Spoznajte evolúciu najpopulárnejšieho žánru súčasnosti - od Supermana po veľkú revolúciu.
Komiksové filmy sa držia stále na vrchole diváckej popularity a zároveň aj na predných priečkach rebríčkov návštevnosti. Vždy tomu tak ale nebolo a tento subžáner prešiel dlhou a občas aj poriadne bolestivou cestou. Prvé adaptácie sa začali objavovať už od vzniku tejto literárnej formy. Väčšinou šlo o seriály a nie príliš podstatné filmy. Vyčnieva z nich hlavne celovečerná verzia seriálového Batmana. O nej a vlastne aj o celej histórii temného rytiera sa môžete viac dočítať tu a ešte aj tu.
Preskočme podivnú Barbarellu Rogera Vadima a skočme rovno do roku 1978, kedy mal premiéru prvý moderný zástupca žánru - Superman Richarda Donnera. Pristúpil k látke s úctou a predstavil publiku titulnú postavu v jeho neodmysliteľnej naivite pochádzajúcej z predlohy, no aj s mimoriadnou remeselnou zručnosťou špičkového filmára.
Producentom sa podarilo zaistiť rekordný rozpočet, hviezdy formátu Gena Hackmana a Marlona Branda do vedľajších úloh a množstvo prekážok počas natáčania. Počas celej výroby sa vízie producentov Salkindovcov s budúcim autorom Smrtonosných zbraní alebo Mavericka nedokázali stretnúť a neskôr to malo nemilé následky.
Problematická produkcia, s ktorou štáb bojoval, však nebola vo výsledku vôbec poznateľná a najikonickejší superhrdina s tvárou Christophera Reeva slávil ohromný úspech. Počítalo sa s ním od začiatku, takže súčasne sa natáčalo už aj pokračovanie. Tu však tvorivá cesta Richarda Donnera narazila na egá producentov. Tí chceli poňať dvojku výrazne odľahčenejšie a akčnejšie než režisér.
Následkom toho bol ešte pred ukončením výroby vyhodený a nahradený Richardom Lesterom. Množstvo materiálu skončilo na podlahe strižne a konali sa obrovské pretáčky. Ako môžete vidieť, podobná prax a producentská neúcta k tvorivej vízii nie je moderným výmyslom, ale fungovala v Hollywoode už od nepamäti. Aj napriek týmto problémom sa návrat muža z ocele vydaril komerčne a relatívne aj kvalitatívne. Donner sa k svojmu dielu vrátil až v roku 2006 s Director´s cutom a ukázalo sa, že jeho verzia je omnoho životnejšia ako to, čo sa púšťalo divákom v čase premiéry. Dôležitejšie však je, že sa komiksové adaptácie začali pomaly prebúdzať k životu.
Projektom ako Swamp Thing od Wesa Cravena alebo trojke Supermana tentoraz už v takmer čisto komediálnom podaní, sa však nová vlna naštartovať nepodarila. Obrovský neúspech Káčera Howarda z produkcie Georga Lucasa a už vyložene B-čkové tretie pokračovanie a spin off Supermana Supergirl zrazili v očiach divákov komiksovky na úplne najnižšiu úroveň. Tlačenie na komediálnu pílu sa neosvedčilo.
Točilo sa tak stále hlavne pre video (relatívne slušný Punisher s Dolphom Lundgrenom, pekelný Kapitán Amerika Alberta Pyuna) alebo televíziu (Flash, návrat Hulka s Louiom Ferrignom). No v tom čase už prebehla svetom filmu podstatná udalosť. Úspech Smrtonosnej pasce ukázal tesne pred ukončením studenej vojny, že hrdinom akčného filmu už nemusí byť vyšportovaný svalovec. Éra tradičného akčného filmu začala svoj ústup z prvej blockbusterovej ligy a diváci si žiadali niečo nové.
Štúdio Warner Bros. to pochopilo a po vyše dekáde pustilo do výroby nákladnú celovečernú verziu Batmana pod taktovkou Tima Burtona a ten sa stal zjavením. Vizuálne orgie, originálna temná atmosféra podporená fantastickou hudbou Dannyho Elfmana a svižný príbeh očarovali milióny divákov. Jack Nicholson vytvoril jednu z najviac ikonických postáv nielen svojej kariéry, ale aj celej kinematografie, Michael Keaton sa ukázal ako ideálny predstaviteľ temného rytiera a Kim Basinger bola krásna ako vždy.
Niektorí kritici dielu síce vyčítali prílišnú prostoduchosť a slabú charakterovú prekreslenosť titulnej postavy, no väčšina recenzií bola nadmieru spokojná. Celosvetový Box Office hlásil vyše 410 miliónov dôvodov, tvorcovia sa tak okamžite pustili do pokračovania. Už tu bolo zjavné, že klasický akčný film je na ústupe a prichádza nová doba hrdinov - kostýmových hrdinov. Vysoko štylizovaný hit po 11 rokoch od Donnerovej klasiky ukázal, kadiaľ vedie cesta. Nájsť správne ladenie však trvalo ešte vyše dekádu.
Rok po Batmanovom triumfe prichádza Dick Tracy Warrena Beattyho. Ten sa po Burtonovom vzore snažil čo najviac priblížiť ku kreslenému predobrazu. Herecké obsadenie obsahujúce, okrem samotného režiséra napr. Al Pacina, Dustina Hoffmana alebo dokonca Madonnu bolo skvostné, no aj napriek trom Oscarom a stomiliónovým zámorským tržbám bolo prijatie nejednoznačné zo strany divákov aj kritikov. Podobný osud neskôr stretol nepochopiteľne aj pokračovanie príbehov temného rytiera pod názvom Batman sa vracia. Hit tak musel prísť z nezávislej scény.
A stala sa ním adaptácia Ninja korytnačiek. Aj keď tu úspech pramenil skôr z mimoriadnej popularity kresleného seriálu, a nie svojho komiksového pôvodu. To isté platí aj pre Adamsovu rodinu. Ďalšie pokračovania korytnačiek síce už nepadli na tak úrodnú pôdu, no Hollywood sa konečne prebral a začalo sa vo veľkom adaptovať. A väčšinou nie príliš kvalitne. Filmy ako Sám doma a bohatý, Tank Girl alebo Timecop rozhodne neboli tituly, ktoré by menili dejiny.
Osobitou kapitolou je do distribúcie nikdy neuvedená verzia Fantastickej štvorky z producentskej dielne B-čkovej legendy Rogera Cormana. Medzi tie lepšie počiny z tohto obdobia patria nedocenený The Shadow s Alecom Baldwinom, populárna Maska s komediálnym živlom Jimom Carreym alebo Darkman Sama Raimiho premiérovaný tesne po Burtonovej klasike.
Prvý menovaný sa snažil kráčať v temnom duchu predlohy a komerčne kruto vyhorel. Veľmi slušná žánrovka od tvorcu Highlandera s výbornou hudbou Jerryho Goldsmitha mala fajn atmosféru, množstvo vizuálnych vychytávok, no nohy jej podrážal nevhodne obsadený Alec Baldwin. Druhý stavil na rodinnú zábavu a účtovníkov veľmi milo potešil. Carreyho exhibícia je doteraz televíznou trvalkou, ale so svojou výrazne temnejšie ladenou predlohou mnoho spoločného nemal.
S projektom Sama Raimiho je to trochu komplikovanejšie. V tej dobe budúci režisér Spider-Mana sa neúspešne pokúšal získať práva na sfilmovanie Batmana a Shadowa. Nakoniec sa rozhodol napísať pôvodný príbeh o obhorenom vedcovi mstiacom sa za svoje znetvorenie a ochraňujúcom svoju lásku. V hlavnej úlohe sa predstavil Liam Neeson. Raimi svoje dielo koncipoval ako poctu hororom štúdia Universal z 30. rokov, no v jadre išlo o klasický superhrdinský príbeh s maskovaným pomstiteľom. Výraznejší úspech nezaznamenal, no aj napriek slabučkej trikovej stránke priviedol na svet výbornú temnú a štýlovú žánrovku. Po premiére filmu sa dokonca štúdio Marvel rozhodlo vydať tri zošity venované tejto postave.
Najzaujímavejšie z tohto obdobia však ponúkol na celovečernej ploche debutujúci Alex Proyas so svojou Vranou. Na tento film sa bude bohužiaľ navždy spomínať hlavne kvôli tomu, že bol pri ňom nehodou usmrtený syn Bruca Leeho, Brandon. Tragickou udalosťou poznačený projekt sa nakoniec podarilo dokončiť a patrí k vrcholom komiksového filmu nielen 90. rokov. Audiovizuálne podmanivé a príbehovo silné dielo vo svojej dobe zapadlo. Postupom času sa však stalo kultom aj vďaka svojim kvalitám, nielen okolnosťami svojho vzniku. Dúfajme, že dlho pripravovaný remake s Jasonom Momoom sa mu kvalitatívne priblíži.
Komerčné výsledky ukazovali, že verné adaptácie sa mimo svojej cieľovky neuchytia a začalo sa prispôsobovať masovému publiku nepoznamenanému kreslenými zošitmi. Najviac na to doplatil Sudca Dredd. Sylvester Stallone bol po Cliffhangerovi opäť na koni a pre stelesnenie hrdinu, ktorý je výrazný hlavne vďaka spodnej časti svojej tváre, bol ideálnym predstaviteľom. Na svoju dobu veľkorysý 90-miliónový rozpočet a výrok hlavnej hviezdy o tom, že ľudia chcú vidieť jeho tvár, a nie helmu, dávali tušiť, že tvorcom nebude predloha svätá.
Z plánovaného hitu sa nakoniec vykľul trapas po kvalitatívnej aj finančnej stránke a česť vysokorozpočtových adaptácií zachraňoval opäť záchranca z Gothamu. Aspoň čo sa týka komerčného ohlasu. Batman navždy nebol bohvieaký film, no stále bol na tom lepšie než tragický Batman a Robin, ktorý túto sériu na čas pochoval. Ďalšie svetielko nádeje rozsvietili Muži v čiernom. Tí varili podľa rovnakého receptu ako Maska a zabodovali hlavne u nenáročného rodinného publika. Štúdiá chápali, že adaptácie komiksov diváci ešte nedokážu brať ako regulérne filmové diela, ale iba ako nenáročnú zábavu pre najmenších alebo geekov.
Pokus o temnejšie uchopenie sa nevydaril ani tvorcom Spawna, takže česť subžánru musel zachraňovať Blade. Štýlová, krvavá zábava s cool hlavným hrdinom v podaní Wesleyho Snipesa možno nie je tak úžasná, ako by sa patrilo, no v dobách kvalitatívneho temna sa jej podarilo získať dostatočne silný kultový status a veľkú fanúšikovskú základňu. Na prechod do áčkovej ligy to však stále nestačilo.
Všetky menované snímky totiž nezakrývali svoj pulpový charakter a väčšinového diváka nemali čím osloviť. Talentovaný a etablovaný tvorcovia sa, až na výnimky, podobnému druhu kinematografie vyhýbali a na výsledných dielach to bolo poznať. Možno aj to bol jeden z mnohých dôvodov, prečo James Cameron nenatočil svoju plánovanú a vysnívanú verziu Spider-Mana. Snaha oživiť Supermana s tvárou Nicolasa Caga v réžii Tima Burtona, o ktorom pojednáva dokument The Death of "Superman Lives": What Happened?, sa nakoniec taktiež nepodarila.
Komiksovky aj naďalej ostali doménou debutantov a neskúsených filmárov pochádzajúcich z vôd videoklipov a reklám. Ich účelom bolo ukázať čo najviac efektných spomaľovačiek, kamerových prostocvikov a hlučného soundtracku. To všetko s obmedzeným rozpočtom a nudnými príbehmi slúžiacimi ako niť, na ktorú sa navliekajú gorálky v podobe efektných akčných scén. To, čo dve dekády skvele fungovalo v tradičnom akčnom žánri, hlavne v spojitosti s produkčnou dielňou Dona Simpsona a Jerryho Bruckheimera (Skala, Top Gun), tu nepadalo, aj vďaka druholigovým tvorcom a nízkym nákladom, na úrodnú pôdu.
RECENZIA: The Batman
3. marca 2022 o 13:30
Vyzeralo to tak, že komiksový film bude ešte veľmi dlho podradnou zábavou, v lepšom prípade buď pre uvedomelých (Vrana) alebo v horšom pre nenáročných (takmer všetky ostatné spomínané filmy) divákov. Vtedy však prišiel neočakávaný zvrat, a vy už asi tušíte, čo máme na mysli. O tom si však povieme už čoskoro v ďalšej časti.
Ktorý z filmov z tohto obdobia máte najradšej nás môžete prezradiť už tradične v našej diskusii.
