z traileru). Nečakajte žiadnu štylizáciu a efektne vybuchujúce hlavy. Blackhurst pristupuje k látke s čo možno najväčším množstvom realizmu. Ak mám pravdu povedať, Here Alone je asi najrealistickejšia zombíkareň, akú som videl. Napätie a znepokojivé prvky väčšinou plynú z toho, čo nevidíme (len tušíme), prípadne z toho, o čom sa len hovorí. Režisér tiež zručne buduje jemnú tenziu medzi trojicou postáv, len sa musíte pripraviť, že tempo je pomalé, miestami dokonca až metidatívne.
Herci odviedli výbornú prácu. Okrem Lucy Walters v hlavnej úlohe zaujme Adam David Thompson ako Chris. Celý film by sa dal vnímať ako svojská post-apo metafora o tom, aké je ťažké psychicky opustiť svet, ktorý už vlastne neexistuje, ale postavy si to nechcú priznať. Snímka nám vlastne zobrazuje vnútorný prerod hlavnej hrdinky. Ann musí zanechať minulosť za sebou a adaptovať sa na podmienky nového sveta - ak chce prežiť. Viem si síce predstaviť, že režisér mohol po psychologickej stránke trochu viac zamiešať kartami a téma ako taká nie je zase nijako objavná, ale napriek tomu ma podobný myšlienkový podtext u obyčajného "zombie hororu" príjemne prekvapil. Pravdaže, príbeh ako taký je miliónkrát videný (záhadná nákaza) a režisér ho do nových kontextov príliš neposúva.
Pokiaľ do Here Alone pôjdete, zmierte sa s tým, že má bližšie k civilným post-apo kúskom, ako Z for Zachariah či Into the Forest. Ak ste ich videli a páčili sa vám, je veľká šanca, že s Here Alone na tom budete podobne. A ostatní pokojne ostaňte pri Romerovi či Snyderovom Úsvite mŕtvych. 7/10
