Legendárna anglická farma uprostred diaľnice.
V minulosti často platilo, že kde sa človek narodil, tam aj zomrel. Ľuďom sa nechcelo sťahovať z miesta na miesto a väčšinou boli spokojní tam, kde sa narodili a nakoniec aj prežili celý život. Sťahovanie z mesta na vidiek či naopak nebolo na dennom poriadku a ak sa tvoj známy rozhodol zmeniť bydlisko, šlo o celkom veľkú vec, keďže pred mnohými desiatkami rokov cestovanie a prenášanie životných potrieb nebolo ani zďaleka také jednoduché.
Príbeh o tom, ako sa tvrdohlavý majiteľ jednej farmy odmietol presťahovať zo svojho príbytku aj napriek tomu, že presne cez neho bola plánovaná trasa novej diaľnice, si už možno počul. Nedávno sme písali o tom, že Číňania patria medzi najzarytejších obyvateľov a svoje domy si len tak zobrať nedajú, ale náš dnešný príbeh sa odohral v Anglicku. Naprieč Anglickom, od Liverpoolu cez Manchester až do Leedsu, bola už v 30. rokoch minulého storočia navrhovaná stavba diaľnice, ktorá sa nakoniec do reálnej podoby premenila v roku 1971, ale počas jej výstavby sa architekti nezaobišli bez niekoľkých kompromisov, medzi ktoré patrila aj farma s naźvom Stott Hall. Postavená bola ešte v 18. storočí a ako jediná farma v celom Anglicku zostala uväznená uprostred novej diaľnice.
Dlhé roky sa v anglických médiách rozoberali rôzne mýty o tom, ako vlastne jej majitelia dosiahli to, že sa nemuseli odsťahovať a nájsť si nový domov a vtedy si niekto vymyslel fámu o tom, že majitelia farmy Ken a Beth Wildovci ju odmietli predať štátu, a tak sa diaľnica jednoducho musela naprojektovať trochu inak a farmu obísť. Skutočnosť však bola taká, že Ken ani nikdy žiadnu ponuku na odpredaj nedostal, aj keď sa o tom s kompetentnými rozprával, pretože geologické záležitosti rozhodli v prospech obchádzky namiesto toho, aby sa terén musel upravovať a farma odstraňovať. Pri stavbe diaľnice tak farma získala nové oplotenie a protihlukové bariéry, aby bol život v nej znesiteľný, ale to už zrejme najlepšie vie posúdiť slečna menom Kimberley Pollard, ktorá na farme svojich starých rodičov vyrastala.
Podľa Kimberley nikomu veľmi nevadil hluk áut preháňajúcich sa vysokou rýchlosťou po diaľnici a po zopár týždňoch sa to práve naopak naučila využívať vo svoj prospech, keď ju zvuk vozidiel úspešne uspával. Je pravdou, že počas života na farme a návštev starých rodičov zažila zo strany vodičov aj niekoľko nepríjemností a dopravných nehôd, veď jeden vodič napríklad priamo pri farme na diaľnici vyhodil z okna psíka, a tak matka Kimberley presvedčila svojich rodičov, aby si ho adoptovali. Na farme sa okrem psíka ubytovali aj desiatky oviec a mnohí šoféri si z času na čas farmu pomýlili z reštauráciou, a preto zaparkovali svoje autá a išli sa pozrieť na ovce. Oveľa častejšie sa však Kimberley stala svedkyňou toho, že sa vodičom pokazili autá neďaleko farmy, a tak prišli zaklopať a opýtať sa, či by si nemohli zavolať. Starí rodičia Ken a Beth boli veľmi pohostinní ľudia a nemali žiadny problém s tým, aby na chvíľu vodičov v úzkych prichýlili, ba dokonca ich aj ponúkli jedlom či čajom, aby im spríjemnili čakanie na odťahovú službu.
Kimberley si tiež spomenula na to, ako jej raz prišiel na farmu list od neznámeho dievčatka, ktoré ho adresovalo na „farmu uprostred diaľnice“ a chcelo tak zistiť, či v nej niekto skutočne býva, pretože okolo nej s rodičmi často prechádzala a vždy sa jej podarilo zbadať iba niekoľko oviec. Na interiér farmy si spomína len v dobrom, aj keď stavba stála už od 18. storočia, tak jej starí rodičia sa o ňu s láskou starali a púšťali sa aj do rekonštrukcií, ktoré jej určite prospeli aj s ohľadom na to, koľko toho musela uprostred diaľnice vydržať. Farma sa okrem iného stala aj stredobodom pozornosti niekoľkých dokumentaristov a boli o nej natočené televízne programy napríklad z produkcie BBC, ale v nich je často realita trošku upravená, niekde prikrášlená a niekde zase postavená do negatívnejšieho svetla, ale dodnes si tisíce a tisíce Angličanov z lásky spomínajú na to, ako sa premávali po diaľnici s farmou uprostred nej.
