Biblické monštrá využívajúce vo svoj prospech najväčšie ľudské slabosti.
V nasledujúcom článku si priblížime klasifikáciu démonov podľa biskupa a významného nemeckého teológa Petra Binsfelda, ktorý roku 1589 „odhalil“ spoločenskú pyramídu ríše tmy, určil vplyv jednotlivých bytostí na ľudské pokolenie a ich spojitosť so siedmimi hlavnými hriechmi (pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, hnev, obžerstvo a lenivosť ).
Lucifer – Pýcha
Najkrajší a najsilnejší z anjelov, blízky priateľ Božieho syna, plný majestátnosti a vznešenosti. Takto by sa dali v krátkosti opísať vlastnosti pyšného Svetlonosa, ktorý neskôr pohŕda činmi stvoriteľa a stavia sa proti božím zámerom. Mysliac si, že sa mocou a postavením môže rovnať Bohu, rozhodne sa Lucifer vzbúriť proti „krutovláde“ a prehlasuje, že sa nikdy nepoddá Kristovej autorite a svoje miesto v nebi si bude hájiť silou. Vzbúrený služobník sa rovnako stavia proti zákonom Stvoriteľa – tvrdí, že anjeli nepotrebujú žiadne zákony a náleží im plná sloboda v konaní i myslení. Tato šialená idea by ale v nebeskom raji započala chaos, Knieža nebies sa preto rozhodne zvolať lojálnych anjelov a zvrhnúť arcivzbúrenca spoločne s jeho lokajmi do pekelných útrob. Šíriteľ svetla a nádeje sa tak bez božej lásky stáva šíriteľom temnoty. Jeho verným sú odobrané krídla a stávajú sa z nich tí, ktorých netreba menovať – démoni. Ako prvé stvorenie, ktoré sa postavilo bohu, stáva sa zároveň aj tvorcom hriechu - princom pekla – kniežaťom pýchy a veliteľom nekonečných légií démonov. „Ako si spadol z neba, trblietavá hviezda, syn svetla! Ako si zrazený k zemi, zotročovateľ pronárodov! Však ty si povedal vo srdi svojom: Vstúpim do neba, nad hviezdy silného Boha vyvýšim svoje postavenie a posadím sa na jeho vrchol. Vstúpim na výsostný oblak, budem rovný najvyššiemu. A ty potom zvrhnutý si do pekla, preč na stranu do jamy.“
Mamon – Lakomstvo
V preklade „bohatstvo, majetok alebo poklad“, termín využívaný kresťanmi na hanlivé označenie nadmerného materializmu a neukojiteľnej túžby po bohatstve. Prvýkrát spomenutý v evanjeliu sv. Lukáša ako stelesnenie démona - náčelníka 50 légií určených k službe bohatých a majetných. V samotnej démonológií je Mamon označovaný za knieža hrabivosti, lakomstva, bohatstva a nespravodlivosti. Posadnutý démonom by sa tak mal vyznačovať chamtivosťou a túžbou získavania čo najväčšieho majetku. Slabosti, ktoré Mamon u hriešnika využíva, však nie sú len materiálne, význam býva širší, zahŕňa aj nelojálnosť, krádež či zákernú zradu. V Biblii Ježiš používa termín Mamon pri pohľade na Caesarovu podobizeň na minci, ktorá slúži ako symbol ziskuchtivosti a povyšovania sa na boha: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich mole a hrdza ničia a kde zlodeji kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničia ani mole, ani hrdza a tam zlodeji nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude držať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj Mamonovi.“
Asmodeus – Smilstvo
Démon vyskytujúci sa v biblickom spise Tobiáš a Talmdu, kde v pekelnej hierarchii zastáva post najvyššieho bankára a hlavného veliteľa 90 légií posadnutých nemravnosťou a sexuálnym besnením. Tieto dve vlastnosti sa stali jeho výstižným symbolom po tom, čo podľa jednej z legiend oklamal kráľa Šalamúna a zneuctil jeho hárem. V mnohých knihách zameraných na okultizmus vystupuje Asmodeus ako beštia s troma hlavami – býčou, ľudskou a baraňou. Má tiež hadí chvost, husie nohy a z úst mu šľahajú plamene. Aby toho nebolo málo, jazdí aj na pekelnom drakovi a v rukách drží mýtický oštep, ktorým zvoláva svojich služobníkov k boju. Predstaviteľ tretieho smrteľného hriechu má moc posadnúť mladé ženy a skrze nich rozbíjať manželstvá. Podľa jedného z príbehov je sexuálne priťahovaný nepoškvrnenými pannami, tie „chráni“ o svadobnej noci hrdúsením ich manželov. Démon klamstva, omylu, smilstva a žiarlivosti zviedol v podobe hada i samotnú Evu k prvému hriechu a spôsobil tak zatratenie ľudského pokolenia. Kniha Kladivo na čarodejnice opisuje jeho schopnosti ako všemocné. Ľudom, ktorí mu upíšu dušu, prepožičiava neviditeľnosť či vedomosti z astronómie, geometrie a aritmetiky.
Leviatan - Závisť
Prvýkrát spomínaný v knihe Enoch ako morský gigant symbolizujúci prvotný chaos a neoblomný vzdor voči Bohu. Démon nadobúdajúci počas apokalypsy telesnú formu kolosálneho monštra zosobňuje element vody, jeho neobyčajnú veľkosť opisujú biblické texty nasledovne: „Keď je smädný, vypije toľko vody, že morské vody nezískajú svoju silu nazad ani po sedemdesiatich rokoch“ a „ Keď je Leviatan hladný, vydá z úst také veľké teplo, že vody v hlbinách vrú. Na vrchole potravinového reťazca bez prirodzeného predátora sa jeho obetiam objavovali na koži nápisy o ich neodvratnom osude: „Som jeden z najstrašlivejších tvorov obývajúcich more. Meriam tristo míľ na dĺžku a tohoto dňa vstúpim do čeľustí leviatana.“ Táto hegemónia bola podľa kresťanského výkladu rozdrvená až Hospodinom, ktorý obludné monštru premohol v nerovnom boji a zvrhol do hlbín pekla. "Ty silou svoju rozdelil si more a rozdrvil hlavy drakov vo vodách." A "Ty si rozdrvil hlavy Leviatanovi, dal si ho za pokrm stvorením divočiny." Odvtedy je Leviathan pasovaný za jedného z hlavných princov pekla, presnejšie za knieža závisti, ktoré má bez milosti trestá hriešnikov previnilých týchto smrteľným hriechom. Podľa otca Sebastiena Michaelisa bola morská bytosť dokonca jedným zo serafov, ktorí údajne posadli sestru Magdalénu v Aix-en-Provence a nabádali ju ku svätokrádeži. Ako jedna zo štyroch modiel je Leviathan v Satanizme zastupiteľnom oxymoronu – dvoch protirečiacich celkov, to jest poriadku aj chaosu, je sním zároveň spojená voda a všetko s ňou súvisiace.
Belzebub – Obžerstvo
Pán múch, najbližší pobočník Kniežaťa temnoty a samozvané veľkoknieža veliace pri súdnom dni 95 légiám démonov rozosievajúcich po božej krajne smrť a násilie. Ako piatemu v pekelnej hierarchií je mu umožnené trestať hriešnikov previnilých obžerstvom a chamtivosťou. „Pán hnojiska“ v podobe čierneho hmyzu preniká do mysle mocných tyranov, neveriacich kňazov i prostých ľudí, pričom prostredníctvom nich činí tie najbrutálnejšie zverstvá. V polovici 16. storočia zaznamenáva démonológ Pierre de Loyer prípad istého posadnutého občana z Lyonu, ktorý sa pri vykonávaní exorcizmu zahrdúsil rojom múch. Meno Belzebub tiež niekoľkokrát zaznelo z úst Salemských bosoriek pri najhysterickejšom a zároveň poslednom veľkom hone na čarodejnice v Severnej Amerike. Spomínaný v židovskom i kresťanskom náboženstve dostáva v staroveku podobu kríženca muchy, osy a smrtihlava (nočný motýľ so žltou kresbou na chrbte pripomínajúcou lebku). Príchodom stredovekej inkvizície sa „spresňuje“ výzor démona - zahrňuje hada, ženu či muža s býčou hlavou. Podľa skúseností evokatérov z 18. a 19. storočia má moc aj nad „veľkými pánmi“, to jest politikmi, diktátormi, bankármi či úspešnými obchodníkmi, ktorým po upísaní duše vedie ruku pri dôležitých rozhodnutiach.
Satan – Hnev
Šiesta postava pekelnej hierarchie, inak nazývaná aj diabol či čert, má v dnešných časoch podľa biblických textov „ovládať celú obývanú zem“. Duchovný tvor, pravdepodobne vzbúrený anjel, ktorý sa svojou aroganciou vzpriečil všemohúcemu bohu, za čo bol zvrhnutý na zemský povrch, kde začal zvádzať ľudstvo do lži a hriechu. Pomocou svojich služobníkov nadobúda kontrolu nad hriešnikmi, fyzicky im ubližuje a stavia sa v ich živote do pozície sudcu a kata. Podľa stredovekých spisov sa pod jeho mocou nachádza 68 pekelných šľachticov, pričom každý z nich je obdarený mýtickými silami a nekonečnou armádou démonov. Ako súčasť nesvätej trojice (dualistický protiklad svätej trojice) je v démonológií spoločne s luciferom a belzebubom obávanou entitou, ktorá nadobúda najväčšiu moc o 3 hodine nočnej. Tento čas si pekelné sily násilím privlastnili a znesvätili, nakoľko existuje zaužívaná tradícia, že Ježiš Kristus zomrel o tretej poobede. „Knieža zloby“ či doslova „rozdeľovač“ sa ako predstaviteľ hnevu snaží prostredníctvom lživých znamení a podvodov využívať túto ľudskú slabosť a pomocou nej „ovládnuť pozemský svet“ Ústredná postava Satanizmu je uctievaná ako symbol silného individualizmu, monopolu a netoleranciu.
Belfegor – Lenivosť
Moabský boh prostopašnosti a sexuálnych orgií, ktorý bol ako falošná modla zvrhnutý svojimi prisluhovačmi do samotného pekla. V kabalistických spisoch popisovaný ako nezlomný pochybovač a odporca šiesteho serifu – božského rysu – krásy. Potenciálne obete láka na ich lenivosť, vytvára ilúziu rýchleho zbohatnutia, pričom medzi ľuďmi zasieva semeno nezhôd, závisti a hnevu, a to hlavne pri rozdeľovaní moci či bohatstva. „Najnižší z najnižších“ tak pomáha hriešnikom činiť objavy i pokrokové vynálezy s cieľom urobiť ich bohatých, povaľačských a bezbožných. Podľa démonológov zo 16. storočia nadobúda najväčšiu silu v apríli, objavuje sa v podobe krásnej ženy, ale i obrovského fúzatého démona so zakrivenými rohmi a špicatými pazúrmi. Podľa povesti bolo démonické knieža vyslané na príkaz lucifera na zem, aby zistilo, či naozaj medzi ľuďmi panuje manželské šťastie. Presvedčený o tom, že ľudské pokolenie nie je stvorene k životu v harmónii, obchádzal jeden dom za druhým. Belfegorove skúsenosti však pána temnôt presvedčili o tom, že zvesti sú nepravdivé a božia láska všemocná. Hlavný princ mizantropie a lenivosti prijal za svoje obľúbené číslo 1000000000000066600000000000001 ako odkaz k milovanému antikristovi.
