Ráno 20. marca 1995 sa zmenilo na horor. Sarínový útok v tokijskom metre zasiahol tisíce ľudí, spôsobil chaos, smrť a odhalil temnú tvár náboženského fanatizmu
Tokio je mesto, ktoré nikdy nespí a jeho metro je jedným z najvyužívanejších dopravných systémov na svete, ktoré denne prepravuje až 6,84 milióna cestujúcich. Pondelok 20. marca 1995 bolo bežné ráno a v metre sa hemžili ľudia, ktorí sa tlačili na staniciach. Na linkách Marunouchi, Hibiya a Chiyoda sa tisícky cestujúcich spoliehali na to, že sa dostanú do práce či do školy včas.
Nikto netušil, že sa všetko zmení v priebehu niekoľkých sekúnd. V jednom z vagónov sa ľudia z ničoho nič začali cítiť zle. Na začiatku to bol len bežný pocit nevoľnosti, ktorý si väčšina cestujúcich nespojila s ničím, čo by mohlo ohroziť ich život. Potom sa začali diať desivé veci.
Cestujúci mali ťažkosti s dýchaním, ich oči začali slziť a niektorí začali panikáriť. Vzduch v metre sa naplnil smrteľným plynom rozširujúcim sa medzi ľuďmi, ktorí nemali čas reagovať. Na tvárach mnohých sa objavili známky paniky, niektorí začali zmätene hľadať spôsob, ako opustiť vlak a zachrániť sa.
Ešte predtým, než si prečítaš celý príbeh tragédii v tokijskom metre, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto, ak sa ti naše články páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Útok, ktorý si nikto nevšimol, až kým nebolo neskoro
Prvotné príznaky ako slzenie očí, ťažkosti s dýchaním či pocit nevoľnosti sa premenili na vážnejšie symptómy. V niektorých vagónoch začali ľudia odpadávať, zvracali alebo strácali vedomie.
Niektorí sa pokúšali opustiť vlak, no dvere sa jednoducho nedali otvoriť. Metro, ktoré malo slúžiť ako bezpečný spôsob dopravy, sa smrteľnou pascou. Ľudia sa snažili zhlboka dýchať, no vzduch sa stával čoraz nedýchatelnejším.
Záchranné tímy sa dostávali do metra len postupne a pomaly. Hlavný problém vraj bol, že nie každý si hneď spojil symptómy s niečím smrteľným. Keď sa záchranári konečne dostali k niektorým z cestujúcich, už bolo neskoro.
Vlakové stanice sa začali plniť ľuďmi, ktorí sa ledva držali na nohách. Mnohých z nich bolo okamžite potrebné transportovať do nemocníc. Lekárov a sestry okamžite mobilizovali, aby sa postarali o stovky postihnutých.
Väčšina obetí bola vystavená chemickému plynu, ktorý rýchlo zasahoval ich nervový systém a dôležité orgány v tele.
Vzhľadom na to, že nikto ešte nevedel o akú hrozbu konkrétne ide, nebolo možné okamžite správne identifikovať spôsob liečby. Podozrenia z útoku chemickými zbraňami sa potvrdili až vtedy, keď laboratóriá začali analyzovať vzorky vzduchu a zistili prítomnosť toxických látok, píše Britannica.
Po dvoch dňoch skúmania zistili, že útok spôsobil sarín, nervovo-paralytická chemikália, ktorá napáda nervový systém, píše Science Direct. Je to bezfarebná tekutina, ktorá sa rýchlo mení na plyn. Funguje tak, že blokuje nervový systém – doslova vypne schopnosť tela ovládať svaly, čo vedie ku kŕčom, duseniu a nakoniec smrti. Stačí len malé množstvo a je smrteľný, preto je extrémne nebezpečný.
Lekári a zdravotníci v nemocniciach v Tokiu museli čeliť obrovskému počtu pacientov, ktorý sa pohyboval v tisíckach zranených.
Kto je za tým?
Keď sa situácia stabilizovala, vyšetrovateľom sa konečne podarilo získať kľúčové informácie o tom,
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kto bol za celým útokom.
- Čo sa v skutočnosti v metre stalo.
- Aké zdravotné následky mali ľudia otrávení plynom.
- Aký trest postihol páchateľov.
- Koľko ľudí nakoniec zomrelo a koľko bolo zranených.
