Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
28. novembra 2016, 0:06
Čas čítania 4:04
Tomáš Blahuta

Bratislavský hrad: symbol nášho hlavného mesta ukrýva bohatú minulosť

Bratislavský hrad: symbol nášho hlavného mesta ukrýva bohatú minulosť
Zdroj: Pixabay / peter89ba
ZAUJÍMAVOSTI BRATISLAVA HISTÓRIA
Uložiť Uložené

Poznáme ho snáď všetci, no zamýšľali ste sa vôbec niekedy, čo všetko ho už počas jeho existencie zastihlo?

Každé mesto má akýsi svoj vlastný symbol, vďaka ktorému sa zafixuje v hlavách mnohých ľudí vrátane domácich či zahraničných turistov z rôznych kútov zemegule. Výnimkou nie sú ani slovenské sídla roztrúsené v najrôznejších častiach našej republiky, vďaka čomu sa každé odlišuje od iného svojským spôsobom. Najvýraznejšia je u nás ale predsa len unikátna Bratislava ležiaca pri hraniciach s dvoma susednými štátmi - Maďarskom a Rakúskom, čím je svetovým rekordérom. Turizmus ide na Slovensku v posledných rokoch pomerne do dobrých čísel, no ešte stále máme rezervy vytvárajúce priestor pre mnohé zlepšenia. Témou aktuálneho článku ale nie sú záležitosti týkajúce sa zlepšenia nášho turistického ruchu, pretože sa konkrétnejšie pozrieme do spomínanej Bratislavy.  

bratislava
Zdroj: Unsplash/Martin Katler

Bratislava, známa aj pod staršími názvami ako Prešporok, Pressburg či Pozsony, je akýmsi centrom našej krajiny, kde sídlia dôležité úrady, orgány, firmy, inštitúcie a kde sa nachádza aj do očí bijúci kopec, na ktorom stojí krásny Bratislavský hrad. Môžeme ho považovať za akýsi bod, ktorý musí každý návštevník mesta odfotiť alebo sa naň ísť minimálne pozrieť, pretože Bratislava bez svojho hradu je ako Paríž bez Eiffelovej veže. Oba objekty sú symbolmi a obrazovými pojmami fixujúcimi ľuďom do hláv fakt, že sa jedná o dané mestá. Poďme sa teda v krátkosti, no hlavne účelne, pozrieť na minulosť jedného z najznámejších hradov na slovenskom území.

Odporúčané
Bizarný príbeh Napoleonovej mužskej pýchy: cisárov 4-centimetrový penis je považovaný za vzácny artefakt. Videlo ho iba 10 ľudí Bizarný príbeh Napoleonovej mužskej pýchy: cisárov 4-centimetrový penis je považovaný za vzácny artefakt. Videlo ho iba 10 ľudí 21. mája 2024, 9:30

Geograficky zosumarizované a zhrnuté, stavba sa týči na ľavom brehu najvodnatejšej rieky pretekajúcej cez Slovensko - povedľa mohutného Dunaja. Ako sme spomínali, ak sa sem chce ísť človek pozrieť, musí si vyšliapať cestu smerujúcu na neveľký hradný kopec (buď po chodníku alebo po nekonečných schodoch), ktorého najvyšší bod by sa mal nachádzať vo výške nad 200 metrov nad morom. Aby sme si ale ozrejmili dôležité fakty na drobné, pojem Bratislavský hrad zahŕňa všetky budovy a objekty na kopci, teda nejedná sa iba o samotný kráľovský palác, ktorý pozná snáď každý jeden Slovák. Zároveň sa jedná aj o dôležité strategické miesto, vďaka čomu dnes môžeme hovoriť o bohatej histórii celého miesta.

Bratislavský hrad
Zdroj: Unsplash/Jakub Sisulak

Poďme teda v krátkosti na virtuálnu cestu od najstarších čias až do súčasnosti. Nakoľko sme spomenuli, o aké dôležité miesto ide, ľudia sa sem hrnuli už oddávna. Po tunajšej zemi sa prechádzali nielen Kelti, ale aj slávni Rimania či naši predkovia Slovania a mnohé ďalšie národy. Každý z "nájomcov" si tu budoval svoje vlastné obydlia v podobe rôznorodých domov, aby sa cítili v bezpečí, a taktiež nezanevreli ani na výstavbu dôležitého opevnenia. Samozrejme po sebe pozanechávali aj zaujímavé predmety, veď napríklad po Keltoch našli archeológovia známu mincu BIATEC s vysokou historickou hodnotou a po Rimanoch máme zasa zvyšky nápisov, bežných predmetov a ďalšie drobnosti.

Počas sťahovania národov niekedy v šiestom storočí nášho letopočtu sa sem dostali naši predkovia, a tak sa začalo s výstavbou ďalších objektov. Vznikli hospodárske a obytné budovy, tiež aj vojenské stanoviská a nechýbal ani cintorín, kostol či palác. Cintorín a kostol už dnes na jeho pôde ale nenájdeme, pretože v roku 1221 so súhlasom vtedajšieho pápeža Honoria III. bol kostolík presunutý dole do podhradia, čím sa duchovný život na hradnom kopci skončil, pretože mnohopočetné návštevy bohoslužieb ohrozovali tunajšiu bezpečnosť. Následné roky prežité v uhorskom štáte plné vpádov Tatárov, Turkov a ďalších nebezpečných nepriateľov nútili obyvateľov, aby hrad čoraz lepšie zabezpečovali, a preto sa stavali nové, väčšie a účinnejšie bezpečnostné prvky. V následných storočiach sa podoba hradu stále menila a keby sme sa teraz mali ísť venovať daným prestavbám podrobnejšie, koniec článku by bol asi v nedohľadne. No musíme spomenúť aspoň známu prestavbu Žigmunda Luxemburského, ktorý spravil z vtedajšieho Prešporku hlavné sídlo celej krajiny. A práve preto bolo potrebné zlepšiť obranyschopnosť a zvýšiť reprezentatívnosť celého objektu. Stavebné práce boli naozaj intenzívne a práve v danom období, čiže v roku 1431, sa začal budovať aj slávny hradný palác. Následne mali na prestavby vplyv aj obdobia ako barok, renesancia a ďalšie, čo sa odrazilo najmä na jeho peknom interiéri.

Bratislavský hrad, bratislava
Zdroj: Unsplash / Dušan veverkolog

 Teraz sa ale povenujme jeho najsmutnejších časomDátum 28. máj 1811 zostane nielen v letopisoch Bratislavy, ale aj celého Uhorska smutný a nezabudnuteľný. V tomto nádhernom kráľovskom zámku, ktorý patril k pýche mesta a celej krajiny, vypukol 28. mája tesne pred svitaním z nevyspytateľných príčin na viacerých miestach oheň, ktorý čoskoro zachvátil strechu až tak, že táto kolosálna budova bola naraz celá v plameňoch (úryvok z prvých dlho vychádzajúcich novín v Uhorsku - Pressburger Zeitung, čo je v preklade Bratislavské noviny). Okrem spomenutého veľkého požiaru boli negatívami aj ešte skoršie odohrané udalosti ako napríklad presťahovanie miestodržiteľstva do dnešnej maďarskej Budapešti, ďalej poškodenie počas napoleonských vojen a keď sa dostal do rúk armády, stal sa už iba akýmsi miestom pre vojakov a stratil svoju reprezentatívnu funkciu, čiže akoby o neho nikto dôležitejší ani len riadnejšie nezakopol.

Dlho sa nič významnejšie s hradom nedialo, a preto vznikali (z pohľadu dnešného človeka) priam strašné myšlienky. Medzi ne patrili napríklad úvahy celý objekt zbúrať so zemou a buď na danom mieste postaviť vernú kópiu, alebo rovno nejaký politický objekt pre Slovensko, no uvažovalo sa aj o možnosti, že by sa do jeho priestorov mohli presťahovať niektoré fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, avšak ani tento krok nedostal zelenú. Postupne ale narastal aj tlak verejnosti, pretože symbol mesta nechcel nikto vidieť zdevastovaný. Čoskoro sa ale našiel istý pán s menom Alfréd Piffl, ktorý sa s veľkým odhodlaním pustil do práce a konečne sa na hradnom kopci začalo upratovať, čistiť, rekonštruovať a skúmať okolie, vďaka čomu bola čoskoro schválená aj jeho rekonštrukcia (najmä hradný palác). Následne sa kompletne opravoval ešte raz, až dostal dnešnú krásnu bielu podobu.

bratislavský hrad, bratislava
Zdroj: Unsplash / Falco

Najnovšie si s ním môžete spájať nedávne dokončenie barokovej záhrady umiestnenej v severnej časti hradu, kde sa nachádzajú sochy, fontána a zeleň dotvárajúca príjemnú atmosféru. Všetko by malo čo najvernejšie zodpovedať minulosti, a preto sa jej návšteva rozhodne oplatí:

bratislavský hrad
Zdroj: Creative Commons / Sintakso

V aktuálnych dňoch je Bratislavský hrad veľkou pýchou hlavného mesta, na ktorú je radosť sa pozerať. Pred zahraničnými návštevníkmi sa nemusíme rozhodne hanbiť. Aj jeho vnútorné priestory sú európskou špičkou, veď lídri rôznych krajín vrátane prezidentov, premiérov a predsedov parlamentov si ho počas svojich návštev len vychvaľovali. Je škoda, že v ňom dnes nesídli náš prezident, pretože sa jedná o jedno veľké reprezentačné sídlo, ktoré na Slovensku nemá konkurencie. No nechajme sa prekvapiť a jedného dňa sa možno dočkáme aj toho.

Domov
Zdieľať
Diskusia