Jaroslavu zamestnáva jej talent pretavený do originálnych svadobných a spoločenských šiat akoby vystrihnutých zo slovenskej rozprávky.
Vlastnoručne vyšívané ľudové motívy, starostlivo vyberané materiály, dokonalé podanie výsledku a okamžitá chuť znovu pracovať sú charakteristickými znakmi tvorby nadanej slovenskej návrhárky Jaroslavy Wurll Kocanovej, ktorá nám v rozhovore odpovedala na niekoľko zaujímavých otázok. Jej práca okrem hodín strávených v ateliéri, kde kreslí, šije a vyšíva, zahŕňa tiež prechádzky lesmi a horami, no aj brodenie sa snehom a riekami, pričom výsledkom celého tohto procesu je spojenie krásnych šiat a krásnej prírody.
Ahoj, Jarka. Sme radi, že ťa tu máme a na úvod ťa poprosíme, aby si sa čitateľom našej stránky v krátkosti predstavila. Čomu sa aktuálne venuješ a kto vlastne si?
Ahojte, moje celé meno je Jaroslava Wurll Kocanová a som návrhárka. Spolu s manželom a našou dcérkou sme ostali žiť v mojej rodnej dedinke Cabov, kde tvorím a pracujem. Ateliér mám priamo v dome, kde bývame a tu sa vyrábajú tie naše rozprávkové kusovky (nielen) pre budúce nevesty. Okrem svadobných šiat sa venujem aj tvorbe spoločenských šiat, vyšívaných opaskov a kabeliek, no tým len okrajovo a vyrábam ich iba ako doplnok k modelom na prehliadky. Najnovšie sa púšťam aj do navrhovania kolekcií šiat na denné nosenie. Netvorím manufaktúrovo a snažím sa, aby každý jeden kus bol originál, tak ako aj každá jedna žena je jedinečná. Mojou podstatou je, aby ju šaty ešte o kúsok pozdvihli.
Ak dovolíš, vrátime sa k tvojim začiatkom a opýtame sa ťa, ako sa to všetko začalo. Ako sa z teba stala módna návrhárka a kedy si zistila, že to je cesta, ktorou sa chceš v budúcnosti uberať?
Nemala som žiadny konkrétny cieľ a ako malá som túžila byť všetkým, okrem toho byť návrhárkou. Chcela som byť cukrárkou a keď som na oblohe pozorovala hviezdy a lietadlá, tak zas astronautkou a pilotkou. Z výšok sa mi však krúti hlava, takže to by som určite neprešla testami. Neskôr som sa naučila pliesť a podvedome ma to stále viac ťahalo k šitiu. Strihala som mamine sukne a blúzky, zo starých ponožiek som šila bábikám a plyšovým hračkám svetre, aby im nebola zima, čiže takéto boli moje začiatky.
Pamätáš si na svoje prvé šaty, ktoré si ušila? A existujú ešte aj dnes?
Ak sa počíta aj to, keď som ešte nevedela šiť, no stroj ma lákal, tak to boli puzdrové šaty z kára. Latku som si nastavila poriadne vysoko, pretože z kára je šiť naozaj ťažké, štvorce musia pekne zapadať, no vtedy mi to vôbec neprekážalo a bola som unesená z pocitu, že šijem na šijacom stroji a nie ručne. A či ešte existujú? Zrejme už nie. Ani moje svadobné šaty, ktoré som si ušila, už neexistujú. Postrihala som ich a ušila z nich nové. Bolo mi ich ľúto a nechcela som, aby zapadli prachom.
V súčasnosti máš vlastnú značku, povedz nám o nej niečo viac.
Áno, mojou značkou je moje meno Wurll Kocanova. Atelier de couture je po francúzsky krajčírsky ateliér, a tak vzniklo Atelier de couture Jaroslava Wurll Kocanova. Ako som už spomínala, venujem sa prevažne tvorbe svadobných a spoločenských šiat a začalo sa to pozvaním na svadbu a tým, že som nemala čo na seba, no a tak som si ušila šaty a dala do toho to svoje. Chcela som, aby to bolo slovenské a začala som sa pohrávať s myšlienkou vložiť ľudové výšivky priamo na šaty, ako ich súčasť. Všetky naše výšivky sú ručne vyšívané, nepoužívame stroje, netlačíme ich, ani ich nefarbíme. S vyšívaním mi pomáha moja teta, bez nej by som stíhala tak dvojhodinový spánok, ak nie menej. Snažím sa zakomponovať výšivku aj do svadobných šiat a spájam ju s modernou krajkou, klasickou slovenskou madeirou a prírodnými materiálmi.
Tvoje šaty pôsobia snovým, romantickým dojmom, väčšinou sú v jemných odtieňoch, no nevyhýbaš sa ani dramatickej čiernej a ako spomínaš, zdobia ich pestrofarebné ľudové motívy, krajky, flitre a korálky. Prečo je tvoja tvorba taká, aká je a kde nachádzaš inšpiráciu?
Inšpiruje ma všetko naokolo, no moju tvorbu ovplyvňujú predovšetkým ľudia a to čo sa im páči, pretože tvorím pre nich. Snažím sa ich počúvať a dať to dokopy, aby následne vznikla kolekcia. Niekedy sa mi páčia samotné látky alebo krajky. Stane sa, že uvidím látku a hneď si z nej predstavím šaty. U mňa je to tak, že ak si niečo dopodrobna nakreslím na papier, naskicujem, potom ma podľa toho už nebaví šiť. Radšej mám obyčajnú skicu a to, ak z nej môžem postupne vyťahovať detaily. Veľakrát sa mi stáva, že z mojich nákresov sa nakoniec vykľuje niečo úplne iné.
Hovoríš, že ťa inšpirujú ľudia, a že ich počúvaš. Prispôsobuješ sa aj špeciálnym požiadavkám svojich zákazníčok?
Zbieram si informácie, v hlave si ich ukladám a potom tvorím. Prispôsobujem sa aj klientele, to je pravda. Ak si pýtajú dlhé rukávy, zahalený, prípadne odhalený chrbát, snažím sa myslieť na tieto požiadavky a dať ich na látku.
Opíš nám, prosím ťa, proces výroby jedných šiat. Čo všetko na ich výrobu potrebuješ, ako to prebieha a koľko času pri tom stráviš?
Navrhujem a tvorím sama, no aby som stíhala, s výšivkami naviac mi pomáha teta. Najprv si vyberám krajky a látky, tie sa snažím vyberať naozaj dôkladne. Stane sa však, že dodávatelia mi z objednanej látky pošlú iný odtieň. Aj preto sú moje šaty jedinečné, ktoré ani ja sama nedokážem skopírovať. Každé šaty si vyžadujú iný postup a čas. Teraz pri dcérke je to aj dvojnásobok času, čo strávim pri jedných šatách, no ak si jeden deň vystrihnem potrebné diely, na druhý deň ich už chcem vidieť na figuríne pozošívané. Ak šaty nie sú príliš zložité a sú bez výšivky, na ďalší deň sa dolaďujú detaily. Keď však ide o zložité šaty, napríklad s ručne našívaných flitrami, tu sa dá hovoriť o týždňoch a pri výšivkách dokonca o mesiacoch.
Navrhuješ a šiješ iba pre ženy?
Áno, zakotvila som pri dámskej móde. Nevenujem sa pánskej a ani detskej móde, hoci ma o to žiadajú. Občas niečo ušijem pre dcéru, ale to je všetko. Navrhujem a šijem svadobné a spoločenské šaty, hoci niekomu by sa pri pohľade na našu oficiálnu stránku mohlo zdať, že svadobné tam nenašiel. Tým, že modely nefotíme s okázalým líčením, účesom a dokonalou svadobnou kyticou, sa naše šaty na prvý pohľad neradia k svadobným. Našu klientelu tvoria najmä nevesty, ktoré nechcú byť klasicky biele, chcú sa odlíšiť a radšej by siahli po iných svetlých odtieňoch. Nevravím však, že bielej sa vyhýbam. Okrem šiat na takéto udalosti, šijem aj šaty na bežné nosenie a tiež pletiem a háčkujem.
Venuješ sa tomu, čo ťa baví a napĺňa. Prezraď nám, čo máš na svojej práci najradšej?
Najlepší pocit pre mňa osobne je, keď dokončím uzávierku pri zipse, zapnem šaty, zavesím ich na vešiak a poviem si: „Konečne sú hotové, môžem ísť na ďalšie.“
Kedy tvoríš a koľkokrát týždenne by sme ťa mohli nájsť v tvojom ateliéri?
Pred tehotenstvom som bola v ateliéri doslova každú minútu, až sa mi manžel smial, že som sa mala vydať za ateliér a nie za neho. No a teraz sa situácia trochu zmenila. Počas tvorby kolekcie máme termín, ktorý musíme stihnúť, vtedy som v ateliéri stále, keď sa dá. Ak sa však netvorí kolekcia, tak vyšívam alebo tvorím iba menšie záležitosti. Vyšívaniu sa venujem väčšinou na obed a večer, keď dcéra spí a nehrá sa mi s niťami. Snažím sa tvoriť aj keď nespí, no keďže sa musím venovať aj jej, nie je to viac ako dve hodiny.
Spolupracuješ so slovenskými šperkárkami, pričom ich výtvory výborne dopĺňajú tvoje výtvory. Môžeš nám o vašej spolupráci povedať niečo viac?
Spolupracovať so šperkárkami som začala, keď ma jedna z nich oslovila s otázkou, či by som jej neušila šaty na obhajobu práce a veľmi sa mi páčilo, ako sa šaty so šperkami vzájomne dopĺňali. Nebola to však klasika ako náušnice a k nim šaty, ale v tomto prípade bol šperk súčasťou modelu, bol našitý priamo na šatách, ktorý sa dal podľa vkusu nositeľky dať dole. Myslím si, že spolupráca sa nám podarila, a tak sme to skúsili znova, no tentokrát s kovovými ozdobami do vlasov. Opäť sme nechceli poukázať na šperky samotné, ale skôr len doplniť šaty o venčeky, ktoré v tom čase na Slovensku neboli až tak rozšírené. Každopádne sa teším na ďalšie spolupráce, pretože je stále čo vymýšľať.
Na fotografiách sa nachádzajú šperky od slovenskej šperkárky Zuzany Zliechovcovej
Nedalo sa nevšimnúť, že tvoje modely sú zakaždým vynikajúco nafotené, dávaš si záležať na prostredí, kvôli peknému záberu a správnej atmosfére fotíte v snehu, v riekach, na horách a na lúkach, čo naozaj chválime. Povieš nám kto stojí za objektívom, ako také fotenie prebieha, kde všade sa už odohrávalo a čo všetko to obnáša?
Ďakujeme veľmi pekne, pochvalu si ceníme. Za objektívom stojí môj manžel a ja pózujem. Máme však aj iné modelky a tie podľa možností meníme. Miesta si vyberáme náhodne, šaty so mnou chodia naozaj všade. Na dovolenky, pracovné cesty, rodinné oslavy. Podvečer dcéru uložíme do kočíka a vyberieme sa fotiť do lesa. Malá spí, ja sa hrniem cez potok, po mokrom lístí, manžel na mňa z druhej strany kričí, nech si nezlomím nohu... Takto to vyzerá. :-) Raz sme fotili v malom lesíku, manžel fotil modelku a ja na nich kričím, že tam majú diviaka. Stáva sa naozaj všeličo. Fotenie v zime mi neprekáža, no prezliekanie áno. Vtedy je to naozaj príšerné. Ja som si z fotenia zatiaľ odniesla len boreliózu a dúfam, že ma už nič podobné nečaká.
Už nejednej neveste si spríjemnila jej veľký deň. Kde všade sa tvoje šaty ocitli a vycestovali aj do zahraničia?
Sú to najmä svadby a plesy. Keďže žijeme na východe Slovenska, je ťažšie šatami preraziť na významných slovenských podujatiach, no objavili sme sa na Bratislavských módnych dňoch a vždy sa ich veľmi radi zúčastníme, ak nám vychádza čas. Šaty posielame do celého sveta, o slovenské výšivky majú záujem aj ženy za oceánom. Spomenúť môžem napríklad Thajsko, arabský Omán, ale aj našich „susedov“ z Luxemburska.
Čo sa podľa teba musí páčiť žene, aby si zadovážila model od teba?
To je naozaj ťažká otázka. Každá žena sa v prvom rade musí v mojich šatách cítiť dobre, či už majú folklórnu výšivku alebo nie. To je základ. Každej sedí iný strih, iný odtieň. Ak napríklad budúca nevesta vyzerá v mojich šatách vynikajúco, ale necíti sa v nich dobre, nemôžem jej ich nanútiť. Základom je pocit.
Ako najradšej trávi módna návrhárka čas, keď aspoň na chvíľu nie je módnou návrhárkou?
V lese, na lúke, na prechádzke s dcérou a mojím psíkom, ktorý je vraj zimným psíkom hoci sa so mnou rád slní na deke. Mimo ľudí a internetu.
Ak dovolíš, na záver sa ťa opýtame na tvoje plány do budúcna.
Ďaleké plány si nerobím, robím si iba také menšie, sezónne. To znamená, čo bude v kolekcii, kedy ju dokončím, koľko kolekcií za jednu sezónu vyrobiť. Najbližšie nás čaká väčšie fotenie a prehliadka v Košiciach a potom sa už len tešiť na sneh, sánky a Vianoce.
Jarka, veľmi pekne ti ďakujeme za rozhovor a čas, ktorý si s nami strávila a prajeme ti veľa osobných aj pracovných úspechov.
Ďakujem krásne aj ja a pekné dni do redakcie prajem.
