Vedci sa dodnes nevedia zhodnúť na spoločnom závere. Uznávaný astronóm však teraz priblížil najpravdepodobnejší scenár.
Podľa Biblie mala betlehemská hviezda oznámiť mudrcom narodenie Ježiša Krista. Ide však o skutočnú udalosť alebo len o biblický príbeh? Touto otázkou sa zaoberajú astronomickí, ale aj náboženskí nadšenci už niekoľko stáročí.
Či pred vyše dvetisíc rokmi došlo k skutočnému astronomickému úkazu, sa po novom snažil zistiť aj londýnsky astronóm, informuje IFLScience.
Jediný zdroj, ktorý túto záhadnú hviezdu alebo skôr nebeskú predzvesť opisuje, je Evanjelium podľa Matúša, napísané približne v roku 85 n. l. Biblia hovorí o „astre“, čo sa z gréčtiny síce prekladá ako hviezda, no mnohí pripúšťajú, že by to mohlo označovať aj iný kozmický objekt, ako napríklad planétu či kométu.
„Veľa sa diskutovalo o tom, čo by mohla byť betlehemská hviezda. Možným kandidátom by mohol byť neobvyklý úkaz, akým je supernova. Prípadne úkaz so silnou astrologickou asociáciou, akým je kométa či konjunkcia planéty alebo Mesiaca s hviezdou, ktoré mohli ohlasovať narodenie dôležitej osoby,“ vysvetľuje Dr. Greg Brown, astronóm z národného observatória Royal Observatory Greenwich v Londýne.
Niektorí však pochybujú, že udalosť nebeského zjavenia sa naozaj stala. Vzhľadom na jedinú zmienku o nej v Biblii si ľudia myslia, že ide o fiktívny prvok autorov tzv. Svätej knihy. „Aj napriek veľkému úsiliu zistiť, o čo išlo, si nemôžeme byť istí, či sa tento astronomický úkaz skutočne udial alebo či nejaký konkrétny úkaz bol v tom čase naozaj uznaný ako špecifický znak,“ dodal Brown.
No ak sa úkaz na nebesiach skutočne odohral, znamenalo by to zmenu nočnej oblohy, ktorú by vedci dokázali zaznamenať. Keďže hviezdy sa nepohybujú dostatočne rýchlo na to, aby sme si ich všimli voľným okom, jedna z interpretácií je taká, že do toho bola zapojená supernova. Taká hviezda sa stáva viditeľnou a jasnejšou len v dôsledku jej výbuchu.
Najskorší záznam supernovy dosiaľ mapujeme len do roku 185 n. l. Vtedy čínski astronómovia zaznamenali a opísali záhadnú „hosťujúcu hviezdu“, ktorá zostala na oblohe osem mesiacov. Ďalším známym príkladom je Keplerova supernova. Tá bola viditeľná na oblohe 18 mesiacov po jej objavení v roku 1604. To by však dalo biblickým mudrcom z Východu dostatok času na to, aby zbalili svoje ťavy a dostali sa do Betlehema.
