100-tisíc dolárov ročne znie ako skvelé privyrobenie.
Dvaja kamaráti Jobert a Michiel z Holandska už od malička milovali počítače. V čase, keď prišli na svet, neboli ešte technológie na takej úrovni, na akej sa nachádzajú v súčasnosti, ale dokým dorástli do veku, v ktorom ich počítače začali zaujímať, už bolo v Európe vytvorené dostatočne prajné prostredie na rozvoj všemožných technologických zručností. Jobert Abma teda hrával hry, ale ako roky plynuli, aj jemu sa postupne hranie hier zunovalo, a tak ho fascinoval internet a všetko to, čo na ňom dokázal nájsť. Jobertovi vôbec netrvalo dlho, kým pochopil, že s kúskom snahy a trpezlivosti sa môže začať nabúravať cudzím ľuďom do počítačov vďaka bezpečnostným dieram a keď sa o týchto možnostiach bavil s Michielom, obaja chlapci nemohli vydržať do momentu, kedy nejaký prienik do počítača spravia aj oni.
Keď Michiel úspešne zmaturoval a o rok starší Jobert rozmýšľal nad tým, aký darček by mu za zvládnutie skúšok dal, napadlo mu len tak zo zábavy preniknúť do serverov jednej lokálnej holandskej televízie a poslať Michielovi heslo, vďaka čomu sa chlapci dostali priamo ku vysielaniu a jednoducho v televízii pustili namiesto tradičného programu svoje vlastné výtvory. Michiel si nakoniec za incident odniesol všetku vinu, pretože odmietol prezradiť, že za ním stál najmä jeho najlepší kamarát, a tak si odpracoval 25 hodín verejnoprospešných prác, ale určite to vtedy a ani dodnes neľutuje. Nakoniec sa obaja chlapci rozhodli spojiť svoje životné cesty a vydali sa na univerzitu Hanze University v rodnom Holandsku, kde ich okrem učenia samozrejme neprestala zaujímať ani bezpečnosť a onedlho už prišli na spôsob, ako sa nabúrať do softvéru, v ktorom profesori hodnotili svojich študentov. Získali prístup ku známkam všetkých svojich spolužiakov, ale rozhodli sa chybu jednoducho nahlásiť výrobcovi softvéru. Bohužiaľ, ten nikdy nezareagoval, a preto to nahlásili priamo univerzite, čo bolo prakticky spúšťačom ich závratnej hackerskej kariéry.
Namiesto toho, aby ich akokoľvek univerzita potrestala, veď koniec koncov ani nemala za čo, si dvoch šikovných chlapcov najala na to, aby sa jej detailne pozreli na zabezpečenie a vykonali test bezpečnosti univerzitného systému. Za ich služby univerzita chlapcom vyplatila slušné peniaze, za ktoré si prakticky mohli vyplatiť celý zbytok štúdia a obaja vlastne ani nechápali, ako sa im podarilo navštevovať univerzitu, ktorá im ešte prakticky za návštevu a testovanie platí parádne peniaze. Nanešťastie, keď univerzita zverejnila správy z testovania bezpečnosti a toho, ako sa im podarilo nájsť závažnú chybu v softvére, výrobca konkrétneho softvéru chlapcom doručil list, v ktorom ich požiadal, aby okamžite prestali so svojou činnosťou poškodzujúcou značku, a tak padlo rozhodnutie nielenže neprestať, ale rovno založiť si vlastnú firmu.
Ako dvaja univerzitní študenti nemohli predpokladať, že sa im budú do náručia hrnúť veľké spoločnosti, aby im do rúk zverili svoju bezpečnosť, ale boli sklamaní z toho, že ich odmietali najať aj lokálne firmy. Vymysleli si preto zaujímavý koncept, ktorý nazvali koláčová výzva. Oslovovali jednotlivé spoločnosti s návrhom, že ak sa im do 60 minút podarí preniknúť do serverov spoločnosti, potom si ich firma vypočuje a bude s nimi spolupracovať. Ak by sa im to ale nepodarilo, museli by spoločnosti kúpiť tortu a ani sami nevedeli ako, keď sa ich výzva úspešne udomácnila po celom Holandsku a odrazu spolupracovali nielen so súkromnými firmami, ale zákazky prichádzali aj od vlády. V tom čase mali 19 a 20 rokov a nemohli uveriť vlastným očiam pri pohľade na bankový účet, ktorý sa im každý týždeň plnil približne 10-tisíc dolármi počas toho, ako stále študovali.
Po dlhých úvahách sa nakoniec obaja rozhodli, že sa s našetrenými peniazmi presťahujú do technologického svetového centra, do amerického San Francisca, kde si následne založili spoločnosť HackerOne spoločne s Merijnom Terheggenom a Alexom Riceom známym z Facebooku. Ich firma pritom pracuje na jednoduchom koncepte. Spoločnosť si zájde na portál HackerOne, kde si najmä hackera zo zoznamu overených ľudí a ten následne preverí bezpečnostný systém, ako to len najlepšie vie. V prípade, že sa mu podarí do systému preniknúť, hacker získava od spoločnosti dohodnutý honorár a aj tu platí, že čím závažnejší problém, tým vyššia výplata. Takzvaní správni hackeri teda pomáhajú svetovým, ale aj lokálnym firmám predchádzať bezpečnostným katastrofám, ktoré sa v dnešnej dobe môžu prihodiť doslova z minúty na minútu, zatiaľ čo si portál HackerOne berie z každej zákazky províziu 20 percent a nielenže sú všetky tri strany spokojné, ale ešte aj zbohatnú a zvýšia svoju bezpečnosť.
Z malej ambicióznej firmy sa tak od roku 2012 stala spoločnosť zamestnávajúca viac než 50 zamestnancov a mesačný obrat momentálne ráta v miliónoch dolárov, čo je tiež trend, ktorý by sa v budúcich mesiacoch nemal spomaliť, ale skôr zmeniť k ešte lepšiemu. Aby toho ešte nebolo málo, napríklad aj samotný spoluzakladateľ Jobert Abma priznáva, že mu niekedy priamo hackovanie skutočne chýba, a tak si počas nudných nocí niekedy otvorí laptop a hackuje na zakázku rovnako, ako jeho zákazníci. Ročne si takto dokáže privyrobiť aj slušných 100-tisíc dolárov a to pritom podľa vlastných slov nepatrí ani medzi top 10 hackerov vo svojej oblasti. Niektorí jeho hackerskí kolegovia na strane dobra si vraj vedia ročne zarobiť popri bežnej práci aj ďalších 200, ba dokonca až 500-tisíc dolárov, čo už je pekná sumička.
