Marcela s priateľom vytvorili vizuálnu cestu okolo sveta a dokumentovaním štýlu odievania poukazujú na kultúrne rozdiely.
Marcela sa narodila a vyrastala v Bratislave, no už dlhé roky žije vo Francúzsku, kde okrem iného pracuje na televíznych projektoch a rada cestuje. V roku 2012 sa s priateľom vybrali na cestu okolo sveta a vďaka ich jedinečnej myšlienke sa stali turistami s náplňou, ktorou bola práca na vlastnom unikátnom projekte Around the world in 80 styles. Na úvod vám prezradíme podstatu tohto úspešného projektu, a tou je fotografická dokumentácia štýlu odievania umožňujúca nám bližšie spoznať kultúru, tradície, no aj ekonomickú situáciu v jednotlivých krajinách. Viac vám k tomu už povie samotná spoluautorka Marcela a okrem toho, ako to s projektom vyzerá v súčasnosti, sa s vami podelí aj o jej doterajšie zistenia, postrehy a zaujímavé zážitky.
Ahoj, Marcela, vitaj medzi nami. Mohla by si sa nám na úvod v krátkosti predstaviť, povedať nám o sebe niekoľko slov?
Ahojte, ďakujem za príležitosť. Volám sa Marcela Makarová a pochádzam z Bratislavy, odkiaľ som v roku 2000 ako 16-ročná odišla do Francúzska na gymnázium. Vtedy som si povedala, že prečo to neskúsiť, no a už tam žijem šestnásty rok, z čoho vyplýva, že už nie som najmladšia. Vyštudovala som právo a v poslednom ročníku som sa špecializovala na mediálny sektor. Následne som si našla stáže v médiách, po dobu piatich rokov som robila v jednej veľkej TV produkčnej firme, bola som tiež asistentkou réžie v divadelnej hre a približne pred rokom som sa pustila na voľnú nohu a rozvíjam projekty pre televíziu a web, venujem sa stand-upu a pomedzi to cestujem. S mojím priateľom Philippom-Henrym sme kreatívne duo, teda aspoň my sa tak nazývame.
Začneme tým najaktuálnejším a tým je skutočne zaujímavý projekt AROUND THE WORLD IN 80 STYLES, ktorého si autorkou alebo teda spoluautorkou, aby sme boli presnejší. Skús nám ho bližšie priblížiť, povedz nám o čom je a aká je jeho hlavná myšlienka.
Around the world in 80 styles je spontánnou fotografiou ulíc sveta, s ktorou sme začali v roku 2012, no je to aj mobilná výstava, články a plánovaný knižný projekt. Samozrejme, máme aj Instagram a tešíme sa rastúcemu počtu followerov. Myšlienkou ATW80styles je vizuálna cesta s mottom: „Od štýlu k štýlu, od portrétu k portrétu. Objavujeme svet cez ľudí, ktorí ho obývajú. Každý portrét je stretnutím a zároveň aj pozvánkou na cestovanie.“ Ulice sú totiž permanentnou módnou prehliadkou, ktorá vypovedá o krajine a jej kultúre, o mravoch, ekonomickom bohatstve, podnebí a o tom, či sú tradície živé alebo nie. Nás zaujíma štýl v danej krajine, ktorý je širším pojmom než móda. Naším hlavným cieľom je mať vizuálne zaujímavé portréty a pre tých čo sa zaujímajú viac, rozdiely v štýle nabádajú na zamyslenie sa nad kultúrnymi rozdielmi.
Chris a Elyza, Sydney, Austrália
Kevich a Leakena, Phnom Pénh, Kambodža
Akihiko, Daisuke a Hiroki, Kjóto, Japonsko
Ako ste s priateľom prišli na takúto myšlienku?
Keď sme sa rozhodli ísť na cestu okolo sveta, povedali sme si, že by sme radi boli turistami s akousi náplňou naviac. Dokumentovať fotograficky štýl ľudí, ktorých sme stretávali, bolo pre nás zaujímavé a relatívne ľahko zrealizovateľné. Nápad rozprávať cestu okolo sveta skrz ľudí a ich ošatenie sme ponúkli jednému magazínu a po začatí spolupráce sme pre nich začali písať články s odkazmi na naše portréty.
Koľko krajín ste v rámci vášho projektu zatiaľ navštívili a ako dlho ste boli na cestách?
Od roku 2012 sme fotografovali ľudí približne v tridsiatich rôznych krajinách, pričom naša najdlhšia súvislá cesta trvala 10 mesiacov a bolo to v období rokov 2013 a 2014.
Jane, Londýn, Veľká Británia
Murakami, Tokio, Japonsko
Vicky, Šanghaj, Čína
Pokračujete s tým aj v súčasnosti a plánujete aj v budúcnosti alebo to bola len jednorazová záležitosť?
Pokračujeme s tým aj dnes a plánujeme s tým pokračovať aj v budúcnosti. Akonáhle niekam cestujeme, či už vo Francúzsku alebo v zahraničí, berieme so sebou fotoaparát a fotíme a fotíme. Projekt momentálne pokračuje výstavami a hľadaním vydavateľa pre knihu.
Ak už spomínaš výstavy, máte ich za sebou viacero. Povieš nám, kde všade sa už odohrali?
Mali sme česť vystavovať v rámci známeho módneho veľtrhu Who’s Next v Paríži, ďalej to bolo v Lyone v jednom z concept store a potom opäť v Paríži, no tentokrát to bola galéria.
Ktorá krajina ťa najviac oslovila a prečo je tomu tak?
Ťažko vybrať iba jednu, no určite ma fascinovala Bolívia, pretože je to krajina ako z inej planéty, je tam množstvo prekvapivých scenérií. Už len samotná nadmorská výška štyritisíc metrov nad morom spôsobuje neobvyklé telesné pocity. Je tam chudoba, no aj práve preto sú domorodá kultúra a folklór stále veľmi živé.
Ďalej to bolo Japonsko, pretože Japonci sú vo všetkom veľkí perfekcionisti, a to doslova vo všetkom. Či už je to gastronómia, architektúra, technológie. Ako turista sa tam cítite výborne, klape to tam ako hodinky, avšak za tým všetkým je obrovský spoločenský tlak vyvíjaný na každého jedinca.
Mám rada tiež Mexiko, konkrétne Yucatánsky polostrov, pretože je tam krásne more, jaskyne a mayské pyramídy. Je to dokonalé spojenie prírody a kultúry na jednom mieste.
Chan a Lili, Hanoi, Vietnam
Imara a Jordanka, Havana, Kuba
Na svet sa pozeráš skrz toho, čo majú ľudia na sebe. Aké je tvoje doterajšie zistenie? Je možné na základe štýlu spoznať danú krajinu, prípadne náturu určitého národa? Podaril sa vám váš zámer, ktorý ste si vytýčili?
Určite to má výpovednú hodnotu. Oblečenie je späté s kultúrou, podnebím, či bohatstvom krajiny. Každý región sveta si zachováva svoje charakteristické vlastnosti: motív, tkaninu, strih. Všetky tieto prvky štýlu hovoria o kultúre a o tom, ako bola v priebehu dejín tvarovaná cudzími vplyvmi. V súčasnosti je vidieť dopad globalizácie, ktorá vedie k určitej homogenizácii a tiež zaujímavým kombináciam modernosti a tradícií.
Keď porovnáme napríklad štýl ľudí v Austrálii a v Bolívii, je tam viditeľný rozdiel. V Austrálii, v Sydney napríklad, si ľudia veľmi zakladajú na výzore, sú vyšportovaní, pekne oblečení, ženy nalíčené a podobne. Bolívia, naopak, ostáva ešte stále pomerne chudobnou krajinou, a tak sme tam veľa módne oblečených ľudí v západnom zmysle slova nestretli. Ľudia sa obliekajú jednoducho a prakticky a tým, že domorodá kultúra je tam stále veľmi silná, častokrát je vidieť aj ich tradičné oblečenie.
Emma a Vanessa, Sydney, Austrália
Sammi a Abhi pôvodom z Indie, dlhodobo žijúci v Sydney, Austrália
Martha, Yampupata, Bolívia
Povieš nám aj nejakú zaujímavosť?
Áno, samozrejme. Zo zaujímavostí môžem spomenúť napríklad to, že v Kambodži je vidieť na uliciach ženy v pyžame. Vedia, že sa jedná o nočné oblečenie, no jeho nosenie sa ujalo aj počas dňa, pretože je praktické, pohodlné a ukrýva telo pred zrakmi aj pred slnkom.
Kanitha, Phnom Pénh, Kambodža
V takej Číne sa už zopár rokov rozvíja trend, že zaľúbenci sa navzájom dolaďujú alebo sa obliekajú úplne rovnako. Niet teda divu, že niektoré značky ponúkajú oblečenie vyrobené špeciálne pre páry.
V Bolívii sú zas vizuálne pútavé takzvané choly, teda domorodé ženy s vysokými klobúkmi a objemnými sukňami. Hovorí sa, že klobúky boli pôvodne určené pre robotníkov, ktorí v Bolívii v minulom storočí stavali železnice, no mužom boli príliš malé, a tak ich šikovný obchodník predal miestnym ženám s tým, že tieto klobúky sú najnovším módnym trendom v Európe. Nikomu ale neunikne, že klobúky sú príliš malé aj pre ženy. Vraví sa tiež, že poloha klobúka vyjadruje rodinný stav ženy, teda či je vydatá, slobodná a podobne. Domorodé ženy, ešte donedávna diskriminované, dnes poukazujú na ich pôvod a tradície s rastúcou hrdosťou. Existujú dokonca aj ich módne prehliadky. Za seba môžem povedať, že prísť do dediny, kde je oslava v plnom prúde a kde desiatky takto oblečených žien tancujú, je ozajstný zážitok.
Tancujúce choly, Bolívia
Kto je fotografom a ako fotenie okoloidúcich prebieha? Aj sa s nimi porozprávate?
Fotografom je môj priateľ a ja popritom kladiem niekoľko otázok. Ľudia sú odfotení tak, ako ich stretávame na ulici. Zakaždým keď niekoho zaujímavého zbadáme, ideme za dotyčným, poväčšine ho oslovím ja, na niečo zaujímavé sa ho opýtam a priateľ tú osobu nafotí. Naše kritérium na fotenie je jednoduché - štýl osoby nás musí niečím zaujať bez ohľadu na to, či sa jedná o tradičné, každodenné, veľmi módne alebo výstredné oblečenie, či je to pracovná uniforma alebo školská rovnošata. Pochopiteľne, najčastejšie sa stretávame s ľuďmi oblečenými v ich každodenných outfitoch.
Máte spomedzi fotografií aj niektorú, ktorá je vašou obľúbenou?
Obom sa nám páči Lydia z Uyuni v Bolívii. Chystá sa na školský ples, na ktorý rodičia nie sú pozvaní a jej zaujímavý outfit, vážny výraz tváre a veľká torta v jej rukách vytvára naozaj nezvyčajný celok. Fotila som ju ja a som na to pyšná.
Lydia, Uyuni, Bolívia
Písali o vás zahraničné médiá a dokonca váš projekt zdieľal aj Adam Levine. To znamená, že boli len pozitívne ohlasy?
Ah, Adam Levine? Cool. Nevšimla som si to a ďakujem za upozornenie. Zatiaľ máme pozitívne ohlasy a ako spomínaš, momentálne o nás píše viacero zahraničných portálov a časopisov, a teda sa dá povedať, že náš projekt ešte raz obletel celý svet. Keď sme s PH začínali, boli sme si vedomí univerzálnej dimenzie projektu, nakoľko fotografie nepotrebujú žiaden ďalší preklad a to sa pravdepodobne zapáčilo aj ostatným.
Táto otázka bude mimo projektu, keďže vieme, že v rámci neho outfity ako také nehodnotíte. Zavítala si aj na Slovensko a konkrétne si fotila v Bratislave. Ako by si zhodnotila módu v našich uliciach?
Ako si povedala, nesnažíme sa hodnotiť, či je niekto dobre alebo zle oblečený, takže tak ako otázka, tak aj odpoveď bude mimo projektu. V Bratislave som bola po dlhom čase a všimla som si, že sa to „zozápadniarčilo“. Značkám sa podarilo dobyť náš trh a jeho konzumentov, hurá! :-) Stále je tu však cítiť nižšiu životnú úroveň v porovnaní s Parížom alebo Seoulom napríklad a zároveň mám pocit, že ľudia si tu na oblečenie potrpia menej ako inde na západe.
Luca, Buenos Aires, Argentína
Lee Shua, Šanghaj, Čína
Matumoto, Tokio, Japonsko
A čo ty a móda? Máš k nej pozitívny vzťah alebo veľmi neriešiš?
Móda je pre mňa zaujímavá už len preto, že je to jeden z aspektov danej kultúry, doby a podobne. Móda môže byť až umením, no na druhej strane takzvaná fast fashion stelesňuje priveľký konzumerizmus spätý s ignorovaním škandalóznych podmienok, v ktorých sa lacnejšie oblečenie vyrába. Ja osobne si dávam pozor na to, ako sa obliekam a prináša mi to určité potešenie. Je to jeden zo spôsobov, ako vyjadriť svoju osobnosť, či náladu. Je v tom určitá dávka predvádzania sa, exhibicionizmu. Obliekame sa aj kvôli pohľadu druhých. Móda však nie je moja vášeň, nezasväcujem jej svoj život, netrávim premýšľaním nad ňou niekoľko hodín denne. To zas nie. Obliekam sa, no nepreháňam to a nekupujem si desiate tričko v poradí, ktoré nepotrebujem. K tejto otázke by som ešte dodala, že šaty nerobia človeka. Aj veľmi zaujímaví ľudia môžu mať nulový štýl a opačne.
Čiže móda je pre teba zaujímavá, v istom zmysle ti prináša potešenie, no nie je stredom tvojho vesmíru. Ako by si charakterizovala svoj štýl a kde najradšej nakupuješ?
Môj štýl je premenlivý, náladový. Jeden deň vyzerám tak, druhý zas inak. Mení sa to z večera do rána. Častokrát na mne možno nájsť niečo zvláštne, nekonvenčné, až divné by som povedala. Nerada nakupujem, pretože mám pocit, že je to strata času a je to ako droga. Je vedecky potvrdené, že nakupovanie dokáže stimulovať náš mozog, a teda ani ja tomu nie vždy odolám. V takom prípade to však vybavím radšej na internete.
Kori, Puerto Maldonado, Peru
Kanitha, Phnom Pénh, Kambodža
Ak si ochotná sa s nami o to podeliť, tak sa ťa opýtame aj na plány do budúcna.
Plány do budúcna? Rada by som písala pre humoristické seriály a robila na reláciách so zaujímavým obsahom, či už sú to aktuality, humor alebo kultúra.
Marcela, veľmi pekne ti ďakujeme za čas, ktorý si s nami strávila a prajeme ti veľa pracovných aj osobných úspechov.
Aj ja vám veľmi pekne ďakujem, držte sa.
Raja, Marrákeš, Maroko
Saya, Tokio, Japonsko
