Spoločnosť, ktorá je od tej našej na kilometre vzdialená.
Manželstvo bolo po stáročia posvätným zväzkom a väčšina ľudí ho tak vníma aj v súčasnosti. Spoločenské normy nám odmalička kážu, aby sme si našli partnera a potom z neho postupom času spravili svojho manžela či manželku, splodili potomkov a spoločne sa usadili. Avšak, v modernej spoločnosti sa čoraz častejšie objavujú ľudia, ktorým túžba po manželstve tak veľa nehovorí a sústredia sa skôr na to, aby im jednoducho bolo dobre. Za jedného z týchto ľudí by sa dala považovať aj Singapurčanka Choo Waihong, ktorá si vyskúšala prácu právničky po celom svete, ale stále v srdci nosila krajinu, odkiaľ pochádzali jej predkovia, a preto sa pred pár rokmi rozhodla urobiť dôležité rozhodnutie a vydať sa na návštevu Číny. Zo Singapuru to samozrejme nemala až tak ďaleko a keď potom rozmýšľala, kam by mali viesť jej prvé kroky v novej krajine, najviac ju zaujalo čosi, čo by väčšina turistov prehliadla. Choo sa dočítala o tradičnom kmeni s názvom Mosuo a životný štýl jeho príslušníkov ju zaujal natoľko, že sa k nim aj skutočne vybrala na návštevu.
Les Mosuo, cette tribu matriarcale où le mariage est banni https://t.co/ReKjJ58UEq pic.twitter.com/cTtIseZpfM
— HuffingtonPost Maroc (@HuffPost_Maroc) 3. dubna 2017
Život kmeňa Mosuo je od toho nášho zaužívaného na kilometre vzdialený. Na začiatok, jeho príslušníci neuznávajú akýkoľvek koncept manželstva, a tak by si tam zvyčajne nenašiel ženy žijúce so svojimi mužmi a vychovávajúce spoločných potomkov a po tom, čo vzájomná láska a porozumenie už pominuli. Nikto tam nekladie dôraz na dôležitosť toho, aby boli deti vychovávané v kompletných rodinách, pretože žiadne kompletné rodiny tam ani neexistujú. Jednotlivým rodinám šéfuje vždy žena, najčastejšie vo forme starej mamy, a všetci jej potomkovia s ňou žijú pod jednou strechou. Ženy sú tam považované nielen za rovnocenné, ale vo väčšine prípadov majú aj viac prirodzených právomocí ako muži, čo v praxi znamená, že všetky dôležité rozhodnutia v živote jednej miestnej rodiny nakoniec musí urobiť stará mama a muži slúžia výhradne ako poradný orgán, ktorý nemá veľmi veľa kompetencií. Úlohou mužov je starať sa o fyzicky náročné práce, pretože miestna ekonomika je ešte stále výrazne založená na poľnohospodárstve, ale zároveň sa musia starať o potomkov svojich sestier, čiže plnia úlohu strýkov a neboja sa dokonca ani prebaľovania či vodenia detí za ruku, a ak už má dôjsť ku kontaktu so ženou, úlohu chlapa je poskytnúť dostatočné množstvo genetického materiálu na to, aby mohla žena otehotnieť.
Aj keď tu neexistuje koncept manželstva v takej forme, na akú sme zvyknutí v západnom svete, tehotenstvo je aj napriek tomu stále hlavným posolstvom ženy. Ak žena otehotnie a porodí potomka, až potom sa môže cítiť skutočne naplnená a kompletná, a tak sa Choo pri návšteve dedín stretla s tým, že ju miestne mladé ženy prosili o to, aby im vysvetlila princíp ovulácie, pretože chcú čo najskôr otehotnieť a začať vychovávať svoje deti. Muži pritom do výchovy prakticky vôbec nezasahujú, ak teda neplnia úlohu strýkov, a nie je ničím nezvyčajným, ak žena ani len nevie, kto je skutočným otcom jej dieťaťa. Namiesto obyčajného manželstva si totiž ženy z kmeňa Mosuo osvojili myšlienku voľného zväzku, kde neexistuje udržiavanie vzťahu s otcom dieťaťa len kvôli tomu, aby bolo zabezpečené po ekonomickej či sociálnej stránke. Ženy si v tejto komunite užívajú rozsiahlu sexuálnu voľnosť a ak už nemajú chuť pokračovať v prevažne mileneckom vzťahu s konkrétnym mužom, jednoducho ho pošlú preč a po čase si môžu nájsť ďalšieho partnera.
Mosuo: la communauté tibétaine où les femmes tiennent les rennes https://t.co/uVuPMEspMB #Monde pic.twitter.com/yXTScVENlM
— L'important (@Limportant_fr) 2. dubna 2017
Právničku Choo zaujala nezvyčajná čínska komunita ležiaca pod Himalájami natoľko, že sa postupom času zblížila s viacerými jej členkami a členmi a dokonca od nich dostala ponuku na to, aby sa do dediny presťahovala. Chvíľu váhala, ale keďže nemá žiadneho manžela ani deti, na pár mesiacov v roku sa vzdáva svojej práce v Singapure a odchádza do Číny, aby si mohla vychutnať pocit voľnosti a zaujímavej ženskej slobody.
Nanešťastie, tradičné zvyky kmeňa Mosuo sa zrejme začnú postupne vytrácať. Mladšie ženy si kvôli pribúdajúcemu turizmu a kontaktu s okolitým svetom čoraz aktívnejšie zvykajú na modernejšie vnímanie manželského a vzťahové života, a tak sa mnohé z nich vydali a nežijú v matriarchálnom domove, ale vychovávajú svoje deti bok po boku svojho manžela. Vyzerá to tak, že s pribúdajúcimi rokmi sa nová generácia postupne úplne odkloní od tradícií svojho kmeňa, a tak sa v súčasnosti môžeme aspoň zamyslieť nad tým, že jednému čínskemu kmeňu sa podarilo vymyslieť progresívny vzhľad celej spoločnosti už pred dlhými stovkami rokov, keď neexistoval žiadny vplyv európskej liberálnej demokracie a spoločnosti.
Mosuo Tribe in China. They don't marry and they have as many lovers as they want. YASS!
— Erica McKoy (@Erica_Mckoy) 8. března 2017
Pow! #InternationalWomensDay pic.twitter.com/dpTsudc06X
