Višňa si svoju rozlúčku poriadne užil.
Na začiatku 21. storočia prežila naša reprezentácia svoje najlepšie obdobie v histórii samostatnosti, keď sme do roku 2003 skompletizovali medailovú zbierku a aj preto označujeme túto generáciu hráčov za zlatú. Mnoho hráčov z nej už zavesilo korčule na klinec a už len spomíname na ich majstrovstvo, keďže ďalšia zlatá generácia je naozaj v nedohľade, no a včera sa so svojou kariérou rozlúčil ďalší člen tejto legendárnej zostavy, sympatický obranca Ľubo Višňovský, na ktorého korčuľovanie a strelecké chúťky budeme vždy spomínať.
Aj preto zorganizoval Ľubo rozlúčkový zápas na štadióne v Bratislave, aby mohol dať zbohom aj pred divákmi, ktorí ho neustále podporovali a ktorí ho milovali. Vo včerajšom zápase sa tak stretli proti sebe Zlatí chlapci, proti ktorým sa postavili Legendy Slovana. Mohli sme tak na jednej strane vidieť také hviezdy svetového hokeja, ako napríklad Zdeno Chára, Richard Lintner, Andrej Meszároš, Peter Bondra, Marián Gáborík, Jozef Stümpel, Miroslav Šatan, Michal Handzuš, Marián Hossa či aj Žigmund Pálffy, ktorého bolo najťažšie zohnať, no aj tento skvelý hokejista s fantastickým prehľadom v hre prijal pozvanie. Na svoje si prišli aj fanúšikovia Slovana, keďže na ľade sa ocitlo mnoho legiend tohto klubu, medzi ktorými boli napríklad Sasu Hovi, Radoslav Hecl, Roman Veber, Rudolf Jendek, Ladislav Čierny, Richard Kapuš, Ján Lipiansky, Jozef Voskár, Zdeno Cíger, Ľubomír Kolník či ďalší veľký srdciar, Miro Lažo. Diváci nielen na štadióne, ale aj pred televíznymi obrazovkami sa tak mali na čo tešiť a svoju rozlúčku si určite užil aj samotný Ľubo, ktorého sprevádzali najväčšie hviezdy slovenského hokeja.
V krátkosti si samozrejme zopakujeme aj jeho skvelú kariéru. Ľubo hral v slovenskej extralige za HC Slovan Bratislava, v NHL za Los Angeles Kings, Edmonton Oilers, Anaheim Ducks a New York Islanders a na záver kariéry v KHL za HC Slovan Bratislava. Reprezentoval Slovensko na desiatich svetových šampionátoch a troch olympiádach. Získal tri medaily z majstrovstiev sveta – striebro v roku 2000, zlato v roku 2002 a bronz v roku 2003. Spolu odohral 141 reprezentačných zápasov a dal v nich 18 gólov. Nosil reprezentačný dres s jeho typickým číslom 17. Najúspešnejšiu sezónu v zámorí mal v drese Anaheimu v sezóne 2010/11, kedy sa stal so 68 bodmi najproduktívnejším obrancom základnej časti NHL, prekvapujúco sa však nedostal medzi najlepších troch obrancov súťaže. Celkovo v najlepšej hokejovej lige sveta odohral 883 zápasov, v ktorých si pripísal na konto výborných 495 bodov. S hokejovou kariérou sa rozlúčil na bratislavskom zimnom štadióne 27. februára 2016 po prehre HC Slovan Bratislava na domácom ľade s CSKA Moskva 1:3 a vyradení Slovana z play-off KHL.
Rozlúčkový zápas sa v riadnom hracom čase skončil remízou 8:8, o zápase tak museli rozhodnúť nakoniec až samostatné nájazdy, po ktorých sa radovali Legendy Slovana, no o to v tomto zápase vôbec nešlo. Dôležité bolo, že si Ľubo svoj rozlúčkový zápas užil a ak ste zápas sledovali, tak vám je jasné, že tak sa aj stalo. Višňa si počas zápasu zahral na oboch stranách, keďže s oboma tábormi prežil veľké úspechy, o týchto reprezentačných sme si už povedali, no a Slovanu pomohol k trom titulom majstra Slovenska. Keďže číslo 17 je späté s Ľubovou kariérou, prvá tretina tak mala len symbolických 17 minút, videli sme aj vtipné momenty, ako napríklad darovaná podprsenka Ľubovi od Maja Gáboríka či narodeninová torta priamo do jeho tváre od Žiga, čiže vypredaný štadión si tak určite prišiel na svoje. Spomenúť musíme aj 38. minútu, kedy sme si opäť uctili pamiatku zosnulého Paľa Demitru. Na záver by sme sa chceli Ľubovi poďakovať za to všetko, čo spravil pre slovenský hokej, keďže nás svojím umením bavil dlhé roky a výborné meno robil Slovensku aj v zámorí. Veríme taktiež, že svoje bohaté skúsenosti predá aj ďalším generáciam a že jedného dňa nám vyrastie hráč rovnakých kvalít, aj keď to bude nesmierne náročné, keďže Ľubov level bol poriadne vysoko. Ďakujeme za všetko!
