Aj pred dobou mobilných aplikácií ľudia rozmýšľali nad rôznymi službami.
Milióny ľudí po celom svete každučký deň využívajú aplikácie ako Uber alebo AirBnb, ale väčšina z nich sa nikdy nezaujímala o to, ako sa vlastne tieto koncepty uľahčujúce naše životy dostali na svetlo sveta. Uber bol spustený až v roku 2009 a AirBnb ho predbehlo, pretože svoje brány prvým užívateľom otvorilo ešte v roku 2008, lenže už dávnejšie museli ľudia rozmýšľať nad tým, že by sa doprava či ubytovanie dali zabezpečovať efektívnejšie.
Písal sa rok 1999, keď Jason Finger sedel v kancelárii právnickej firmy O’Sullivan, Graev & Karabell a rozmýšľal nad tým, čo chutné si objedná hneď po tom, ako dokončí svoju prácu. Jason bol čerstvý absolvent právnickej fakulty, takže patril medzi pracovníkov, ktorí prichádzali skoro ráno a odchádzali až neskoro večer. Vo firme nebol ani zďaleka jediný a keďže sa vždy rád socializoval, jedného dňa mu napadlo, že by sa mohol aj ostatných spýtať, čo by si dali na večeru, zobral by od nich peniaze a potom všetko vybavil a obtelefonoval sám. Samozrejme, že neexistovali donáškové služby, kde jedným kliknutím vybavíš to, čo Jason vybavoval tromi telefonátmi, ale jemu to nevadilo.
5G, Instagram či Tesla. Toto boli najzásadnejšie technológie druhej dekády
26. januára 2021 o 12:34
Práve naopak, táto organizačná činnosť ho bavila natoľko, že sa onedlho rozhodol založiť si vlastný biznis a spoločne s kamarátom vytvorili spoločnosť SeamlessWeb. Prvé objednávky prišli v apríli roku 2000 a v praxi išlo o to, že si Jason zazmluvnil množstvo newyorských firiem, kde mal hromadu kontaktov vďaka práci v právnickej firme, a vytvoril portál, kde si zamestnanci mohli jednoducho povyberať, na čo mali chuť, peniaze boli vyúčtované samotnej firme a Jason sa potom postaral o hladký priebeh donášok. Všetky strany boli dlhú dobu spokojné, pretože Jasonovi tiekli do spoločnosti slušné peniaze, firmy si jeho služby obľúbili vďaka prehľadným faktúram o výdavkoch a reštaurácie boli nadšené, keďže im prichádzalo čoraz viac objednávok.
Podnikateľský úspech Jasona Fingera, ktorý mu umožnil neustále sa rozvíjajúci internet, pokračoval niekoľko rokov a pomaly sa z neho stávalo doslova newyorské impérium. Jeho systém síce nebol taký prepracovaný ako dnešné aplikácie, lenže spoločnostiam uľahčoval každodenný život a ako sa hovorí, čo nie je pokazené, to netreba opravovať. Uvedomujúc si svoj dosah na newyorskú scénu, Jason preto začal rozmýšľať o nových nápadoch, ktoré by mohol premeniť na firmy s obrovskými ziskami, a tak mu na um zišla doprava a automobily. Svoju prvú spoločnosť premenoval na Seamless Meals a v roku 2003 k nej pridal Seamless Wheels.
Ako už názov napovedá, malo ísť o podobný biznis model ako v prípade služby s jedlom, ale spoločnosti by si namiesto donášky hamburgerov mohli objednať automobily priamo ku dverám ich budov. Jason to považoval za skvelý spôsob, ako sa posunúť ďalej a rozvinúť, avšak ľudia z okolia mu rýchlo pripomenuli, že v New Yorku zrejme neexistuje priestor pre ďalšiu službu poskytujúcu vozidlá na krátku dobu veľkým spoločnostiam. Zdalo sa, že tento biznis bol zabarikádovaný a uzavretý zvnútra, ale Jason sa aj napriek tomu nevzdal a nezavážili ani vravy o tom, ako prenájmy áut spoločnostiam ovláda ruská mafia. Zobral to však na ľahkú váhu a pokračoval v získavaní nových zákazníkov, v čom ho zastavil až moment, pri ktorom pochopil, že prekročil existujúce hranice.
Po príchode do kancelárie si tradične vypočul odkazy na telefóne a jeden z nich znel takto: „Jason, dozvedeli sme sa, že sa veľkým spoločnostiam v New Yorku snažíš ponúkať služby na prenajímanie áut. Nemyslíme si, že by to bol dobrý nápad. Máš predsa takú krásnu rodinku. Prečo netráviš viac času so svojou maličkou dcérou? V tvojom biznise s jedlom sa ti tak skvele darí, prečo by si sa chcel rozťahovať a zasahovať do iných oblastí?“ Vtedy si Jason uvedomil, že klebety o ruskej mafii boli pravdepodobne správne a ako sa dozvedel, ruské zločinecké organizácie vraj nezabíjajú toho, kto im uškodil, ale vyzabíjajú radšej celú jeho rodinu a to nechcel dopustiť.
Svoju službu s autami síce nechal pokračovať ešte niekoľko rokov, avšak pre istotu ju nijak nepropagoval a od inkriminovaného odkazu sa už nikdy nepokúsil rozvinúť ju tak, ako sa mu to podarilo so službou Seamless Meals. Keď Finger v roku 2006 predal svoju spoločnosť firme Aramark, jej zástupcovia nástojili, aby Seamless Wheels úplne zrušil a radšej pracoval na zlepšovaní jedálnych služieb, ktoré napokon rozšíril aj do obyčajných domácností. V roku 2011 sa mu dokonca podarilo získať späť podiely od Aramarku a nakoniec sa v roku 2013 zlúčil s konkurentom Grubhub, vďaka čomu je jeho myšlienka dodnes živá a stále je jednotkou na trhu v oblasti internetového objednávania jedál. A ako sa objednávanie jedál rozšírilo od nedostupných spoločností do obyčajných domácností medzi bežných ľudí, tak to mohlo v ideálnom prípade vyzerať aj so službou Seamless Wheels. Keby bolo keby, možno by sme dnes nepoznali žiadny Uber, ale volali by sme si aj v Bratislave Seamless.
