Šesť filmov, ktoré sa neprebojovali do vôd známych áčkových filmov.
Celovečerné filmy sú považované za jednu z najvyšších foriem umenia a rovnako sú aj súčasťou filmárskeho priemyslu, v ktorom sa točí neuveriteľné množstvo peňazí. Štúdiá sa bijú o to, kto urobí lepší projekt, rezervujú si budúce dátumy tak, aby mali čo najväčšiu šancu zarobiť si balík peňazí. Pravdou je, že americká produkcia je na tom v tomto smere najlepšie, ak preto zavítate do kina a pozriete si ponuku filmov, väčšina z nich má práve zámorský pôvod. Niet sa čomu čudovať, filmy sú tam bežnou záležitosťou a mladí herci, režiséri a iní len čakajú na moment, kedy si ich niekto všimne.
Veľké mená režírujú veľké projekty, ktoré sa dostávajú do kín po celom svete vrátane našich. Avšak medzi všetkou tou tvorbou sa nachádzajú aj snímky od malých štúdií, s menším rozpočtom a neznámymi hercami pôvodom niekedy aj z európskych krajín. Veľké množstvo filmov nedokáže vo svete vyniknúť, čo je samozrejmosťou, keď sa majú porovnať s väčšími projektami, na ktorých robí celá masa ľudí.
Pár z nich je nezávislých a objavia sa len na filmových festivaloch, prípadne ich uvidí aj väčšie množstvo ľudí. My sme sa rozhodli venovať v našom novom seriáli práve takýmto projektom, ktoré naozaj stoja za to. Dnes sa pozrieme na šesticu filmov, ktoré sa všetky zaraďujú do science fiction žánru a sú súčasťou 21. storočia.
Autómata (réžia: Gabe Ibáñez, 2014)
Píše sa rok 2044, slnečné erupcie vyhladili takmer celú populáciu a povrch zamorili poriadnou dávkou radiácie. Ostalo len zopár ľudí snažiacich sa pokračovať v živote. Avšak, aby sa planéta zdala byť viac obývanou, ľudia vytvorili robotov, ktorí im dopomáhali s prácou. Tí fungujú podľa dvoch protokolov: nesmú ublížiť žiadnej bytosti a nesmú opravovať samých seba v zmysle vylepšenia sa. V jeden deň však policajt zastrelí robota, ktorý sa podľa jeho slov sám opravoval, čo vzbudí podozrenie u hlavnej postavy, poisťováka Jacqa (Antonio Banderas). Ten rozbehne pátranie po osobe majúcej preprogramovanie na svedomí, ale ako sa ponára hlbšie do prípadu, zisťuje, že pravda je skrytá niekde úplne inde.
Snímka na prvý pohľad vyzerá komornejšie, avšak, ak by ste si ju pozreli úplne náhodou, ani by ste si nepomysleli, že ide o francúzsko-španielsku produkciu. S realistickým vizuálom špinavého sveta sa môže rovnať americkým filmom a dala by sa ľahko prirovnať k filmom ako Ja Robot alebo Chappie, pričom atmosféru má podobne temnú ako známy Blade Runner. Antonio Banderas je ťahúňom filmu a okrem jeho tváre možno spoznáte aj Dylana McDermotta (American Horror Story).
Snímka nenudí, atmosféra je na úrovni a vo svojom žánri rozhodne má čo ponúknuť. Námet je celkom jednoduchý a mohol by ísť viac do hĺbky, dej je len na priemernej úrovni, ale postačí. Ak máte radi tému post-apokalypsy a robotov, určite si prídete na svoje. Automata má rozpočet len 7 miliónov, čomu je po zhliadnutí ťažko uveriť. Presvedčte sa trailerom.
Moon (réžia: Duncan Jones, 2009)
Moon je jednoznačne filmom, ktorý si vás namotá a zapôsobí na vás svojím námetom a prevedením. Spolu s hlavnou postavou, astronautom Samom Bellom (Sam Rockwell), spoločne odkrývate záhadu, ktorá vám ešte chvíľu po zhliadnutí bude vŕtať v hlave. Tentoraz ide o produkciu Veľkej Británie a rozpočet sa pohyboval len okolo 5 miliónov dolárov, čo je rovnako prekvapivé, ako pri vyššie uvedenej snímke. Hoci je atmosféra komornejšia, Mesiac má čo-to do seba a paranoja Sama sa zavŕta do hlavy aj vám. O čom je vlastne príbeh?
Sam je jediným zamestnancom na mesačnej základni firmy Lunar Industries, ktorej úlohou je ťažiť vzácny plyn na Zemi používaný ako palivo. Podpísal zmluvu na tri roky a jeho jedinou úlohou je kontrolovať stroje, či svoju prácu vykonávajú dostatočne dobre. Spojenie so Zemou je viac než mizerné a Sam postupne upadajúci do depresii si nepraje nič iné, len sa vrátiť domov. Spoločnosť mu robí len jeden počítač.
Dva týždne pred odletov domov sa Samov zdravotný stav zhoršuje, trpí halucináciami a zisťuje, že na Mesiaci nie je sám a svet už možno nevyzerá ako kedysi. Nuž, Samov herecký výkon a inteligentný príbeh od vcelku neznámych tvorcov sú pre film veľké plus. Treba však poznamenať, že tempo je o čosi pomalšie a koniec otvorený, ale každý fanúšik vesmírnych filmov si Moon užije.
Europa Report (réžia: Sebastián Cordero, 2013)
Predtým, než sa posunieme na ďalšie sci-fi snímky, predstavíme si ešte jednu na tému tajomného vesmíru. Europa Report je tak trochu iným odvarom science fiction žánru a na prvý pohľad sa zdá byť dokumentárnym filmom. Pomalý rozbeh filmu veľmi neprospieva, ale zato poskytuje pekný úvod. Misia Europa 1 mala byť prvým pokusom o poslanie človeka do vzdialenejších zákutí vesmíru.
Šesťčlenná skupinka sa vydáva na mesiac, kde bola objavená voda a podľa názvu už iste tušíte, o ktorý sa jedná. Zmrznutý povrch Európy, Jupiterovho mesiaca, je celý pokrytý ľadom a aj v dnešných dňoch je neustále skúmaný. Snažiac sa o prevedenie misie bez komplikácií by bolo pre film príliš jednoduché a posádka sa stretáva s nebezpečenstvom a tajomnom, ktoré je pre celý film typické.
Rovnako ako aj pri vyššie spomenutých filmoch divák postupne odkrýva pravdu. Veľké sci-fi nečakajte, found-footage štýl vás možno rozhodí ale pravdou je, že snímka má svoje kvality a môže vás prekvapiť.
The Signal (réžia: William Eubank, 2014)
Dvaja mladí hackeri, Nick (Brenton Thwaites) a Jonah (Beau Knapp) sa spolu s Nickovou priateľkou túlajú po cestách v Nevade. V jednu noc narazia na svojho hackerského rivala Nomada, ktorého adresu vystopujú, a tá ich zavedie do domu v odľahlej púšti. V ten moment sa ich životy navždy zmenia. Nick sa po kóme prebudí v akomsi laboratóriu a vôbec netuší, ako sa tam dostal.
Spozná však človeka (Laurence Fishburne), ktorý sa ho začne pýtať nadmieru nezmyselné otázky a samotný Nick postupne zisťuje, že svet sa preňho zmenil v nočnú moru. Film je psychologickou hrou s divákom, neustále ho prekvapuje a zo snímky s výzorom lacného béčka sa po pár minútach vykľuje poriadna jazda. Faktom je, že ide skôr o teenagerský film a podobne zmýšľajúci režisér sa aj tak zariadil.
Použité sú aj hororové elementy, snímka má skvelý nápad, aj keď jej koniec pre vás môže poriadne vŕzgať. Rozhodne vás však šokuje. Rozpočet je ešte nižší než pri filmoch vyššie - len 4 milióny dolárov. Tí, ktorým záleží na peknom vizuále, si pochutnajú aj na slow motion záberoch a myslíme si, že podobné nízkorozpočtovky s myšlienkou by si mali zaslúźiť viac priestoru.
Project Almanac / Welcome to Yesterday (réžia: Dean Israelite, 2015)
Ak si neprajete nič iné, len si večer sadnúť za telku a vypnúť, Project Almanac vám poskytne oddychovú jazdu, pri ktorej sa možno zabavíte, ale určite vám film ujde ako voda. Rozpočet preň činil 12 miliónov a k distribúcii do sveta mu pomohol Paramount, avšak nedokázal sa zvýrazniť natoľko, že by sme ho poznali. Podobných námetov už zopár bolo a rovnako aj found-footage kamera, ale táto snímka má čo do seba a jej spracovanie si zaslúži byť v našom článku.
Príbeh sa odohráva v prítomnosti a briliantný študent David (Jonny Weston - Insurgent), ktorý si podáva prihlášku aj na svetovo známu MIT univerzitu, objaví spolu s kamarátmi staré video kdesi na povale jeho domu. Na ňom je nahratá jeho vlastná oslava z čias, keď bol ešte malý, ale po bližšom prezretí zisťuje, že niečo nie je v poriadku. Vidí totiž svoj vlastný obraz. Skupinka objaví stroj času, ktorý začne využívať vo svoj prospech, aby sa vyhla každodenným problémom.
Neskôr sa však veci vymknú spod kontroly a David má čo robiť, aby všetko vrátil do svojich koľají. Teenagerský film, ktorý ocenia hlavne stredoškoláci, malá kvapka romantiky a hŕstka dobrých nápadov. Mínusom môže byť hlavne pomalý rozjazd, ale ak nad snímkou príliš nerozmýšľate, nadchne vás.
The Giver (réžia Phillip Noyce, 2014)
Filmová adaptácia knihy od Havajčanky Lois Lowry zozačiatku vzbudila zmiešané dojmy a mali sme ju možnosť vidieť aj u nás v kinách. Jej nevýhodou je jej nezávislosť a nekomerčnosť, zato plusom s istotou originálny nápad a samotné spracovanie čiernobieleho utopického sveta, v ktorom sa hlavné postavy nachádzajú. Ľudia v ňom poznajú len šťastie a výrazy utrpenie, strach a vojna sú im neznáme. Všetko je však rovnaké, emócie a láska idú stranou a dni sú bežnou rutinou.
Jonas (Brenton Thwaites) je jedným z občanov tejto spoločnosti. Každý deň dostáva injekciu, ktorá mu vytvára pocit harmónie a všetko sa mu zdá skvelé. Na pokraji tohoto sveta žije akýsi strážca (Jeff Bridges) všetkých spomienok ľudstva a vybraný Jonas sa od neho postupne učí, aký je svet v skutočnosti. Nikto iný tieto informácie nesmie vedieť a mladý chlapec začne chápať, aké je všetko skazené.
Každý by z trailerov a popisov čakal, že pôjde o niečo podobné Hunger Games a podobným dystopickým filmom, avšak The Giver ponúka čosi viac - myšlienky na zamyslenie. V tom dokáže vyniknúť popri klasických hollywoodskych moderných filmoch.
Videli ste vyššie spomínané filmy? V komentároch nižšie nám môžete povedať, čo si o nich myslíte, prípadne zanechať odporúčania na iné snímky. Do budúcnosti si pre vás pripravíme viacero podobných článkov, prípadne sa budeme venovať čisto len mimoamerickej produkcii. Nezabudnite zahlasovať v ankete, samozrejme, ak máte snímky pozreté.
