Výskum na myšiach môže znamenať prelom v liečbe krvných ochorení.
Pľúca sú dýchacím orgánom ľudského tela. Stručná informácia, ktorú poznajú už deti na základnej škole, nie je žiadnym tajomstvom. Dýchací systém človeka je veľmi komplexnou jednotkou, ktorú tvorí celé spektrum orgánov, resp. anatomických štruktúr tvoriacich horné a dolné dýchacie cesty s následným špecifickým postavením spomínaných pľúc, čo by výkonným orgánom v tomto reťazci. V ich útrobách dochádza k okysličovaniu krvi, ktorá je následne srdcom doslova pumpovaná do organizmu a zabezpečuje tak výživu tkanív kyslíkom. Táto dogma bola dlhé roky nedotknutá a každý mal pľúca zafixované ako "to, vďaka čomu dýchame". Samozrejme, problematika respirácie je oveľa komplexnejšia a zložitejšia a vyšla by nielen na jeden, ale hneď na niekoľko samostatných článkov. Vedci z kalifornskej univerzity však prišli s informáciou, ktorá nám umožňuje dívať sa na pľúca aj z iného uhla pohľadu.
Výskum na myšiach poukázal na fakt, že sa v nich dokáže vytvoriť viac ako 10 miliónov (zatiaľ zvieracích) krvných doštičiek za hodinu, čo ich pasuje za kandidáta na ďalší hematopoetický orgán, teda orgán, ktorý produkuje krv, resp. krvné elementy. Ak sa toto zistenie opakovane potvrdí aj v priebehu ďalších výskumov, zrejme sa budú prepisovať učebnice. Doteraz pritom platilo, že hematopoézu zabezpečuje výhradne kostná dreň. Samozrejme, už v minulosti sa vedelo o tom, že pľúca obsahujú nepatrné množstvo megakaryocytov - obrovských prekurzorových buniek, ktorých rozpadom vznikajú krvné doštičky, no dnes sa máme možnosť dozvedieť o tom, že krvné elementy opúšťajúce pľúcne tkanivo sú vyvinutejšie, než sme si doteraz mysleli.
Ako je možné, že doteraz podobný fakt unikal pozornosti vedcov? Súčasný objav umožnila nová technológia založená na princípe dvojfotónového intravitálneho snímkovania. Tá spočíva v zavedení tzv. zeleného fluorescenčného proteínu (GFP) do myšieho genómu, ktorý následne cirkuluje v krvi a umožňuje vedcom sledovať zmeny odohrávajúce sa v ich krvnom obehu v reálnom čase. Bude zaujímavé sledovať, aký posun v tomto výskume ďalej nastane. Ak by sa daná skutočnosť potvrdila aj u iných živočíchov, prípadne aj u človeka, mohlo by to mať výrazný dopad na celú medicínu, zvlášť v oblastiach pneumológie a hematológie - odborom venujúcim sa pľúcam, resp. krvi. A to nehovoriac o tom, aké možnosti v diagnostike a liečbe krvných ochorení môže kalifornský objav priniesť. Ale to je pre túto chvíľu hudba budúcnosti.
