Niekoľko týždňov usilovnej práce zhrnutých do pár minút svetelných efektov a dlhý aplaus divákov. Aj taká je práca mladých Slovákov, ktorí sa venujú 3D mappingu.
Dnes budeme pokračovať ďalším rozhovorom, do ktorého sme si opäť zavolali ľudí s veľmi zaujímavým a hlavne jedinečným povolaním. Ide totiž o chalanov z Akasha Visualstation, ktorí sa už nejaký ten rok venujú vytváraniu špeciálnych vizualizácií, následne priestorovo premietaných na steny interiérov či exteriérov. Samozrejme, nejde o jednoduché prezentácie. Práve naopak. Ak vás teda zaujíma, ako podobné svetelné projekcie/3D mapping vznikajú a čo všetko vyžadujú, určite pokračujte v čítaní.
Ako dlho približne trvá výroba takej projekcie, prípadne, ktorá vás stála zatiaľ najviac času?
Je to samozrejme závisle na veľkosti projektu, ale výroba kvalitného 5 až 8-minutového mappingu na budovu trvá aspoň mesiac. Samozrejme, každodennej práce o dvoch ľuďoch. Zatial najviac času sme asi strávili na projekte s pracovným názvom „smajlík“ a to približne 4 mesiace. Bola to 3D mappingová rozprávka, pre ktorú sme vytvorili 26 minút 3D animácií a bola premietaná na 25m dlhú a 6m vysokú reliefnu stenu.
Koľko ľudí sa na výrobe takýchto projektov podieľa?
Väčšinu projektov zvládame pripraviť dvaja. Niekedy, pri väčších a rozsiahlejších projektoch, si prizveme externých spolupracovníkov.
Ako prebieha výroba? Zavolá vám klient, objedná si projekciu podľa jasných kritérií a vy ju pripravíte, alebo je tento proces o niečo zložitejší?
V prvom rade sa musí vybrať vhodná budova, na ktorú sa bude premietať. Tá sa následne zameria a vymodeluje v 3D programe. Po tejto základnej časti následuje príprava námetu a scenáru, podľa ktorého budeme vyrábať animácie.
Klient častokrát nevie, aké sú možnosti, a preto je potrebné, aby sme mu poradili, ako čo najefektnejšie zvizualizovať jeho predstavy. Avšak stretávame sa aj s klientami, ktorí majú presnú predstavu o náplni aj forme premietaného obsahu. Keď je klient spokojný s navrhovanym scenárom, nasledujú dni presedené za počítačom a mnoho hodín renderingu. Keď sú animácie dokončené, prichádza posledná časť našej práce. Nastavenie projekčného systemu, ktorý bude na budovu premietať hotové animácie.
Dochádza aj k situáciám, kedy dostane úplne voľnú ruku?
Stáva sa to pomerne často. Rozhodne to ale nie je jednoduchšia cesta, aj keď by sa to tak na prvý pohlad mohlo javiť. Pretože či už vyrábame mapping podľa presných požiadaviek klienta alebo máme voľnu ruku, je to stále časovo veľmi náročné. V každom pripade, pracovať na projekte, v ktorom je viac priestoru na našu vlastnú fantáziu je pre nás oslobodzujúce. Pri takýchto projektoch naša kreativita pracuje na plné obrátky, kedže sme limitovaní len našou predstavivosťou.
Každá projekcia je dokonale vymeraná na priestor, kde sa premieta. Je takéto meranie náročné a pracné?
Áno, je to tak. Každá projekcia na budovu je unikát, a preto aj animácie, ktoré premietame na budovu, sú jedinečné. Niekedy sa dá zohnať technický výkres, ten urýchli inak zdlhavý proces merania každej rímsy na budove, čo vo výške 20 metrov može byť trochu problém.
Myslím, že aj vaša práca je istým spôsobom jednej z druhov umenia. Súhlasíte? Narážam na to, že ani umelec nemôže byť každý a rovnako mám pocit, že ani tvorenie svetelných projekcií nie je pre každého.
Áno, určite je to vyjadrovací prostriedok, ktorý može slúžiť ako na komerčný účel, tak na umeleckú prezentáciu. V mappingu je doležité vedieť si predstaviť veci dopredu a kalkulovať s nimi. Sú určité animácie, ktoré na budove vyzerajú vždy vynikajúco a tie treba spracovať originálne a jedinečne. Človek musí prísť na správnu symbiózu medzi budovou (alebo autom, objektom,...) a animáciou. Nie všetko musí mať dokonalé odlesky a byť veľmi náročné ako pri hollywodskych produkciách. Ak divák otvára ústa a verí tomu, čo sa deje na budove, tak sme vyhrali.
Aká bola vaša vôbec prvá naozaj veľká zákazka a ako to dopadlo?
Dodnes na to spomíname ako na jednu z najpríjemnejších zákaziek. Klient mal zorganizovať narodeninovú oslavu na Smolenickom zámku. Jeden náš známy mu navrhol, aby namiesto ohňostroja, ktorý mal byť hlavným vrcholom programu, spravil 3D mapping. Samozrejme, v tej dobe na Slovensku nebolo počuť o mappingu tak ako teraz a klient si nevedel predstaviť, ako taký mapping bude vyzerať, no aj napriek tomu do toho šiel. V tom čase to bola pre nás veľká výzva, kedže mapping bol pre staršiu osobu a nevedeli sme, ako zareaguje na tak súčasnú vec. Ked nadyšla premiéra, ľudia sledovali mapping so zatajeným dychom, uhýbali sa predmetom, ktoré „odpadávali“ z budovy a po premiére tlieskali a nahlas kričali: opakovať, opakovať. Nakoniec sme premietali show, ktorá mala 6 minút ešte minimálne hodinu, stále dookola.
V našich končinách ide o pomerne nezvyčajnú záležitosť. Ako ste sa k tomuto povolaniu dostali, resp. čo vás viedlo k tomu, aby ste s tým vôbec začali?
Všetko to začalo pozvaním vystavovať obrazy na párty (SPSF) do subclubu. Neprišlo mi to ako vhodný nápad, tak som sa rozhodol obrazy projektovať. Párty sa blížila a mne to prišlo málo, tak som zostrihal súkromné zábery z dovoleniek a premietal ich spolu s obrazmi. Následne som sa zúčastnil na niekoľkých akciách sám, keď sa ku mne pridal môj kamarát Matej Havránek. Začali sme natáčať vlastné videá a premietať aj na iných miestach ako subclub. Boli to šialené videá plné bizarností, ako sexuálne masky, perly, zbrane, ženy, industrie. Medzitým som sa zoznámil s Maťom Černušákom, mojim terajším kolegom. Videl nás premietať na modrú deku, ktorú som zobral z domu tesne pred hraním. Maťa zaujalo to, čo robíme a pridal sa k nám. Do nášho vtedajšieho tímu priniesol technickú zručnosť, ktorá neskôr prerástla do výroby 3D objektov, ktorými sme nahradili modrú deku. Dalším jeho prínosom boli vedomosti z oblasti počítačov a software. Časom sme sa dostali na väčšie párty a našli na internete video o 3D MAPPINGU. V tomto období s nami prestal spolupracovať Matej Havránek, ktorý nemal toľko voľného času, ako my. Kedže vtedy nebolo možné zistiť, ako sa ten 3D mapping vlastne robí, neostávalo nám nič iné ako na to prísť sami. Noci sme trávili v Cvernovke o bagete a Redbulle, niekoľko dlhých mesiacov, až kým sme neprišli ako na to. To bolo v roku 2011.
Vyťažujú vás projekcie na plný úväzok, alebo máte aj nejakú inú prácu?
Je to náš fulltime job.
Vedeli by ste spočítať, koľko inštalácií máte na konte? A je nejaká, na ktorú ste obzvlášť hrdí?
Fuuu, na stránke ich máme okolo 50, no celkovo viac ako 200. Naša práca je do značnej miery efemérna. Pripravujeme sa na projekt, ktorý trvá 10 minút niekoľko týzdňov každý deň a v priebehu pár minút je všetko za nami. Ostane nám iba videozáznam a fotky. Z čoho vyplýva, že nás teší ak po nás zostane niečo, čo je trvácne, čo si môžu ľudia pozrieť opakovane. Takými prípadmi sú štyri stále inštalácie v najlepších kluboch na Slovensku. Každá inštalácia je jedinečná a vyrobená na mieru pre konkrétny klub.
A naopak, stalo sa vám niekedy, že niečo nevyšlo podľa predstáv?
Keďže je to práca s elektornikou a technikou, niekedy sa bohužial stane, že vás práve technika zradí v tú najnevhodnejšiu chvíľu.
Existuje v tomto obore nejaká méta, ktorú by ste chceli dosiahnuť?
Je to momentálne skôr o rozširovaní našej firmy. Naše ciele, o ktorých sme snívali pred 6 rokmi, sme viac-menej dosiahli a teraz je to naozaj o naberaní ďalších animátorov a spolupracovníkov. Počas nášho pôsobenia sa nám podarilo spolupracovať aj na významných podujatiach v zahraničí, ako napríklad vo Francúzsku, Nemecku, Česku či Saudskej Arábii. V tomto trende by sme radi pokračovali aj naďalej, a tak rozširovali naše pole pôsobnosti.
V tomto roku vás ešte určite budeme mať možnosť vidieť na jedinečnom podujatí s názvom Spots. Objaví sa tam aj nejaká vaša tvorba, na ktorú sa môžeme tešiť?
Máme pripravenú naozaj silnú vec. Nielen veľkosťou, ale hlavne myšlienkou.
Chalanom ďakujeme za rozhovor a vám za pozornosť. V prípade, že by ste mali záujem o viac informácií, určite neváhajte navštíviť oficiálnu webovú stránku avst.sk. To je pre dnešok všetko, dovidenia!
