Tentoraz zájdeme do jednej z najkrajších častí našej milovanej krajinky.
Ako ste si mohli všimnúť, za posledné obdobie sa vám snažíme prinášať čo najviac príspevkov týkajúcich sa zaujímavostí o našej krásnej krajine, pretože doma je doma a je potrebné sa dozvedať aj o vlastných prírodných, technických a iných pamiatkach roztrúsených po celom našom území. Ako príklady vám môžeme pripomenúť články o Bratislavskom hrade a jeho histórii, o tzv. slovenskom Stonehenge neďaleko Holíča alebo záhadnom vale na strednom Slovensku. Námetov máme k dispozícii veľmi veľa, a tak nám dovoľte vám predstavovať tie najrôznejšie lokality, miesta, sídla a desiatky ďalších vecí, ktoré by vás mohli zaujať. V aktuálnom článku sa teda presunieme do našich najvyšších kopcov na severe krajiny, kde sa nachádza známe pohorie Tatry.
Kto by ich nepoznal, no nie? Spomínajú sa aj v našej hymne a sú jedným z hlavných cieľov pre zahraničných, ale aj domácich návštevníkov. Okrem iného tvoria aj pomyselnú strechu Slovenska a ich krásou sa môžeme pýšiť široko-ďaleko. Poďme sa ale dôkladnejšie pozrieť na jednu ich časť nazývanú aj ako Mengusovská dolina. Leží v obklopení majestátnych tatranských štítov, ktoré sa tu týčia z každej strany a ponúkajú ľuďom pocit, akoby sa zrazu ocitli kdesi v srdci matky prírody poskytujúcej pokoj, kľud, svieži vzduch a mnohé dobrodružstvá. Jej končiny sú pre turistov poprepájané štyrmi hlavnými turistickými chodníkmi červenej, modrej, žltej a zelenej farby. My sme si stanovili za cieľ sa dostať jednak k Popradskému plesu a odtiaľ si vyšliapať niekoľko stoviek metrov až do lákavého sedla pod Ostrvou, ktoré by malo ponúkať prenádherné výhľady na ďaleké okolie. Takže, ako sa dostať k primárnemu cieľu, teda k Popradskému plesu? Predstavte si situáciu, že sa dostavíte na železničnú stanicu Poprad-Tatry, odkiaľ sa dá do tunajších končín ušetrením síl dostať vďaka Tatranským elektrickým železniciam, ktoré boli postupne budované už od začiatku minulého storočia. Pohodlne sa môžete nechať vyviezť až na zastávku Štrbské pleso, no keďže sme mierili na Popradské, tak sme vystúpili na rovnomennej zastávke povedľa potoku.
Každý zdatný cestovateľ sa po vystúpení z vagónu v novom prostredí ľahko zorientuje a pokojne vyrazí do cieľovej destinácie. Na naše prekvapenie sme nemuseli počas túry až po samotné pleso čeliť nejakým nerovnostiam na ceste, pretože bol naším smerom potiahnutý pekný asfaltový koberec prechádzajúci pomedzi roztrúsené domčeky až do hlbokého lesa smerujúc k neďalekému cieľu. O niekoľko desiatok minút sa človek dostane k spomínanému Popradskému plesu, kde si poľahky môže oddýchnuť aj v tunajších chatách. Aby ste nezostali o nič ukrátení, tak neuškodí si vymenovať aj niekoľko jeho vlastností. Ak sa po nenáročnej ceste konečne dostanete k jeho brehu, tak si môžete byť istí, že sa budete nachádzať v nadmorskej výške okolo 1 500 metrov nad morom. Jeho hĺbka dosahuje až 17 metrov, čo rozhodne nie je málo a na plochu zaberá takmer 7 ha. Priezračná a pokojná voda máva zvyčajne okolo 16°C. To sú základné fakty, poďme ale ďalej.
Keď si už Popradské pleso obehnete dookola a pokukáte si všetko zaujímavé, máte možnosť na pokračovanie v pochode. Na výber sú dve známe trasy, jedna vedie smerom k Hincovmu plesu (na západ) a druhá, navádzajúca turistov na východ, zasa ponúka výstup na sedlo pod Ostrvou. Ak sa rozhodnete ísť východnejšou trasou, čaká vás oveľa náročnejšia cesta ako doteraz. Sedlo pod Ostrvou sa totižto nachádza v nadmorskej výške 1 966 metrov nad morom, čo znamená, že musíte prekonať takmer 500 výškových metrov. Rozhodne sa ale nie je čoho báť a keď už sa vydáte na cestu, tak je dobré rátať s vyše hodinu a štvrť/pol dlhou cestou smerom do strmého svahu. Ľahko sa môže stať, že tunajší chodník sa ocitne pod snehom a ľadom, takže je lepšie si dávať niekedy aj pozor a zvýšiť opatrnosť počas prechodu. Keď už konečne začnete badať samotné sedlo, nastáva čas sa začať tešiť na prenádherný výhľad do okolia, pretože vám takmer nič nebráni v rozhľade.
Z jednej strany sa vám ponúkne samotná Mengusovská dolina a z druhej zasa pohľad smerom na Štrbské pleso a sídla ako Štrba, Vyšné Hágy a podobne. Nakoľko sme ešte mali dostatok energie, rozhodli sme sa vystúpiť ešte o niekoľko desiatok metrov vyššie, aby sme si dopriali lepší výhľad. Oplatilo sa. Síce ďalšia kamenistá cestička nám dala už celkom zabrať, zaslúžený oddych sme si dopriali na najbližšom vrcholku, odkiaľ bolo vidno snáď všetko. Nakoľko v závere roka zapadá slnko o čosi skorej, tlačiaci čas bol neúprosný a vydali sme sa na cestu k najbližšej zastávke TEŽ nachádzajúcej sa vo vzdialenosti cez tri kilometre.
Následne sme sa ako každý jeden tunajší návštevník vydali do centra okolia - do Popradu, kde bolo nutné počkať na vlak domov na miestnej železničnej stanici. Tá ale zrovna najprívetivejšia nebola, nakoľko bola jednak v rekonštrukcii (alebo to tak aspoň vyzeralo) a fakt, že sa po nej pohybovali desiatky čudesných živlov nevytváral zrovna najlepšiu atmosféru. To je tak z našej návštevy všetko. My sme si ju náramne užili a jednoznačne ju odporúčame každému jednému nadšencovi turistiky a krásnej (slovenskej) prírody.
