Jon Favreau znovu dokazuje, že ako režisér má vo filmovom priemysle svoje pevné miesto.
Žiadne veľké hollywoodske štúdio nezožalo v posledných rokoch taký úspech, ako Disney. A to na oboch frontoch - diváckej obľúbenosti, ktorá sa zároveň rovná tučným ziskom, ale aj pozitívnej odozve kritikov (vo väčšine prípadov). K úspešnému oživeniu Star Wars ságy a nezastaviteľnej komerčnej sile Marvelu sa pridáva aj nová verzia Knihy džungle pod taktovkou Jona Favreaua, režiséra obľúbeného prvého Iron Mana či podarenej snímky Chef. Štúdio slávneho myšiaka môže s úsmevom označiť ďalší dátum v kalendári nápisom úspech, pretože Kniha džungle sa (možno trochu prekvapujúco) podarila a hoci nie je filmom výnimočným, je filmom, na ktorý sa do kina chodiť bude. A to je dobre.
Verný, hoci vyspelejší reboot disneyovskej klasiky z roku 1967 nám predstavuje roztomilého 12-ročného Neela Sethiho ako Mauglího, urozprávené „ľudské mláďa“ vychované v divočine svorkou vlkov po tom, čo ho čierny panter Bagheera (Ben Kingsley) našiel ako opustené batoľa. K otcovskej figúre pantera postupne na plátno pribúda viac postáv, aby sa príbeh mohol posunúť ďalej. Je to, pochopiteľne, najmä pomstychtivý tiger Shere Khan (Idris Elba), ktorý svojím príchodom naruší pokojnú výchovu Mauglího a jeho vývoj harmónie s prírodou. Ten totiž túži po odplate za zjazvenie ohňom. Ublížiť mu mal práve chlapcov skutočný otec a Shere Khan požaduje jeho život ako férovú výmenu „zub za zub“. Bagheera sa v túžbe ochrániť bezbranného Mauglího rozhodne vrátiť chlapca medzi ľudí, no ako to už býva, veci sa vyvinú inak, než bolo pôvodne zamýšľané.
Mauglí sa ocitne v drvivom zovretí gigantického hada menom Kaa (Scarlett Johansson), natrafí na lenivého medveďa Balooa (Bill Murray) a dostane sa do konfilktu s tyranským orangutanom ohromných rozmerov menom Louie (Christopher Walken). A treba uznať, že všetky zvieratá sú naozaj skvostné - nielen ich hlasové stvárnenie hercami. Kniha džunglí je prvým filmom o hovoriacich zvieratách, kde kvalita CGI dokáže premostiť zlovestnú priepasť medzi fantáziou a realitou. Áno, zvieratá rozprávajú a vy tomu nemáte problém na dve hodiny uveriť. Už len táto doteraz nevidená úroveň vizuálnych efektov je dôvodom navštíviť kino, pretože je to práve veľké plátno, kde si človek zážitok môže vychutnať a uvedomiť naplno. A to nás o dva roky čaká Kniha džungle od motion-capture kráľa Andyho Serkisa, takže sa levely ešte len budú posúvať.
Favreauova Kniha džungle je vľúdnou a neviazanou rozprávkou, ktorá sa dokáže zľahka dotknúť aj dospelejších tém o ničivej sile človeka a strate detskej nevinnosti bez toho, aby stratila svoj prvotný účel - byť detským dobrodružstvom zabávajúcim celú rodinu. Problémom je možno príliš temný tón v niektorých častiach filmu, ako aj prebytok akčných scén, takže pre tých úplne najmenších je snímka predsa len o niečo málo strašidelnejšia, ako by bolo dobré a je škoda, že súčasné nároky na akciu v blockbusteroch nemohli byť odložené bokom v prospech čarovnejšieho budovania príbehu, ktorý skutočne nie je ničím iným, ako rozprávkou. Scenáristicky nejde o žiaden veľký klenot, no zároveň je dostačujúcim pre potreby žánru aj cieľovej skupiny snímky, tempo rozprávania je relatívne rýchle, a tak sa dlhších hluchých pasáží nedočkáme. Justin Marks napísal mierne komplikovanejšiu alternatívu pôvodného príbehu, no rozprávanie zostáva (v tomto prípade) príjemne epizodické. V rukách Jona Favreaua sa táto práca potom, vďaka jeho citu a remeselnej zručnosti, premenila na príjemný zážitok, na ktorého konci si uvedomíte, že na plátne strávila viac ako pár sekúnd jediná postava z mäsa a kostí a bola zároveň postavou priťahujúcou váš záujem najmenej.
Vernosť pôvodnej verzii môže byť označená za mierne prehnanú, a to najmä pri zaznení dvoch piesní v podaní milého medveďa, resp. obrovského orangutana. Ťažko hľadať iný dôvod pre zaznenie skladieb „Bear Necessities“ a „I Wanna Be Like You“ ako udržanie si licenčných práv na ne. Obe sa totiž objavia doslova odnikadiaľ a nezmyselne zruinujú dovtedy dobré tempo rozprávania. Áno, ako už bolo spomenuté, Kniha džungle nie je (až na úchvatné CGI) ničím výnimočný film, no od rodinného dobrodružstva sa neočakáva osudovosť Krstného otca či vizionárska akcia Mad Maxa. Občas si stačí len sadnúť a nechať sa pohltiť svetom na plátne a v prípade tohto filmu sa režisérovi skutočne podarilo doručiť fungujúcu a kvalitnú snímku s kusom nostalgie, nenúteným podaním klasického príbehu a odzbrojujúcim vizuálom. Ničím viac, no ani ničím menej Kniha džunglí nie je. A niekedy je to kombinácia ideálna. (7.5/10)
