Sociálne siete by nás mali zbližovať, ale často robia presný opak.
Socializácia je jednou z najdôležitejších častí života každého z nás. Nemohli by sme žiť svoje životy bez toho, aby sme deň čo deň nedostávali stimuly zo strany ľudí vôkol nás, ale ešte pred niekoľkými desiatkami rokov to ľudia, ktorým robila socializácia problémy, mali oveľa ťažšie v porovnaní s dnešnou generáciou. Vďaka niekoľkým klikom sa môžeme ocitnúť na jednej z mnohých sociálnych sietí a odstrániť svoj pocit hlboko v mysli hovoriaci o tom, akí sme osamelí. Na druhej strane, mnohí odborníci v posledných rokoch vyhlasovali, že práve príchod sociálnych sietí by mohol výrazne prispievať k tomu, že sa mladí ľudia cítia čoraz viac sociálne izolovaní a aj keď sa to nasledujúcim štúdiám nepodarilo úplne dokázať, zvládli aspoň vykresliť nespochybniteľný vzťah medzi zvýšením používaním sociálnych sietí a pravdepodobnosťou pocitov sociálnej izolácie.
Prvá štúdia sa odohrávala na University of Pittsburgh Center for Research on Media, Technology and Health a zúčastnilo sa jej až 1800 mladých ľudí. Vzorka obsahovala ľudí vo veku od 19 do 32 rokov a s experimentom sa začínalo ešte na konci roku 2014, pričom výskumný tím sa ich neustále vypytoval na záležitosti súvisiace s používaním sociálnych sietí. Mladí ľudia odpovedali na otázky o tom, koľko hodín strávia denne či týždenne na sociálnych sieťach a na výsledky potom výskumníci aplikovali takzvaný Patient-Reported Outcomes Measurement Information System, vďaka ktorému prišli na niekoľko zaujímavých zistení. Ľudia používajúci sociálne siete aspoň dve hodiny denne mali aj dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť existencie sociálnej izolácie oproti respondentom, ktorí na sociálnych sieťach trávia menej času. Ak sa niekto z opýtaných prihlasoval na sociálne siete viac než 58-krát každý týždeň, pravdepodobnosť sociálnej izolácie bola dokonca trojnásobne vyššia oproti ľuďom, ktorí sa týždenne prihlásili len 9-krát.
Ďalšia štúdia pracovala s podobnými konceptmi a tiež sa zaujímala o sociálnu izoláciu v spojení s používaním sociálnych sietí, lenže sa odohrávala na University of Michigan a zároveň aj na University of California. Viac než 1100 študentov výskumníkom prezradilo údaje o tom, koľko času celkovo strávia na Facebooku, či už aktívne alebo pasívne, a zároveň odpovedali na niekoľko otázok o vlastnej spokojnosti v porovnaní so svojimi priateľmi na sociálnych sieťach. Podľa výsledkov výskumu sa mladí ľudia namiesto spokojnosti z toho, že majú svoje profily na sociálnych sieťach a vďaka tomu sa môžu jednoducho spojiť so svojimi priateľmi po celom svete, radšej zaoberajú tým, ako sa majú ostatní ľudia lepšie a so závisťou v očiach prehliadajú ich fotografie. Podobné porovnávanie na základe toho, čo ľudia vidia na sociálnych sieťach, je pritom výrazne skreslené, keďže veľká časť fotografií je značne idealizovaná a nezobrazuje skutočnú realitu, aj keď to väčšinou mladým ľuďom nevadí a potom sa utápajú v smútku, osamelosti či zlosti. Na základe toho sa u nich objavuje väčšia pravdepodobnosť existencie sociálnej izolácie, keďže kvôli sociálnym sieťam klesá napríklad ich sebavedomie a zhoršuje sa aj mentálne zdravie. Nepriaznivo pritom sociálne siete nevplývajú len na našu psychiku, ale majú aj značný vplyv na vnímanie našej fyzickej vonkajšej schránky, pretože často ľudí vedú ku viere v to, že ich telo musí byť dokonalé, inak sa nebudú môcť zaradiť do bežnej spoločnosti.
Aj keď by si mohol výsledky týchto výskumov brať s menšou rezervou, nedá sa spochybniť, že sociálne siete a technológie vo všeobecnosti často ľudstvu slúžia presne na to, čo ľudia zodpovední za ich vznik nechceli. Namiesto rýchlej a rozsiahlej komunikácie po celom svete sa utápame v smútku z toho, že niekto žije naoko krajší život a to je jedným z dôvodov, prečo sa postupne môžeme dostať do sociálnej izolácie.
