Mladý a úspešný.
Dizajnér Filip Šanta má len 24 rokov, no môže sa pochváliť pracovnými skúsenosťami, aké má len málokto. Keď mal 20 rokov, vyskúšal si Silicon Valley, a potom prišlo Dánsko, v ktorom žije a pracuje dodnes. Filipa práca baví a dizajnu venuje väčšinu svojho času. Je pracovne naozaj vyťažený a svedčí o tom aj fakt, že od momentu, čo sme sa s ním po prvýkrát skontaktovali až po finálnu podobu rozhovoru ubehlo takmer pol roka. My sme preto radi, že si na nás našiel čas a že vám môžeme priniesť rozsiahly rozhovor plný zaujímavých informácií. Dozviete sa napríklad to, aké je Silicon Valley v skutočnosti, ako vyzerá bežný deň produktového dizajnéra alebo čo Filip plánuje do budúcna. Dosť už bolo slov, vychutnajte si rozhovor.
Ahoj Filip. Začneme u nás už klasickou otázkou. Predstavíš sa čitateľom Refresheru, ktorí ťa nepoznajú?
Som 24-ročný freelance designer, vyrástol som v Košiciach a momentálne žijem v Kodani. Pomáham s digitálnym dizajnom startupom zo Silicon Valley a Európy a popri tom robím na pár vlastných produktoch. Začal som s dizajnom v 16, ale moja kariéra sa rozbehla na plné obrátky až keď som sa presťahoval z Prahy do San Francisca, keď som mal 20 rokov. Odvtedy je to celkom jízda.
Poďme pekne od začiatku. V roku 2013 si zaujal jednou netradičnou webstránkou, ktorej cieľom bolo dostať sa do Silicon Valley. Mohol by si nám povedať, o čo presne išlo?
Mal som 19 rokov, študoval v Prahe a žil na Jižáku, popri tom som robil menšie zákazky pre rôznych klientov. Vtedy mi dvaja kamaráti poslali tweet od slovenského dizajnéra Michala Šimkoviča (a.k.a. musHo), ktorý už bol vo Valley a hľadal stážistu z Česko-Slovenska, aby mu na pár mesiacov pomohol. Rozhodol som sa zareagovať a keďže som predpokladal, že moje portfólio nebude najlepšie zo všetkých, chcel som vystúpiť z davu a spravil som TakeMeToSiliconValley.com, čo bolo CV vo forme webstránky, kde som zároveň ukázal moje aktuálne skills. Bol tam ale malý plot-twist - povedal som, že budem pracovať dva mesiace len za jedlo. Praha bola vtedy trochu depresívna, bola zima a mne začínalo skúškové, tak som si hovoril, že Kalifornia bude super, aj keby že tam mám jesť dva mesiace pizzu a Taco Bell. Plánoval som tam ísť na dva mesiace, ale nakoniec som tam ostal celý rok.
Tvoj nápad sa stretol s obrovským úspechom. Čo nasledovalo po spustení stránky TakeMeToSiliconValley? Dostal si veľa pracovných ponúk?
Malo to dosť veľký úspech, čo som vôbec nečakal. Skôr som bál sa, že či to nebude úplná blbosť, no začalo sa to celkom rýchlo šíriť - v novinách to bolo asi skôr ako na mojom FB walle. Nakoniec tam bolo viac ako 100 000 ľudí a dostal som desiatky ponúk z celého sveta. Akurát mi začalo skúškové, tak som sa ešte chvíľu trápil, ale začalo mi rýchlo dochádzať, že aj keď sa moja škola ani poriadne nerozbehla, už sa blíži ku koncu (to ma fakt tešilo).
Ty si si spomedzi všetkých vybral stáž v spoločnosti Nitro a odišiel do San Francisca. Prečo si sa rozhodol práve pre túto spoločnosť?
Bolo to trochu komplikované. Pôvodne som si vybral malý startup PostRocket z akcelerátoru 500startups. Zaujal ma ich team a ich drive, boli to vtedy 20-roční chlapci ako ja, ktorí práve odchádzali z univerzity v Bostone, aby sa presťahovali do Silicon Valley a robili na svojej firme. Pripomínalo mi to moju vtedajšiu situáciu. Začali sme riešiť víza, ale po troch mesiacoch nám americké úrady povedali, že víza do PostRocketu nedostanem, lebo firma je podľa nich príliš malá a mladá. Bolo to trochu náročné obdobie, taký emočný roller coaster, ale povedal som si, že už nemôžem cúvnuť. Vrátil som sa teda k väčším firmám, s ktorými som komunikoval na začiatku, a Nitro bola jedna z tých, ktorá stále hľadala dizajnéra. Úplnou náhodou mali jeden tím programátorov v meste Nitra a chystali sa ich akurát pozrieť, tak som si s ním šiel dať obed. Sadli sme si ako ľudia a páčilo sa mi, že Nitro používali milióny ľudí po celom svete. Nechcel som to nechať na náhodu, tak som im ešte predtým za pár dní pripravil redizajn celého ich webu. Chcel som im ukázať, že ten job fakt chcem. Odchádzal som z obedu s tým, že môžem zavolať mame, aby bola kľudná, lebo idem do Kalifornie. O cca tri mesiace som už sedel v lietadle smer San Francisco, teda nakoniec to bol celkom happy-end. Začínajúce firmy ma ťahali viac, lebo mi to prišlo ako väčšia sloboda, väčší adrenalín, viac zodpovednosti a zároveň viac akcií, ktoré by pri prípadnom predaji firmy alebo vstupe na burzu znamenali oveľa zaujímavejší kapitál na ďalšie projekty. Aj keď som skončil vo väčšej firme v podstate náhodou, nikdy som to neľutoval a naučil som sa tam veľmi veľa.
Čo bolo tvojou náplňou práce?
Nitro vyrábalo software na prácu s dokumentami a keď som tam prišiel, práve spúšťali novú cloudovu službu zameranú na elektronické podpisy. Prvú polovicu roku som strávil v produktovom tíme, kde som navrhoval užívateľské rozhrania pre tento nový projekt a druhú polovicu som strávil v marketingovom tíme, kde som pracoval hlavne na kompletnom redizajne celej rodiny Nitro webov, na rôznych kampaniach a materiáloch pre Sales team.
Aké je Silicon Valley v skutočnosti? A ako sa tam k tebe správali ako k mladému Slovákovi?
Silicon Valley žije technológiami a inováciami kam sa len pozriete. Najlepšie na tom celom sú ale asi ľudia, ktorých stretávate či už v práci, na párty alebo len tak v bare. Sú to väčšinou veľmi inteligentní ľudia a špičky vo svojom odbore, ktorí nestrácajú čas nezmyslami a negativizmom. Zároveň je to prostredie trochu workoholické, to ale nemusí byť zlé, keď ste typ, ktorý má rád svoju prácu a chce niečo v živote dosiahnuť. Vtedy je to dosť inšpiratívne a motivujúce. V meste vládla veľmi priateľská, pozitívna a liberálna atmosféra. V San Franciscu vznikli v 70. rokoch hippies a je to tam cítiť doteraz. Je to veľmi bohatá oblasť, ale ľudia sú stále dosť pokorní a v pohode. Úplný opak Slovenska. Vibe San Francisca a Californie ma dosť oslovil a chcel by som sa tam zase vrátiť. Kodaň beriem ako taký pitstop. S tým, že som mladý Slovák som problém nikdy nemal. To odkiaľ ste nehrá väčšinou žiadnu rolu. Veľká časť Silicon Valley je tvorená z prisťahovalcov. Ľudí viac zaujíma to, čo viete a na čom pracujete.
Mal si popri práci možnosť spoznať trochu Ameriku alebo si bol neustále zaneprázdnený?
Väčšinu času som trávil prácou, aj veľa večerov a víkendov. Povedal som si, že som tam zatiaľ na rok a ten rok buď využijem na to, aby som sa zlepšil čo najviac ako to ide a vytvorím si tým základ na ďalšiu kariéru, alebo to dám na turistu a budem si chodiť pozerať Ameriku. Toto rozhodnutie sa mi celkom vyplatilo.
Po Silicon Valley nasledovalo Dánsko. Ako dlho si sa zdržal v tejto severskej krajine a čo si robil tam?
Keď som odchádzal z Nitra v San Franciscu, dostal som ponuku ísť do pobočky v Dubline, ale mňa to znovu ťahalo k budovaniu niečoho od nuly a navyše Dublin sa mi vtedy nezdal príliš zaujímavý pre život dizajnéra. V Kodani žil môj kamoš, programátor zo San Francisca, s ktorým sme začali robiť na vlastnom projekte, tak som došiel za ním s tým, že celá budúcnosť je otvorená, no ostal som tu s jednou prestávkou až doteraz. Po pár týždňoch sme spolu prestali robiť, lebo sme zistili, že medzi nami nefunguje chémia, ale v rovnakom čase som začal robiť s Mortenom Lundom, dánskym investorom a veteránom škandinávskeho IT. Chcel, aby som robil na jeho ďalších projektoch, čo sa mi zdalo cool. Chcel som robiť na veciach od nuly a zrazu som mohol robiť na piatich naraz a mať prístup k zaujímavému networku ľudí po celom svete. Pred časom som s ním a pár ľuďmi založil projekt Gingr, čo mala byť virtuálna banka pre startupy a eshopy, kde by v jednom toole manažovali všetky svoje príjmy aj výdavky. Odvážna vízia, ale neskôr došlo k osobných nezhodám a projekt skončil. Prišlo to po pol roku, čo bolo dosť času, ale bral som to tak, že jedny zavreté dvere väčšinou vedú k druhým ešte zaujímavejším, takže som sa celkom rýchlo otriasol a pohol ďalej. Po turbulentnom a riskantnom období som chcel na chvíľu zase niečo stabilnejšie a dohodol som sa s dánskym startupom AirHelp, ktorý veľmi rýchlo rástol, ale stále nemal dizajnéra, ktorý by dohliadal na celkový dizajn. Bral som to ako zaujímavú výzvu a strávil som tam ďalší rok a pol, za ktorý sme dali dokopy dizajn a biznis narástol 20-krát. Keď som odchádzal, robilo v AirHelpe vyše 200 ľudí.
Čo ti dali tieto dve úžasné pracovné skúsenosti?
Veľmi veľa skúsenosti, ktoré budem vedieť zužitkovať či už pri ďalšej práci alebo v mojej vlastne firme. Pred piatimi rokmi som bol veľmi netrpezlivý, chcel som skákať do rizikových vecí veľmi rýchlo, no jedna z najlepších rád, ktoré som počul, bola ísť robiť do startupu, ktorý rýchlo rastie aspoň na chvíľu a zažiť ten rast na vlastnej koži. Mal som možnosť robiť v
dvoch, plus vidieť ako rozbieha nové projekty Morten. Stále som sa snažil vyberať si to, čo budem robiť tak, aby mi to dalo čo najviac skúsenosti, ktoré budem môcť využiť pri vlastných projektoch v budúcnosti. Najľahšie by pre mňa bolo nájsť si prácu vo veľkej spoločnosti, užívať si benefity a jednoduchý život, a potom ísť do dôchodku, ale riskantnejšia a turbulentnejšia cesta s oveľa zaujímavejším ovocím na konci má láka viac.
Poďme teraz do súčasnosti. Čo ťa momentálne zamestnáva?
Zamestnáva má frajerka a dizajn, čo je zároveň aj moje hobby. Môj pracovný svet má momentálne dve časti. Jednu tvorí to, čo má zatiaľ živí - UX/UI design consulting pre startupy. Najzaujímavejší klient je LTSE - nový projekt Erica Riesa, autora startup biblie Lean Startup. Okrem toho pomáham s dizajnom pár ďalším startupom, o ktorých ste nikdy nepočuli, lebo sú ešte na začiatku. Druhú časť tvoria moje vlastné produkty. Po piatich rokoch učenia sa a práce pre iných cítim, že je čas vypustiť von vlastné veci, o ktorých som rozmýšľal už dlho a nikdy na ne nebol čas. Je o tom ešte príliš skoro rozprávať, ale hlavný projekt, na ktorom robím je b2b tool pre rýchlo rastúce startupy. Už si ani nepamätám, kedy som sa naposledy nudil.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Väčšinu dňa tvorí dizajn - buď pracujem na projektoch alebo mám meetingy s klientmi či už existujúcimi alebo budúcimi. Pomedzi to pijem kávu a večer sa venujem frajerke. Veľa pracujem aj v noci, čo asi pozná väčšina kreatívcov. Pracujem veľa, lebo ma to baví a neberiem to ani ako prácu. Keď robím 8 hodín, je to pre mňa krátky deň. To, že mám prácu, ktorú mi nevadí robiť dlho do noci a zároveň má fajn uživí považujem za jedno z najväčších šťastí, ktoré má v živote stretlo.
Môžem sa opýtať, ako si sa dostal k produktovému dizajnu? A čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorí sa chcú v budúcnosti venovať práve tejto profesii?
Keď som mal 15-16, začal som robiť plagáty na parties, potom sa posunul k webdesignu. Zamerať sa viac na produktový dizajn som sa rozhodol až v San Franciscu. Veľmi ma fascinovalo to, že môžem nadizajnovať niečo, čo bude používať veľa ľudí a zmení im to život k lepšiemu. Zároveň som po tom videl obrovský dopyt - každý jeden startup, ktorý chce byť úspešný, potrebuje dobre nadizajnovaný produkt (a to neznamená iba to, ako vyzerá) a dizajnérov, čo sa špecializujú na produktový design je oveľa menej ako "bežných" webdesignerov. Našiel som prienik niečoho, čo má baví a zároveň po čom je veľký dopyt.
Odporučil by som im ísť pracovať do firmy s dizajnérmi, ktorých obdivujete a byť trpezlivý. Dizajn vám môže zabezpečiť kvalitný život, ale chvíľu to potrvá. Tiež som chcel všetko hneď, ale zistil som, že to takto nefunguje. Moja kariéra nabrala na obrátkach až keď som prišiel do San Francisca a začal sa dizajnu venovať každý deň 8 a viac hodín až doteraz. Raz mi môj kamarát Mišo Vasko povedal: "Odklikané roky neoklameš." a stotožňujem sa s tým.
Čo všetko obnáša práca produktového dizajnéra?
Pod pojmom digitálny produkt chápeme v podstate appky, či už mobilné, alebo desktopové, ktoré ľudia používajú, aby niečo spravili - napr. poslali e-mail, chatovali alebo manažovali svoje tasky. Je to teda niečo iné ako klasická marketingová webstránka a musíte tam teda zohľadňovať trochu iné veci. Za produkty považujeme napr. Gmail, Facebook alebo Snapchat. Product design sa dá rozdeliť do dvoch častí - UX (user experience) a UI (user interface). UX zahŕňa veľa vecí, ale zjednodušene to znemená to, ako produkt funguje, ako vyzerá jeho štruktúra, layouty sekcií, informačná architektúra, user-flowy pre konkrétne akcie, ktoré chce užívateľ vykonať a tak ďalej. Pod UX ale zároveň spadá aj usertesting, užívateľské výskumy a podobne. UI naopak znamená, ako produkt vyzerá - farby, typografia, white-space, ikonky. V podstate všetko, čo sa týka vizuálu. Existujú dizajnéri, ktorí sa venujú UX aj UI, ale aj takí, ktorí sa skôr rozhodnú zamerať iba na jednu oblasť. Mňa bavia obidve časti.
Ku klasickým Refresher otázkam patria tie o hudbe či filmoch. Čo by sme našli v tvojom playliste a čo si rád pozrieš, ak máš čas?
Počúvam hlavne rap, keďže som na ňom vyrástol. Mám rád všetko - východ, západ, juh, Chicago. Prešiel som si rôznymi obdobiami a počúvam všetko možné, no momentálne najviac asi Atlantu - Migos, Gucci Mane, 21 Savage. Moja najobľúbenejšia skupina sú už veľmi dlho Migos. Dobre sa pri nich pracuje a nie je zbytočne príliš "deep" - skôr je to sranda a dobre to znie. Rok 2017 pre nich bude obrovský. Na mojej práci mám rád to, že pri nej môžem počúvať hudbu skoro nonstop.
Filmov veľa nepozerám, keď už tak skôr seriály, ale dosť malo. Odkedy žijem s frajerkou, tak trochu viac. Posledné seriály, ktoré som videl sú Narcos, Westworld a Mr. Selfridge. No najradšej pozerám niečo zmysluplné - dokumenty, rozhovory s ľuďmi, ktorých obdivujem alebo videá Garyho Vaynerchuka, čo je v podstate taká biznis reality show z reálneho sveta.
Podľa tvojho Instagramu usudzujem, že si potrpíš na dobré reštaurácie či kaviarne. Ktoré slovenské a české prevádzky navštevuješ najradšej?
Rád si doprajem dobré jedlo a dobrú kávu, keď je možnosť. V Bratislave som najradšej chodil na raňajky a kávu do Mondieu a zážitok bolo Fou Zoo. Cenil som aj rezeň u Divného Janka alebo burger v Regale. Kvôli osobným dôvodom som pár mesiacov v 2016 strávil v Bratislave a bol som celkom príjemne prekvapený novými podnikmi, ktoré tam vznikli. Nebola to Kodaň ani New York, ale dosť sa to zlepšilo. V Prahe mám rád podniky, ktoré patria pod Ambiente, Field bol tiež zážitok.
Jeden sen sa ti už splnil, a to ten, že si pracoval v Silicon Valley. Čo plánuješ v budúcnosti?
Tento rok chcem spustiť pár vlastných projektov a uvidíme, ako sa to vyvinie. Je to dosť rizikové, čiže je to ťažké odhadovať dopredu. Tiež plánujem veľa cestovať. Rád by som sa vrátil na pár rokov do San Francisca a potom sa na dlho presťahoval do New Yorku.
Na staré kolená sa budem venovať filantropii. Dovtedy by som chcel prežiť kvalitný život, zabezpečiť rodinu a robiť to, čo má baví.
Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor. Na záver môžeš niečo odkázať čitateľom Refresheru.
Hlavná vec, ktorú som sa za posledných pár rokov naučil je, že k úspechu neexistujú žiadne skratky a je to iba o práci a hodinách, ktoré do toho vložíte.
Ak vás zaujíma, ako sa vyvíja Filipova kariéra a na čom momentálne pracuje, nezabudnite ho sledovať na
Instagrame alebo Dribble.
Poznáš zaujímavých Slovákov alebo Čechov, ktorí by sa mohli objaviť v ďalšom článku? Neváhaj a pošli nám kontakt na mail [email protected]. Ďakujeme.