S cestovateľkou Jankou Schweighoferovou sme sa porozprávali o tom, ako navštíviť ktorúkoľvek krajinu za čo najnižšie náklady (Rozhovor)

Tvrdí o sebe, že zbožňuje energiu, pohyb, ruch a veľmi ľahko ju vraj zlákate na dobré jedlo či víno. Chuť vyhľadať nové a nepoznané v kombinácii s fotografiou či blogovaním sa u Janky Schweighoferovej, čerstvej absolventky štúdií práv spojili nielen do obrovskej záľuby, ale aj do práce. Jej blog travelhack.me patrí bezpochyby medzi to najlepšie, čo sa v oblasti cestovateľských blogov dá na Slovensku nájsť. Preto sme sa s ňou porozprávali o tom, ako sa dostala k blogovaniu a o jej zážitkoch z ciest. Príjemné čítanie.

Dobrý deň, mohli by ste sa, prosím, tým čitateľom, ktorí vás nepoznajú, predstaviť?

Zdravím. Volám sa Janka, mám 25 rokov, nedávno som skončila štúdium práva. Mojou prácou je cestovať po svete a zbierať tipy a triky, ako na to šikovne a lacno. Založila som blog www.travelhack.me, kde zdieľam moje tipy, napríklad na to, ako dovolenkovať mesiac na Seychelách za 1300€ alebo 2 týždne na Maldivách za 900€. Okrem toho som čerstvo aj autorkou knihy Precestuj svet bez miliónov na účte, v ktorej som zrhnula celé moje cestovateľské know-how. Čitatelia ju nájdu jedine na mojom webe www.cestujbezmilionov.sk. Dôvodom, prečo robím blog a napísala som knihu, je, že chcem, aby ľudia na Slovensku videli a zažili aj iný svet ako je ten náš. Aby získali iný pohľad na život a ten iný pohľad potom priniesli domov na Slovensko. Cestovanie prináša otvorené mysle, šťastie a takých ľudí chcem mať okolo seba, tak si ich postupne vytváram. Keďže nemôžem nikoho prinútiť, aby cestoval, tak ukazujem na vlastnom prípade, ako sa dá cestovať šikovne a lacno.

Čo vás priviedlo k založeniu cestovateľského blogu?

Bola to úplná náhoda. Minulý rok sme si s priateľom povedali, že chceme skúsiť žiť jeden celý mesiac niekde v úplne inej realite, ideálne niekde na teplom, exotickom ostrovčeku. Tak sme sa dostali na Seychely, o ktorých som dovtedy počula iba toľko, že je to raj pre bohatých. A o tom, že je to raj, sme sa presvedčili. Ale pre bohatých? To sotva. V pohode som tam žila s mojím študentským rozpočtom a bol to najlepší mesiac môjho života. Kamoši sa nás pýtali, ako sa nám to podarilo, dávali veľa otázok. Tak som napísala o Seychelách bez miliónov na účte blog. Ten sa stal okamžite najčítanejším článkom na Slovensku a spolu si ho prečítalo viac ako 60 000 ľudí. Dostávala som kopec otázok, 2000 ľudí mi nechalo mail, nech sa im ozvem, ak budem robiť niečo s cestovaním. Následne som spravila workshopy o tom, ako cestovať takto šikovne a lacno. Odtiaľ to už bol iba krôčik k blogu. Nejako ma to vtiahlo, pozitívne. Odvtedy si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné. Momentálne ma žíví to, že cestujem po svete a zdieľam moje know-how s ostatnými, a to je pre mňa ako z rozprávky.

Čakali ste takýto úspech?

Vôbec! Predtým, ako som napísala blog o Seychelách, som nikdy nič nenapísala. Ešte aj zo slohov v škole na strednej som nemávala  super známky. To, že by niekto chcel čítať to, čo chcem povedať, bol šok. Ale milý šok.

Čo pre Vás znamená cestovanie?

Studnicu inšpirácie a nových zážitkov. Sú to také malé veci, ako napríklad, že zrazu plávate v priezračnej vode v Indickom oceáne popri mini vodných korytnačkách, ktoré sú trikrát menšie ako vaša dlaň, alebo že vás vezie autobusár, ktorého asi zabudli naučiť, že autobus má brzdy a cez 90-stupňové zákruty nad útesmi ide šesťdesiatkou. Je to o ľuďoch, zvykoch, jedlách, prírode. Nadchýňa ma vidieť iný svet. Mení mi to pohľady na život. Zrazu vidím, že to, čo máme tu doma na Slovensku, je len malá frakcia toho, čo vidieť môžeme. Znie to trochu ako klišé, ale cestovanie ma robí šťastnejšou a spokojnejšou. 

Aká je vaša súčasná profesia? Ako dokážete zladiť prácu s cestovaním? Na cestách ste, mám pocit, pomerne často

Pomerne často, no mojou základňou je a vždy bude Slovensko. Na cestách trávim približne 4 mesiace za rok, niekedy menej, niekedy viac. Je to hobby a práca v jednom, pretože to, že cestujem, ma živí. Ako som už spomínala, z jedného blogpostu sa vykľul blog a z toho kniha. Práve tá ma momentálne živí. Ľudia si ju kupujú, pretože chcú prehľadné a komplexné know-how, a to tam presne nájdu. Idem však ďalej a plánujem novinky. Už na konci novembra plánujem workshop o Filipínach – konkrétne, ako tam dovolenkovať šikovne a lacno, ďalšie veci budú prichádzať. Spoločným menovateľom však je ukázať ľuďom na Slovensku, ako cestovať šikovne, ako neplatiť zbytočne, kde ušetriť bez toho, aby sa znížila kvalita. Veď taká dovolenka na absolútne očarujúcich a exotických Filipínach stojí menej ako dovolenka v Španielsku. A zážitok? Ten je neporovnateľný.

Ktorú krajinu považujete za úplne NAJ a prečo?

Túto otázku asi nenávidia všetci, ktorí cestujú po svete. Je to ťažké. V čom najlepšia? Každá je niečím očarujúca. Ak mám ale fakt vybrať iba jednu, tak sú to Seychely, a to práve preto, lebo sa tam môj život doslova obrátil naruby. Deň pred odletom som dala výpoveď v práci a celý mesiac som strávila rozmýšľaním nad tým, čo vlastne chcem robiť. No a potom prišiel ten úspešný článok a všetko sa začalo.

Máte ešte vysnívané miesto, kam by ste sa chceli ísť pozrieť?

Určite. Neskromne, celý svet. Samozrejme, sú krajiny, ktoré sú viac atraktívne ako iné. Dosť ma lákajú ostrovy v Tichom oceáne, Austrália, Francúzska Polynézia. Je vo mne morský človek - mám rada biely piesok, palmy a lokálnu kultúru. Ale takisto ma lákajú aj kontroverzné krajiny, ako bol napríklad Irán, Izrael. Takže kontroverzné a exotické, týmito smermi sa poberá môj pomyselný bucket list.

Najkurióznejšia príhoda?

Prídeme na letisko do Iránu a ideme si vybaviť víza. Nikde nie je presne napísané, že to je možné, ambasáda nezdvíha. Polovica fór tvrdí, že na víza treba pozvanie (ktoré stojí 30€ na osobu), a potom sa trepať do Viedne po víza. V ďalšej polovici sa píše, že sa dá požiadať aj na letisku, že to niekedy trvá pár minút, inokedy pol dňa. Ceny sú vždy iné. Hotové kocúrkovo. My samozrejme ideme skúšať šťastie. Do Iránu prilietame bez víz. Rovno si dávam na hlavu hidžáb, zapínam mikinu. Dlhé nohavice sú samozrejmosťou. Prídeme k okienku a tam nám ujo dá papier, ktorý máme vyplniť na to, aby sme víza dostali – jupí, tak predsa sa to dá! Vyplníme papierik a odovzdávame ho. Ten istý ujo nám však povie, že to nestačí, že potrebujeme ešte poistenie a ďalšie papiere a potvrdenia. To nám nevedel dať všetko naraz?! Nevadí. Ideme si vybaviť poistenie. Nestačí im však, že máme poistenie do celého sveta, oni chcú presne to, čo predávajú v stánku oproti. Po minúte argumentovania už im stačí aj to naše. Mňa ale nikto nepočúva, lebo som žena. Následne nám ujo vezme pasy, niečo povie a odíde preč a je preč poriadne dlho. Pol hodinu, hodinu, hodinu a pol. Sme tam viacerí – Švajčiari, Kanaďania, Japonci a nikto nemá pasy. Začínajú sa nám v hlave tvoriť krízové scenáre, dokonca radšej ani nič nefotíme - nejako cítime, že to nie je dobrý nápad. Po hodine a pol príde do okienka iný ujo, po tom našom ani stopy. Ani po naších pasoch. Naopak, tento nový ujo vezme ešte ďalšie pasy. A znovu odíde. Čakáme, cítime sa ako v kocúrkove alebo možno ešte lepšie, ako z knihy Proces od Fanza Kafku. Nakoniec prichádzajú obaja pracovníci aj s asi 15 pasmi v ruke. Potrebujeme už len zaplatiť za víza a sme voľní. Ujo za okienkom každému na kúsok papiera rukou napíše sumu, ktorú má za víza zaplatiť. Mysleli by ste si, že to bude jednotná taxa? Omyl. Každý platí inak. Vyvolávame karmu a keď prídeme na rad, dostávame sumu 55€ na osobu. Švajčiar pred nami dostal 60€, zvyšných sme nevideli. Ideme k pokladni a tam zaplatíme. Dostaneme potvrdenie, víza a ideme preč, padá nám kameň zo srdca. Získanie víz do Iránu bolo našťastie to najhoršie, čo nás tam čakalo. Irán a jeho ľudia a jedlo nás očarili.

Na ktoré krajiny by si mal dať cestovateľ pozor a prečo?

Myslím, že až na vojnou a konfliktami zmáhanými krajinami je možné cestovať kamkoľvek. Záleží od nátury každého z nás. Tí, ktorí vyhľadávajú adrenalín, sa určite pôjdu potápať medzi žralokov do Eritrei. Tí, ktorých fascinujú iné náboženstvá, pôjdu do kláštorov v Indii. Tí, ktorí majú radi hory, pôjdu do Nepálu. Hlavné je neprepáliť svoje schopnosti a poriadne sa pripraviť. 

Čo by ste poradili tým, ktorí by sa chceli inšpirovať vašim blogom a začať cestovať vo väčšej miere po svete?

Začnite. Ak vás niečo láka, skúste to, akokoľvek to znie hrozivo. Prekážky tu budú vždy, najideálnejší čas začať cestovať je TERAZ. Ešte dnes kúpte niekam letenky, nech to už nejde zmeniť. A potom uvidíte, či je cestovanie pre vás to pravé orechové.

Ako si môže laik nájsť čo najlacnejšie letenky a cenovo prijateľné ubytovanie? Aké postupy zvoliť? Podľa čoho sa rozhodovať?

Ja som veľmi praktický človek, veľmi mi nejdú motivačné všeobecné komentáre. Preto aj tu uvediem veľmi konkrétne tipy:

1. Ak ste flexibilní čo sa týka času odletu (nemusíte odlietať a prilietať v konkrétne dni), odporúčam striehnuť na akcie a chyby, vďaka ktorým sa cena leteniek zníži niekedy až o polovicu. Takýchto dealov je kopec, no všetky ich zbiera táto stránka www.flightor.com. Nemusíte mať teda lajknutých milión stránok ani dostávať emailové upozornenia, stačí poznať túto jednu stránku. Ak preferujete Facebook, určite pomôže tento zoznam - nájdete v ňom každú lacnú a výhodnú letenku, ktorá bola uverejnená na Facebooku.
2. Ak máte konkrétne dátumy, kedy potrebujete letieť, využite vyhľadávače ako Kayak, Momondo, či Skyscanner. Odporúčam vyhľadávať vždy letenky z/do okolitých miest, nie len z Bratislavy, či Košíc. Sme v strede Európy a cesta do Budapešti alebo Prahy nám môže ušetriť 50% z ceny letenky. Super na takéto vyhľadávanie je vyhľadávač azair.eu - dá sa v ňom zvoliť viacero odletových a príletových letísk. Ak hľadáte letenky do exotiky, využite kayak.com. Pozor, každá jazyková verzia vyhľadávačov má iné ceny na tie isté letenky. Kayak.es má napríklad často výhodnejšie ceny ako kayak.com.
3. Snažte sa kupovať letenky 1-3 mesiace vopred. Krátko pred odletom bývajú často najdrahšie. Či a ako klesajú ceny si môžete pozrieť cez graf na www.azair.eu, takisto si môžete nastaviť cenové opozornenia.
4. Vždy si pred odletom pozrieť, ako sa dá dostať z letiska, aby vás neobabrali nejakí pofidérni taxikári – dá sa to perfektne na www.toandfromtheairport.com
5. Pozrieť si priemerné náklady na život buď na www.nomadlist.com, alebo na www.numbeo.com
6. Čo sa týka ubytovania, ja som veľký fanúšik bývania u lokálnych ľudí. Využívam na to Airbnb. Väčšinou je to o 30% lacnejšie a Airbnb dáva veľa kupónov a zliav. Takisto som na mojom blogu spísala tipy ako ceny ešte znížiť. Sú dostupné tu: http://travelhack.me/ako-najst-lacne-ubytovanie-vo-svete/

Čo robíte, keď práve necestujete?

Makám na mojom blogu, na knihe, na webke. To je presne tá mravenčia práca, ktorú nevidno, ale tvorí 80% mojej práce. Každý, kto chce mať blog, si týmto bude prechádzať. Mať blog totiž nie je hodinová záležitosť. Keďže je jednou z mojich hlavných hodnôt kvalita, napísanie jedného článku mi trvá viac ako päť hodín. Veľa času zaberie aj FB, marketing, aplikovanie nových nápadov (ktorých mám neskutočne veľa). Takisto na knihe som pracovala niekoľko stoviek hodín. Písaním, konzultovaním obsahu s ľuďmi z brandže, zisťovaním nových tipov, robením webky pre knihu. To, že robím sama na seba, je perfektné, no sama sebe som asi najprísnejšou šéfkou. Ako sa hovorí v kruhu podnikateľov, slobodne si vyberám, ktorých 6 hodín za deň budem spať. Ono to ale všetko stojí za to, pretože v konečnom dôsledku robím niečo, čo ma naozaj napĺňa.

Čo nesmie nikdy chýbať vo vašej batožine?

Skôr by som povedala, čo tam chýbať musí: príliš veľa oblečenia, veci, ktoré MOŽNO budem potrebovať a zásoby pre prípad núdze. Na cesty chodím s malou batožinou – batohom. Či je to týždeň, dva alebo tri. Bola som tak v Brazílii, na Balkáne, v Gruzínsku. Pokiaľ nemám konkrétny dôvod, prečo brať veľkú batožinu, neberiem ju. Mám ale zopár vychytávok na balenie, ktoré mi pomáhajú udržať batožinu malú, šetria miesto a pomáhajú. V mojom batohu nikdy nechýba miniuterák, ktorý zaberá 4x menej miesta ako klasický, merino tričká, ktoré nepáchnu ani po 3 dňoch nosenia, maska na spanie, melatonín, ak mením časové pásma, rolovateľná fľaša na vodu, kokosový olej, ktorý používam na varenie, pleť aj proti slnku, plavky, powerbanka, či offline Google mapy v mobile. S priateľom si väčšinou berieme aj kruhy na cvičenie, aby sme mohli cvičiť kdekoľvek budeme. Mali sme ich aj na Maldivách a tie pohľady domácich, keď nás videli cvičiť, boli na nezaplatenie. Oni tam totiž toto veľmi neriešia.

Kam máte namierené najbližšie?

Idem do raja, doslova. Toto miesto bolo už niekoľko krát oficiálne ocenené ako najkrajšie miesto na Zemi. A je to ostrov Palawan na Filipínach.

Záverom nechávame slovo Vám. Môžete čitateľom Refresheru odkázať čokoľvek, čo chcete.

Ďakujem. Mám jednu myšlienku, ktorá platí nielen pri cestovaní: „Vždy ide o to, čo hľadáš." Ak hľadáš nové riešenia a možnosti, nájdeš ich. Ak hľadáš prekážky, nájdeš tie. Ak hľadáš možnosti, ako cestovať šikovne a lacno, určite ti viem pomôcť na mojom blogu www.travelhack.me alebo v mojej knihe www.cestujbezmilionov.sk