Miesto plné tmy, netopierov a zvláštnych predmetov.
Francúzsko si toho v histórii vytrpelo už dosť. Obe svetové vojny znamenali útoky zo strany Nemecka a najskôr dlhú zákopovú vojnu, po ktorej o dvadsať rokov neskôr nasledovalo takmer totálne obsadenie francúzskeho územia nacistami. Okupácia po sebe zanechala mnohé stopy viditeľné až do dnešných dní a keďže si fenomén zvaný urbex, čiže preskúmavanie opustených miest, získava neustále väčšiu popularitu, partia kamarátov sa vybrala aj do opusteného podzemného lomu.
Obrovské zásoby vápenca prilákali prvú ľudskú aktivitu ešte v 11. storočí, keď sa v podzemnom lome začalo ťažiť po prvýkrát a fungoval až do roku 1925, keď sa už ťažba ukázala ako neefektívna. Na stenách by si dodnes našiel rôzne nápisy a zápisky zamestnancov spred desiatok rokov, napríklad z februára roku 1897 a v lome sa očividne pred dlhými rokmi ocitli aj americkí vojaci, pretože na jednej stene zanechal nápis poručík americkej armády v roku 1919, čiže krátko po skončení prvej svetovej vojny. Ešte pred nimi niekto, zrejme pracovníci lomu, zaznamenali na stenu informácie o vykonanej úlohe v spojení so slovom hnoj, čomu pri prehliadaní lomu partia kamarátov nechápala, ale ukázalo sa, že začiatkom 20. storočia bolo ešte úplne bežným javom využívanie mulíc na ťahanie vozíkov s nazhromaždeným materiálom.
Keď potom prvú svetovú vojnu vystriedala druhá, nacisti po celom Francúzsku začali takéto opustené lomy využívať na stavbu svojich rakiet V1 a V2, aby ich potom pod zemou mohli aj efektívne ukrývať a skladovať. Podľa záznamov využívali nacisti priestory tohto lomu viac než 4 roky, od roku 1940 do roku 1944, a keďže si chceli byť úplne istí, že sa ich raketám nič nestane, postarali sa aj o to, aby bolo okolie stabilné a nepredstavovalo nebezpečenstvo. V niektorých častiach lomu preto vystavali úplne nové steny, ktoré boli v jednotlivých miestach hrubé až 1 meter a aj napriek tomu nezabránili občasným zosuvom pôdy a prepadom stropov. Nevedno, či bol aj tento konkrétny lom využívaní nacistami priamo na stavbu rakiet, alebo ich tam len uskladňovali, ale s určitosťou vieme povedať, že keď sa druhá svetová vojna chýlila ku koncu, nacisti sa pri urýchlenom úteku nestihli pobaliť úplne a zanechali za sebou hromadu nástrojov či obalov, o ktoré sa už postarali miestni obyvatelia.
Podzemný lom starý v tom čase takmer desať storočí nanešťastie po opustení oblasti nacistami nemal žiadne ďalšie využitie, pretože pokračovanie v ťažbe bolo vylúčené a už tam koniec koncov ani nebolo čo skladovať. Na druhej strane, obrovská rozloha podzemných priestorov dosahovala až 35 hektárov, takže Francúzi rýchlo pochopili, že by sa dala využívať napríklad na pestovanie húb. Nešlo o žiadny nelegálny biznis s drogami a halucinogénnymi hubami, keďže v prítmní podzemia sa firma France Champignon pustila do pestovania obyčajnej pečiarky dvojvýtrusnej, po latinsky agaricus bisporus, a vypestované huby sa používali ako doplnky do pokrmov.
Naši odvážlivci boli najskôr pri prehľadávaní podzemných priestorov opatrní, aj keď si dopredu vyzistili, že za posledných dvadsať rokov sa v lome nestala žiadna katastrofa a bol relatívne bezpečný. Pobyt v akýchkoľvek podzemných priestoroch využívaných na ťažbu, ktoré vytvoril človek, je však mimoriadne nebezpečné, pretože sa všade môžu nachádzať skryté šachty a niekto sa v priebehu pár sekúnd môže zraniť či zabiť. Našťastie sa to v prípade týchto chlapíkov nestalo a čírou náhodou sa im podarilo nájsť aj mapu podzemných priestorov, takže sa vedeli aspoň trochu lepšie orientovať.
Cez celý lom vedie jedna hlavná chodba dlhá niekoľko kilometrov, pričom chlapíci sa ani nedostali na jej koniec kvôli mnohým križovatkám, z ktorých by sa zrejme už nevymotali a zablúdili by tam, kde by ich nikto určite nehľadal. Po pestovateľoch húb sa teda v podzemnom lome zachovali ďalšie predmety ako plachty, rôzne svetelné doplnky a zariadenia, lenže na fotografiách by si našiel aj zopár znepokojivých objektov. Azda najhrozivejším z nich je zhrdzavený detský bicykel, ktorý sa dole do podzemia dostal nevedno ako a ani len nechceme pomyslieť na to, či sa tento francúzsky lom náhodou vďaka svojej nedostupnosti nestal miestom zločinu alebo zločinov. Každopádne, dnes ho oficiálne obývajú iba mnohé kolónie netopierov, ktoré nie sú veľmi nadšené vyrušovaním zo strany zvedavých ľudí, a my si môžeme byť istí, že v hĺbke lomu, kam sa chlapíci nedostali, sa ešte určite skrýva hromada ďalších predmetov a pohľadov, aké by sme pokojne oželeli. A keby si mal záujem dozvedieť sa čosi viac o fenoméne zvanom urbex, potom klikaj na tento odkaz.
