Geniálny architekt s estónskými koreňmi, ktorého veľkolepé projekty udivujú a inšpirujú mnohých ľudí aj v súčasnosti.
Áno, architektúra a dizajn sú neoddeliteľnou súčasťou života každého z nás, tak prečo o ňu nejaví väčšina populácie taký záujem, ako napríklad o autá, módu či šport? Na danú otázku síce nepoznáme jasnú a priamu odpoveď, ale v dnešnom článku sa vám vyššie uvedené odvetvie umenia budeme snažiť aspoň mierne priblížiť skrz práce skvelého Louisa Kahna.
Chápeme, že nemôžeme vedieť úplne všetko, ale v dobe, kedy takmer každé 15-ročné "dieťa" pozná Supreme alebo Rafa Simonsa, je smutné nepoznať velikánov architektúry. Okrem iného aj to bolo podnetom na tvorbu obdobných článkov. Ešte v priebehu minulého roka sme vám stihli priblížiť život a tvorbu geniálneho českého rodáka Jana Kaplického a dnes opäť zostaneme pri tvorbe z 20. storočia.
____________________________________________________________________________________________
Písal sa 20. február roku 1901, kedy sa v estónskom meste Pärnu narodil židovským rodičom Leiser-Itze Schmuilowsky známy ako Louis Isadore Kahn. Obdobie života, ktoré strávil na severovýchode Európy, si však Louis príliš pamätať nemohol, keďže len 4 roky po jeho narodení celá rodina emigrovala do Spojených štátov. Svoj nový domov našli na východnom pobreží v meste Philadelphia, kde odštartovala aj pôsobivá kariéra uznávaného architekta na University of Pennysylvania. K tomu sa ale presunieme až za krátku chvíľu.
Ako to býva v prípade tých najšikovnejších ľudí zvykom, tak taktiež predstaviteľ brutalizmu architektúry 20. storočia, pochádzal z naozaj skromných pomerov. Hlavným dôvodom daného faktu bolo, že hlavným živiteľom rodiny sa po ochorení chrbta otca stala matka pracujúca v textilnom priemysle. A verte, v minulosti boli rozdiely v mzdách mužov a žien ešte výraznejšie ako dnes. Navyše nebol jediným dieťaťom židovského páru a mal ešte 2 súrodencov, brata Leiba a sestru Beila-Rebecka.
Súčasťou asimilácie estónskej rodiny v USA bola aj zmena mien. Čiže z Leiba sa stal Leopold, z Beila-Rebecky Bertha a z Leiser-Itzeho Louis Isadore, ako ho pozná celý svet dodnes. A čo je smutné, častokrát sa zabúda na jeho pôvod... Je nám ale jasné, že nebyť presunu za "veľkú mláku", tak by dnešný článok s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nemohol vzniknúť. Späť ale k podstatným informáciam. V priebehu dvadsiatých a na začiatku tridsiatých rokov minulého storočia, mal vizionár modernej architektúry možnosť študovať pod záštitou odborníkov v obore, akými boli Paul P. Cret, Zantzinger, Boil či Medar. Získal neoceniteľný rozhľad, vedomosti a chuť do návrhov vlastných projektov, ktorú ešte znásobila púť naprieč celou Európou trvajúca cca 2 roky.
Rýchle životné obdobie, počas ktorého bol súčasťou pri navrhovaní rôznych budov v rámci Philadelphie a dokonca sa stihol aj oženiť. Tou pravou mala byť Esther Israeli, ktorá sa taktiež pohybovala v architektonických kruhoch, ale podľa viacerých zdrojov z blízkeho Louisovho okolia nebola jeho jedinou partnerkou. Vzťah medzi Louisom a Esther, ale priniesol aj viacero pozitív a okrem iného to bolo aj založenie vlastného ateliéru, ktorý bol doslova odsúdený na úspech. Ten sa však nedostavil zo dňa na deň, pričom patričnú dávku uznania si od kritikov a verejnosti vyslúžil až na sklonku života, respektíve po smrti. Tá prišla neočakávane po náhlej zástave srdca dňa 17. marca roku 1974 na ceste domov z Indie. Nič na tom nemení ani fakt, že dlhé roky pôsobil aj ako profesor na univerzite, ktorú sám navštevoval (University of Pennysylvania) a taktiež na prestížnej Yale University v New Haven. Jeho odkaz a prínos pre svetovú architektúru je však nepopierateľný a prežíva s nami dodnes.
______________________________________________________________________________________________
Vôbec prvým väčším projektom spájaným s menom Louisa I. Kahna je Jersey Homesteads Cooperative Development v New Jersey z roku 1935. Z pozície sekundarného architekta prispel k výslednému dielu Alfreda Kastnera dokončenému pravdepodobne o 24 mesiacov neskôr. Nižšie máte možnosť vidieť skice od samotného rodáka z Estónska, ktorý mal ku kresleniu veľmi pozitívny vzťah už od detstva.
V čase trvania 2. svetovej vojny, tvoril držiteľ ocenenia AIA Gold Medal a taktiež RIBA Gold Medal prevažne rodinné typy stavieb a prvý veľký vlastný projekt prišiel až na konci roka 1953. Tým pravým miestom bola Art Gallery of Yale University, v ktorej v danom období pôsobil. Výsledkom je budova s obdĺžníkovým pôdorysom, pričom jej zovňajšok je takmer výhradne zabalený v skle. Na tú dobu pomerne netradičné a málo vídané riešenie, nás však dokáže zaujať aj dnes. Sladkou čerešničkou na torte je pre nás ale schodisko v tvare troujuholníka s oblým prepojením.
Nebudeme ale osobitne rozoberať každú stavbu, na ktorej sa častokrát nedocenený architekt z Philadelphie podielal a radšej vyzdvihneme tie najzaujímavejšie. Medzi širšou verejnosťou najznámejšie projekty z portfólia Louisa Kahna sú častokrát označované ako minimalistické a moderné, s čím sa stotožňujeme. Dokonca, to bolo hlavným dôvodom, prečo sme sa rozhodli pripraviť pre vás daný článok, keďže máme mimoriadne radi nadčasové myšlienky. A tie veru Louisovi určite nechýbali. Okrem práce na domácej pôde v Spojených štátoch, sa príležitostne vydal obohatiť svojimi projektami aj iné známe krajiny, ako napríklad Bangladeš, Izrael, Indiu či Pakistán. My Európania tak môžeme menovaným štátom len ticho závidieť, keďže na starom kontinente nemáme ani jednu jedinú stavbu, pod ktorou by bol Louis Kahn podpísaný. Postačiť nám tak budú musieť aspoň náhľady nižšie, vďaka ktorým ale budete môcť ľahko pochopiť genialitu architekta s estónskymi koreňmi. V prípade, že by ste radi zašli viacej do hĺbky života menovaného génia, tak odporúčame vzhliadnutie filmu s názvom My Architect, ktorý je zásluhou Louisovho syna menom Nathaniel Kahn. Neoľutujete.
Esherick House / Philadelphia (USA) / 1959
Salk Institute / San Diego (USA) / 1959
National Assembly Building / Dhaka (Bangladeš) / 1962
Exeter Library / New Hampshie (USA) / 1965
Franklin D. Roosvelt Four Freedoms Park / New York (USA) / 1974 / 2012 (realizácia)
Veríme, že vás majestátne stavby zo záberov vyššie zaujali minimálne rovnako ako nás alebo Kanyeho Westa pri rozhodnutí prezentovania kolekcie v prostredí nad týmto textom. Áno, práve v Franklin D. Roosvelt Four Freedoms Park-u sa konala extravagantná Yeezy Season 4 prehliadka. A či už Yeezyho milujete alebo naopak nemôžete vystáť, tak musíte uznať, že daný krok bol rozhodne trefou do čierneho. Ešte stále si myslíte, že móda nie je do značnej miery závislá na architektúre/dizajne? Nabudúce vám to rozhodne vyvrátime...
Na záver článku už pridáme len jednoduchú citáciu z úst samotného Louisa Kahna. -"Domnievam sa, že najinšpiratívnejším bodom, vďaka ktorému môžeme pochopiť architektúru, je pozrieť sa na miestnosť. Úplne obyčajnú miestnosť, ako na počiatok architektúry."
Pokiaľ viete aj o architektoch, respektíve architektonických alebo dizajnérskych štúdiách z našich končín, ktoré taktiež stoja za pozornosť širšieho publika, tak neváhajte a pošlite nám tip na e-mailovú adresu uvedenú v profile vyššie. Ďakujeme vám!
