Konečne bude aspoň časť máp aktuálna.
Slovné spojenie kontinentálny drift ti pravdepodobne nič nepovie, no o litosférických doskách si už určite počul. Ak nie, dovolíme si veľmi krátky úvod: Kedysi dávno, pred asi sto rokmi, si istý pán Wegner všimol, že brehy niektorých kontinentov do seba zapadajú. Napríklad Afrika a Južná Amerika do seba pasujú ako veľké puzzle. Už predtým sa však vedelo o veľmi pomalom pohybe kontinentov, toto bola len akási čerešnička na torte. A presne tento pohyb spôsobujú tzv. litosférické dosky. Povrch Zeme je rozsekaný na zopár častí, ktoré si plávajú (ale veľmi pomaly) na plastickej vrstve (tzv. astenosféra) pod nimi. Niekedy sa zrazia, vtedy vzniknú zemetrasenia, niekedy sa od seba vzďaľujú, čo dáva priestor vyvreninám, aby zaplnili medzeru, a niekedy sa zrazia tak nešťastne, že jedna podbehne druhú, čo ústi do vytvárania pohorí a zemetrasení.
Austrália leží na doske, ktorá sa volá indo-austrálska. Tá je oproti ostatným pomerne rýchla a za rok sa posunie až o sedem centimetrov na sever. To, že každá časť Zeme sa hýbe iným smerom však prichádza do sporu s viacerými faktormi, napríklad s mapami alebo GPS. Od poslednej úpravy sa doska posunula už o jeden a pol metra a tak je na mieste, aby sa s tým urobil poriadok. Ten slávny moment nastane 1.1.2017, kedy Austrália "oficiálne" zmení svoju polohu. Naposledy sa takáto úprava diala v roku 1994, kedy boli aktualizované miestne súradnicové systémy, čiže išlo iba o provizórne riešenie.
Mimochodom, o superkontinente Pangei počul už každý. Ak by ostali súčasné pohyby dosiek zachované, druhá Pangea vznikne asi o 250 miliónov rokov a práve narazenie indo-austrálskej dosky do tej severnejšej, indo-európskej bude prvým krokom. Na to však máme ešte 50 miliónov rokov.
