Japonsko je preslávené svojimi desivými historkami. Poďme sa na niektoré pozrieť bližšie.
V nasledujúcom strašidelnom diele zavítame do krajiny vychádzajúceho slnka. Osobitá kultúra a zvyky si žiadajú aj odlišné legendy a príbehy. Japonsko je krajina povestná svojimi miestnymi legendami a najrôznejšími lokalitami, pri ktorých nejednému tuhne krv v žilách. Celosvetovo preslávenou oblasťou je nepochybne les Aokigahara, o ktorom sme vám priniesli článok už dávnejšie. Krajina pozostávajúca zo štyroch hlavných ostrovov toho ale ponúka oveľa viac. Banícke mesto, ktoré vďaka úpadku ľudia postupne opúšťali, vyzerá na pohľad akoby skôr všetci zmizli z večera do rána. V lesoch Japonska sa tak razom môžete ocitnúť ako v minulom storočí. No ani husto osídlené veľkomestá nie sú o strašidelné príbehy ukrátené. Dôkazom je výšková budova v Tokiu, ktorá je označovaná za jedinú strašidelnú stavbu takých rozmerov. O tom už ale viac nižšie.
Sunshine 60
Sunshine 60 je názov presláveného 60-poschodového mrakodrapu v Tokiu. Medzi rokmi 1978 – 1991 bol najvyšší v celom Japonsku. Obrovský mrakodrap vo veľkomeste nie je práve typickým miestom, kde by sme hľadali paranormálne javy, no opak je pravdou. Stačí sa trocha presunúť do minulosti. Celá 240-metrov vysoká budova totiž leží na bývalej väznici Sugamo. Tá bola primárne určená ako tábor pre japonských politických zločincov, no postupom času tu väznili aj disidentov, špiónov a vojnových zajatcov. V časoch americkej okupácie tu pobyt za mrežami trávilo okolo 2000 ľudí, mimo iných aj sám bývalý premiér Hideki Toyo. Niektorým sa toto miesto stalo zároveň aj popraviskom.
V roku 1971 bolo väzenie uzatvorené a o pár rokov neskôr sa začalo s výstavbou obrovského komplexu. Už od začiatku stavby sa začali diať nevysvetliteľné veci. Celá výstavba bola sužovaná rôznymi prekážkami a nehodami. Veľa robotníkov tu za čudných okolností prišlo o život. Robotníci začali vyhlasovať, že duše mŕtvych väzňov ich chcú pochovať. Aby sa o budove nezačali na verejnosti šíriť rôzne legendy a tajomné príbehy, kompetentní vymysleli sladký názov „Sunshine 60“. Ale ani to akosi nepomohlo, keď sa len pár dní na to začali o novostavbe šíriť podivné príbehy. Ľudia okamžite hlásili záhadné zjavenia. Najmä údržbári a upratovačky, ktorí sa starali o čistotu a chod budovy často pozorovali tiene na stenách, počuli krik, smiech či stonanie. Široká verejnosť sa zasa sťažovala na náhle pocity chladu. Bežne hlásený bol aj výskyt zvukov pripomínajúci škriabanie na podlahu a búchanie. Strašidelné je ale najmä to, že všetky javy majú byť prítomné až do dnešného dňa. Verte či nie, ale Sunshine 60 je jediný mrakodrap na svete, ktorý je považovaný za strašidelný.
Nichitsu - mesto duchov
Nichitsu je bývala banícka obec ukrytá medzi horami. Ešte okolo roku 1600 sa tu ťažilo zlato, neskôr železo a zinok. V roku 1937 bane kúpili Nichitsu Corporation a tým sa zmenil aj názov mesta. V roku 1965 dosiahla oblasť pomyselný vrchol osídlenia, keď sa počet obyvateľov vyšplhal na 3000. Približne pred 40 rokmi začali rodiny opúšťať svoje domovy, pretože bane neboli viac ziskové. Keď čakáte polorozpadnuté obydlia, ste na omyle. Domy sú na prihliadajúce okolnosti pomerne zachovalé, aj keď premáčané a navlhnuté. S balením si nikto príliš veľké starosti nerobil, keďže dodnes tu sú k videniu všetky osobné veci podobne ako v Pripyati na Ukrajine. Stále sa tu nachádzajú karaoke prehrávače, plyšové hračky, oblečenie, nespočetne pornografie a rôzne iné veci.
Návštevou mesta sa presúvame zároveň aj v čase, keďže všetko je minimálne 30 rokov staré. Cesta vedúca do mesta je veľmi úzka, strmá a točitá, no to zvedavcom nerobí žiadny problém. Jednou z najnavštevovanejších je nemocnica nachádzajúca sa v južnej časti. Nechýba pôvodné vybavenie a nástroje. Nachádza sa tu operačná sála a niekoľko izieb pre pacientov aj personál, v ktorých sú dodnes fľašky s rôznymi chemikáliami a liekmi, zubné protézy a staré röntgeny. O prítomnosti duchov síce nik nehovorí, ale už len samotný výzor mesta je mierne apokalyptický a vo svojej podstate aj desivý. A všadeprítomné ticho to len znásobuje.
Tunel Kiyotaki
Celosvetovo preslávený ako jedno z najzáhadnejších miest Japonska. Tunel Kiyotaki bol postavený v roku 1927 ako súčasť železnice Atagoyama. Nachádza sa neďaleko veľkomiest Kyoto a Kameoka. Dôvodom zvláštnych výjavov má byť rad úmrtí, ktoré sa stali priamo v tuneli alebo v jeho blízkosti. Už samotná výstavba pripravila o život mnoho robotníkov, keď tu pracovali v nepredstaviteľne náročných podmienkach. Nedostatok spánku, stravy, únava a vyčerpanie sa stali nemálo z nich osudnými. Samovražedné pokusy takisto nie sú pre túto oblasť žiadne tabu. Známy je príbeh ženy, ktorá skočila z vrchu tunela priamo na cestu. Dodnes majú byť v noci v tuneli počuť jej výkriky.
Legendy vravia o duchoch mŕtvych, ktorí môžu byť videní posádkou auta v noci v spätnom zrkadle alebo v zrkadle ešte pred tunelom. Pre dotyčných to má znamenať krutú smrť. Povestná je aj dĺžka tunela, ktorá sa má v rámci dňa meniť, no oficiálne údaje hovoria o 444 metroch (číslo 4 je v Japonsku chápané ako prekliate). Vnútri tunela sa často objavuje bolesť hlavy a závraty. Aj keď tento jav sa dá tiež vysvetliť zlou ventiláciou a nahromadením výfukových plynov. Čiernymi písmenami sa zapísala aj svetelná signalizácia pred tunelom, ktorá sa v noci niekedy zvykne meniť z červenej na zelenú, čo má za následok mnoho smrteľných nehôd, keďže tunel je jednosmerný. I keď v poslednej dobe nehôd ubúda, svoju povesť si drží aj naďalej.
Dedinka Inunaki
Príbeh o horskej dedine v prefektúre Fukuoka je tak zvláštny a desivý, že o jej existencii mnoho ľudí dodnes pochybuje. Jedná sa o veľmi zvláštne a kompletne izolované osídlenie hlboko v lesoch, ktoré je zahalené rúškom tajomstva. Pred dedinou má byť údajne postavený nápis, na ktorom sa píše „Ústavné zákony Japonska tu neplatia.“ Taktiež sa povráva o zvedavcoch, ktorí sa vydali po stopách Inunaki, no späť sa už nikdy nevrátili. O obyvateľoch údajnej dediny sa toho veľa nevie. Keďže tu neplatia žiadne zákony, aspoň nie také ako v našom svete, legendy sú naozaj hrozivé. Niektoré zdroje hovoria o ľuďoch s úplne odlišnými hodnotami, stúpencov extrémnych morálnych praktík, ako je kanibalizmus, incesty a vraždy. Príbeh zachádza ešte ďalej, keď si trúfa tvrdiť, že obyvateľstvo bolo (alebo je) tvorené výhradne z kanibalov žijúcich tu už po stáročia. Iné zdroje hovoria, že celá osada bola vyvraždená a od 2. svetovej vojny je opustená. Telefóny a iné moderné technológie tu nefungujú, no to môže byť do určitej miery spôsobené aj samotnou vysokohorskou lokalitou. Veľmi zlú povesť si vyslúžila aj priehrada v okolí. Pri stavbe priehrady mali v minulom storočí zomrieť desiatky ľudí. Stala sa tak lákadlom samovrahov, ktorých telá sa už nikdy nenašli.
